Pestujeme bylinky: Saturejka na trávenie 2012-12-10

Slnko pripomína saturejke domovinu

 

Saturejka záhradná (lat. Saturaja hortensis) je jednou z najstarších byliniek i korenín, má charakteristickú chuť a vôňu. Môžeme ju využiť v kuchyni namiesto čierneho korenia aj u ľudí, ktorí ho zo zdravotných dôvodov nemôžu užívať.

 

Pôvodne saturejka pochádza z východného Stredomoria, kde rastie aj voľne v prírode. V našich zemepisných šírkach ju pestujeme v bylinkovej záhrade alebo v kvetináči, podobne ako iné koreniny, napr. bazalku. Ľudia saturejku poznali už v staroveku. Rimania ju používali ako koreninu a pridávali ju do bylinkových octov alebo do omáčok. Saturejku spomína rímsky básnik Vergílius, ktorý ju opisuje ako aromatickú rastlinu určenú na pestovanie v blízkosti včelích úľov. Do oblastí strednej Európy ju priniesli v priebehu 9.storočia mnísi. Neskôr je saturejka spomínaná ako liečivá rastlina a korenina v bylinkárskych knihách pochádzajúcich zo 16. storočia nasledovne: „Saturejka dáva pokrmom príjemnú a chutnú ostrosť, posiluje zažívanie, odstraňuje nadúvanie a ponúka bujnosť tela.“ Zmienku o nej nachádzame aj v knihe New England Rarities Johna Josselyna, opisuje ju ako rastlinku, ktorú doviezli prví osadníci do Severnej Ameriky. V 20. storočí sa stala charakteristickým korením sviečkovej na smotane.



Medzi jej používané ľudové názvy patrí šťúbrík, satorka, fazuľový bylina alebo čibr. V Čechách používame jej názov  saturejka záhradní.

 

Ako pestujeme saturejku

 

Saturejka záhradná (lat. Saturaja hortensis) je jednoročná bylina, ktorá dorastá do výšky 15-30cm.  Je nápadne podobná rastlinke tymiánu alebo yzopu. Patrí do čeľade hluchavkovité (lat. Lamiaceae). Obľubuje slnečné chránené stanovištia humusovú priepustnú pôdu. Má rozkonárenú kríčkovitú stonku, ktorá je drsne ochlpená a časom drevnateje. Z nej vyrastajú drobné úzko kopijovité čiarkovité lístky. Saturejka kvitne drobnými bielymi kvietkami so svetloružovým nádychom v priebehu júla až septembra. Vytvára plody, ktoré voláme tvrdky. Rastlinku saturejky záhradnej pestujme zo semien, ktoré sadíme do pareniska v priebehu marca–apríla. Semená sadíme plytko, do hĺbky 2-3cm a prekryjeme ich len tenučkou vrstvou pôdy. Vyklíčia na dennom svetle zhruba o 2 týždne. V teplejších oblastiach vysádzame semená saturejky priamo na záhon v priebehu apríla – júla do vzájomnej vzdialenosti 25-35cm. Rastlinke nevadí nedostatok vlaky, je pre ňu dôležité teplo a svetlo. Počas vegetačného obdobia udržiavame záhon bez buriny. 



Zbierame vňať saturejky na začiatku kvitnutia niekoľkokrát ročne (od júna do septembra) pomocou kosáka asi 3-5 cm nad zemou, najlepšie ráno okolo 8:00 hod. Prvý zber uskutočňujeme v júli, druhý v auguste alebo podľa potreby. Pozbieranú zmes sušíme rýchlo bez obracania pri teplote maximálne 35°C. Dobre usušená vňať rastlinky stratí pôvodnú hmotnosť až o 75%,  má pôvodnú farbu a uskladňujeme ju v uzavretých nádobách, ktoré ju chránia pred svetlom a vlhkom. Semená saturejky zbierame vtedy, keď plody začínajú hnednúť alebo vypadávať.

 

Saturejka je bylinkou na podporu trávenia

 

Saturejka záhradná obsahuje 0,3 – 2% silice, p-cymol, tujón, cineol, terpilén, karyofylén, borneol, myrcén, triesloviny, sliz, živicu, minerálne látky a ďalšie. Celá rastlinka príjemne vonia.

 

Používame ju pri hnačke, žalúdočných kŕčoch, pri zápale žalúdka, tenkého čreva a oneskorenej menštruácii. Zároveň  saturejka podporuje chuť do jedla, odstraňuje plynatosť, ničí črevné parazity, lieči melanchóliu a utišuje hystériu. Saturejka teda pôsobí močopudne, antibakteriálne, ako anthelmintikum (proti črevným parazitom) a spazmolyticky. Uvoľňuje hladké svaly a tým uľahčuje vykašliavanie, vyvoláva vzrušenie, preto sa môže používať pri mužskej impotencii. Jej účinky môžeme využiť aj pri liečbe rán, rôznych kožných ochoreniach, ako i pri aftoch a plesniach (napr. Candida albicans). Na miesta uštipnutia hmyzom prikladáme roztlačené čerstvé lístky saturejky. Rastlinku saturejky podávame samostatne, ale aj s inými bylinami. Na liečbu vysokého tlaku pripravíme zmes saturejky, kvetu hlohu a vňate medovky. Neodporúča sa jej užívanie pre tehotné a dojčiace ženy.



Pripravujeme čaj z vňate saturejky a to tak, že 2 lyžičky zmesi zalejeme 250ml vriacej vody a necháme 10 minút lúhovať. Potom čaj scedíme a podávame 2-3xdenne. Saturejkový čaj užívame maximálne 2-3 mesiace.

 

Známa je aj príprava záparu, ktorý pripravíme tak, že dve polievkové lyžice zmesi zo saturejky zalejeme 400ml vriacej vody. Zmes necháme lúhovať 15-20 minút. Takto pripravený zápar užívame 3xdenne v množstve 100 – 120ml pred jedlom.

 

Kvitnúcu vňať saturejky môžeme použiť na výrobu voňavých vrecúšok, ktoré umiestňujeme do skríň na odpudenie hmyzu (napr. blchy), hlavne molí.

 

Saturejka je čiernym korením v kuchyni


Saturejka sa používa ako korenina, niekedy nahrádza klasické čierne korenie. Má ostro korenistú, pikantnú chuť a vôňu. Ochucujeme ňou pokrmy pripravené zo strukovín, zemiakov, kapusty ako i mäsa a húb. Je charakteristickou koreninou pri príprave zveriny, bielych smotanových polievok, paradajkového šalátu, ako i majonézy, či bylinkového masla. Do jedla ju pridávame na konci varenia, najvhodnejšie sú celé lístky, nedrobené, inak saturejka chutí horko. Saturejku môžeme kombinovať s červenou paprikou, koriandrom a horčicovým semenom. Pri jej používaní musíme dať pozor na to, aby sme jej nepridali do jedla veľa, aby nezhorklo. Je súčasťou známej bulharskej koreninovej zmesi čubrica.



Tip

 

Saturejka záhradná je jednoročná bylina, ktorá je súčasťou bylinkovej záhrady alebo ju jednoducho pestujeme v kuchyni na parapete. Je stredomorskou bylinou, ktorá má rada teplo a slnko. Pestujeme ju zo semien, ktoré vysádzame do pareniska a neskôr presádzame a zjednocujeme na záhone. Zbierame vňať tesne pred kvitnutím, keď obsahuje najviac aromatických látok. Saturejka je typickou koreninou francúzskej a talianskej kuchyne. Do pripravovaných jedál ju pridávame tesne pred dovarením. Je bylinkou slúžiacou aj na nakladanie kyslej kapusty a uhoriek ako i rôznej zeleniny do octu. Pri zmrazovaní zelenej fazuľky k nej pridávame práve saturejku, aby mala lahodnejšiu chuť. V ľudovom liečiteľstve ju používame pri chrípkových ochoreniach, kašli, na zvýšenie chuti do jedla, pri závratoch a bolestiach hlavy.





od semínka po sekačku

Košík  

Žiadne produkty

Poštovné 0,00 €
Spolu 0,00 €

Košík Pokladňa

váš účet

Už ste registrovaní? ?

Přihlásiť :

prvá návšteva ? ?

Registrovať