Subtropická moruša na našej záhrade 2013-01-26

Stáročiami pestovaná majestátna moruša

 

Moruša (lat. Morus) je teplomilný, vzrastný a dlhoveký strom, ktorý dosahuje priemernú výšku  zhruba 6–8m a šírku koruny 3–5m. V našich podmienkach sa pestuje už dlhé stáročia, o čom svedčia 100 – 200 rokov staré stromy, ktoré sú chránené.

 

Poznáme niekoľko odrôd a druhov moruší, z ktorých najznámejšie sú:

  • moruša červená (lat. Morus rubra)
  • moruša čierna (lat. Morus nigra)
  • moruša biela (lat. Morus alba)

 

Pôvodne sa moruša biela pestovala v strednej Číne, ale pestuje sa aj v prednej, strednej a južnej časti Ázie. Jej pestovanie bolo v Ázii rozšírené hlavne kvôli chovu húseníc priadky morušovej, ktoré si pochutnávali na jej listoch. Vďaka ním získavali Číňania prírodný hodváb. Naopak moruša čierna pochádza z Blízkeho východu, konkrétne sa vyskytovala v Sýrii, Jordánsku, Iráne a Turecku. Moruša čierna sa z miesta svojho výskytu rozšírila v minulosti do Grécka a neskôr do celého Stredomoria. Už v starovekom Ríme poznali antioxidačné účinky plodov moruše, ktorým pripisovali aj liečivé účinky na tráviacu sústavu. Dokonca vedeli pripraviť morušové víno, tzv. vinum moratum, ktoré sa robieva dodnes a to tak, že sa plody nenechajú prejsť kvasom ako to u vína býva zvykom. O jej výskyte už v staroveku svedčia diela Plinia, Horácia a Vergília. Jej latinské označenie morus sa vzťahuje len na druh moruša čierna. Do Európy sa rozšírila v 7. – 12. storočí. Strom moruše čiernej pochádzajúci zo západnej časti Nemecka opísal v roku 1912 Geisenheimer a udáva, že o tomto strome „ľud hovorí, že má 1000 rokov.“ Bolo to prehnané konštatovanie, ale aj tento výrok dokazuje, že pre morušu je charakteristická dlhovekosť.

 

Na Slovensku sa stáva rozšírenou v 18.storočí a je  súčasťou dvorov poľnohospodárskych usadlostí hlavne kvôli svojim chutným plodom, ktoré sa stali potravou aj pred domácu hydinu. Na území Slovenska sa pestujú oba druhy moruší – čierna i biela. Najstaršie moruše nájdeme na území Slovenska v Lipovej (vek 250 rokov) v Kráľovskom Chlmci (180 rokov) ako i v Strede nad Bodrogom (150 rokov), všetky na Východnom Slovensku. V obci Pukanec je moruša čierna zastúpená až 700 exemplármi, čo je ich najbohatší výskyt v Európe. V Čechách sa vyskytovala najväčšia moruša v Českom Stredohorí, konkrétne v Ranej u Loun, ktorý mal kmeň široký 2,9m, bohužiaľ zahynul na poškodenie mrazmi v priebehu 70.rokov minulého storočia.


 

Listy moruše.


Rozšírenejšia ako i vzácnejšia je moruša čierna, ktorá sa ľudovo nazýva stromová jahoda, moruša kyslá alebo viničná. Tento druh moruše je obľúbený aj preto, lebo má šťavnaté sladkokyslé plody.

 

Ako pestovať morušu

 

Morušu (lat. Morus) sadíme do väčších záhrad, kde má dostatok priestoru na svoj rast. Umiestňujeme ju zhruba 10m od ďalších rastlín, kríkov a stromov a pod ňou pestujeme výhradne trávu, aby padajúce plody ostali čisté. Pre jej pestovanie je dôležitá priemerná ročná teplota prostredia nad 8 °C, ako i priame slnko a miesto chránené pred priamym vetrom. Morušu sadíme do hlinito-piesočnatej, ílovitej pôdy, prípadne hlinito-štrkovitej pôdy bohatej na živiny. Má bohatý, hlboký koreňový systém, ktorým si zabezpečuje rastlinka dostatok živín z hlbokých pôdnych vrstiev. Kmeň moruše je krátky a koruna stromu je široká a rozložitá. Konáriky má tenké a hladké, listy sú stredne veľké, hladké, majú srdcovitý tvar, na rubnej strane sú na žilnatine páperovité. Počas jari vykúkajú spod nich biele kvietky. Mladé stromčeky moruše sadíme buď skoro na jeseň alebo neskoro na jar a pridáme k nim oporný kolík. Na jar po vysadení rastlinku zrežeme a jej rany zatrieme voskom. Počas nasledujúceho roku necháme rastlinku voľne rásť, nezrezávame ju. Počas neskorej jari, prípadne na jeseň odstránime z kmeňa moruše všetky výhonky až do výšky 110 cm, necháme len 3-4 najsilnejšie výhonky a konáre. Stredník je vhodné nechať o niečo vyšší ako ostatné konáre. Počas suchých letných dní morušu zalievame, prípadne počas celého vegetačného obdobia rastlinku hnojíme prírodnými hnojivami. Pozor, moruša neznáša premokrenie a podmáčané pôdy. Obe odrody moruše sú mrazuvzdorné, majú vysokú regeneračnú schopnosťsú odolné voči veľkému druhu škodcov.  Malé rastlinky v prvých rokoch rastu chránime čečinou pred mrazom.


Detail kvetu moruše.


 

Drevo moruše na výborné vlastnosti, je tvrdé, ale zároveň ohybné, preto ho často používajú v debnárstve (napr. na výrobu sudov), v nábytkárstve, kde veľmi esteticky pôsobí jej čereno-hnedé jadro.

 

Plody moruše sú účinné v boji s leukémiou

 

Strom začína rodiť v treťom až piatom roku pestovania. Postupne ako stromy starnú, zväčšuje sa ich úroda, postupne môže úroda dosiahnuť až 50 – 100kg ročne. Moruša je vetroopelivá. Plody moruše začínajú dozrievať počas prvého júlového týždňa a dozrievajú postupne až do konca augusta. Zbierame ich tak, že strom postupne strasieme a plody padajú na podloženú fóliu. Plody sú najprv zelené, neskôr získavajú farbu podľa odrody- buď bielu alebo červenú, prípadne modročervenú. Dozreté plody majú sladkú, príkrosladkú alebo sladkokyslú chuť, ktorá však záleží tiež od odrody. Je pre nich charakteristická aj príjemná morušová aróma. Plody moruše sú dlhé cca 3-4cm a ich stopky sú 3-5x kratšie ako plody. Plody moruše bielej dozrievajú skôr, už počas posledných dvoch júnových týždňov, sú sladšie a obsahujú vyšší obsah cukrov a menej ovocných kyselín.

 

Plody moruše sú dekoratívne,  lahodné a šťavnaté;  konzumujeme ich vždy čerstvé, môžeme ich aj mraziť, sušiť alebo konzervovať. Čerstvé plody moruše používame na prípravu kompótov, sirupov, džemov, prípadne ovocných vín a iných destilátov.


 

Plody moruše.


 

Čerstvé ovocie používame pri zápalových ako i infekčných ochoreniach dýchacích ciest ako i tráviaceho traktu. Mrazené plody moruše užívajú vo veľkej miere ľudia trpiaci leukémiou. Odvar zo sušených listov moruše odporúčame užívať pri ochoreniach pankreasu alebo pre ľudí trpiacich na cukrovku, pretože regulujú hladinu cukru v ľudskom organizme. V ľudovom liečiteľstve sa používajú plody moruše pri rôznych zápalových ochoreniach, na zastavenie krvácania, pri bolestiach hrdla, chudokrvnosti a ako mierne preháňadlo. Kôra morušových stromov sa používa pri bolestiach zubov, listy moruše ako protilátka pri uštipnutí hadom. Vetvičky moruše majú antireumatický účinokznižujú hodnoty krvného tlaku. Odvar pripravený z kôry moruše v minulosti využívali v boji s detskými hlístami.

 

Zrelé plody moruše obsahujú 78% vody, 22% cukrov, 18% organických kyselín, minerálne látky (najviac draslík), vitamíny B1, B5, B6, E, vitamín C (100g plodov sa nachádza až 20mg vitamínu C), bioaktívne látky a ďalšie.

 

Tip

 

Moruša (lat. Morus) je pekná a veľmi zaujímavá drevina, ktorá má pravidelnú korunu a dekoratívne lesklé listy. Najviac pestujeme dve odrody moruše a to morušu čiernumorušu bielu. Plody moruše sú lahodné a šťavnaté. Dozrievajú koncom júna postupne až do konca augusta. Zbierame ich postupne takým spôsobom, že strom strasieme na vopred pripravenú fóliu. Plody konzumuje vždy čerstvé, môžeme ich aj mraziť, sušiť alebo konzervovať.

 

Výborným tipom pre rodičov s deťmi je napr. príprava:

  • morušovej šťavy, ktorú urobíme tak, že plody moruše odšťavíme v takom množstve, aby sme získali 1l šťavy, potom ju zriedime s 300 ml vody a do zmesi pridáme šťavu z 1 citróna. Takto pripravenú šťavu uložíme v chladničke a neskôr skonzumujeme.

 

  • morušového sirupu, ktorý pripravíme tak, že do veľkej zaváraninovej fľaše ukladáme striedavo vrstvu moruší a vrstvu cukru. Necháme odstáť a neskôr cez sitko scedíme. Hotový sirup konzervujeme s jedným decilitrom liehu.

 

  • morušového kompótu (z moruše čiernej), ktorý pripravíme tak, že najprv nazbierame moruše, ktoré pred zaváraním neumývame. Do 3dcl pohára pridáme 3 polievkové lyžice cukru a zalejeme prevarenou vodou. Zaváraninové poháre s ovocím sterilizujeme 6-10 minút.

 

  • sušených  čiernych moruší, ktoré vysušíme v bežnej sušičke ovocia. Doba sušenia je 8 – 10 hodín pri výkone sušičky 400W. Plody moruše sú svieže a zachovajú si svoj tvar. Sú obľúbenou prírodnou náhradou cukríkov.

Košík  

Žiadne produkty

Poštovné 0,00 €
Spolu 0,00 €

Košík Pokladňa

váš účet

Už ste registrovaní? ?

Přihlásiť :

prvá návšteva ? ?

Registrovať