Nechoďte do lesa, Vypestujte si huby doma 2013-01-31

Je síce veľa hubárov, ktorí zbierajú huby pre potešenie a najväčšiu radosť im urobí hríbik nájdený v lese na machovej perinke, ale tiež je veľa tých, ktorí ocenia huby z vlastnej produkcie. Miesto do lesa si jednoducho zájdu do pivnice alebo na záhradu. Najčastejšie sa doma pestujú šampiňóny alebo niektoré z tzv. drevokazných húb. Do tejto skupiny patria napríklad poľnička topolová (lat. Agrocybe aegerita), húževnatec jedlý známy skôr pod názvom Shiitake (lat. Lentinus edodes). Obľúbená je boltcovitka béžová alebo judášovo ucho (lat. Auricularia auricula). K drevokazným hubám patrí aj šupinovka nameko (lat. Pholiota nameko) a openka menlivá (lat. Kuehneromyces mutabilis). Najznámejšie a najčastejšie pestovanou drevokaznou hubou sú hlivy (lat. Pleurotus).

 

  • Poľnička topolová (lat. Agrocybe aegerita) pochádza zo Stredomoria. Jej plodnice dorastajú v priemere cca 5 - 15 cm, plodnice vyrastajú v trsoch. Plodnica (klobúk) je hnedej farby, podhubie má farbu bielu. Poľničku topoľovú možno pestovať na drevených klátoch či vetvách. Dobre poslúžia aj piliny listnatých stromov či balíky slamy. Podhubie poľničky topoľovej môže plodiť až 5 rokov.

 

  • Shiitake (lat. Lentinus edodes) sa najčastejšie pestuje na drevenom podklade. Plodí v troch vlnách, štvrtá už býva veľmi slabá. Huba Shiitake pochádza z juhovýchodnej Ázie, popularitu jej dodalo hojné využívanie v japonskej a čínskej kuchyni. Plodnica Shiitake má svetlo hnedú farbu, klobúčik dorastá do veľkosti 1 - 10 cm v priemere.

 

  • Judášovo ucho - bolcovitka béžová (lat. Auricularia auricula) je vzhľadovo veľmi zaujímavá huba. Má chorošovitý, miskovitý alebo lasturovitý tvar. Plodnica pôsobí na dotyk akoby gumovo či rôsolovito, za vlhka sú lepkavé. Farba plodnice je červenohnedá, spodná strana je svetlejšia. Ako už samotný názov napovedá, tejto hube sa najlepšie darí na dreve bazy čiernej (môže byť živé alebo odumreté).

 


Judášovo ucho


 

  • Šupinovka nameko (lat. Pholiota nameko) je pôvodom z juhovýchodnej Ázie, hojne sa pestuje v Číne, Vietname a v Japonsku. Plodnice tejto huby majú hnedú farbu, povrch mladých klobúkov býva často obalený vrstvou slizu. Hoci sa to zdá čudné, je tento sliz práve tým, čo dodáva jedlám obohatených o šupinovku nameko, ich charakteristickú chuť a žlté sfarbenie. Šupinovka sa najčastejšie pestuje na drevenom podklade.

 

  • Hlivy (lat. Pleurotus) existuje viac druhov. Najznámejšia je hliva ustricová (lat. Pleurotus ostreatus), hliva dubová (lat. Pleurotus dryinus), hliva ružová (lat. Pleurotus djamour) a hliva macková / kráľovská (lat. Pleurotus eryngii). Plodnice hlivy majú miskovitý tvar, ktorý najmä u hlivy ustricovej pripomína lastúru ustrice. Hlivy rastú v trsoch. Môžu sa pestovať na drevenom aj slamenom podklade.

 

Pestovanie drevokazných húb na slame

Pestovanie drevokazných húb na slame nie je nijako zložité. Základom je kvalitná, najlepšie na krátko nasekaná ražná, jačmenná alebo pšeničná slama, ktorá bola uskladnená v suchom prostredí. Slama nesmie byť plesnivá, nahnitá alebo práve pokosená, aby nedošlo ku kontaminácii nejakou plesňou a k následnému zmareniu snahy o pestovanie. Aj kvalitnú slamu je vhodné pred naočkovaním sterilizovať. Vykonáva sa to pomocou horúcej vody do ktorej sa slama ponorí. V praxi sterilizácia najčastejšie vyzerá tak, že sa slama naskladá do veľkého, pevného vreca a zaleje sa vriacou vodou. Vody by malo byť toľko, aby bola prekrytá aj horná vrstva slamy. Slama sa nechá cca hodinu vo vodnom kúpeli a potom sa odstrihnú spodné rohy vreca, aby voda mohla vytiecť. Pre dokonalú sterilizáciu slamy sa preliatie horúcou vodou opakuje ešte raz. Po sterilizácii sa balík slamy nechá vychladnúť na teplotu cca 30 °C. V tomto okamihu je slama pripravená na očkovanie nejakou z drevokazných húb. Očkovací substrát alebo špeciálne štipce sa vkladajú do vreca so slamou tak, aby vo vreci bola striedavo vrstva slamy a tenká vrstvička špeciálneho substrátu. Štipce sa umiestňujú po obvode vreca aj vnútri slamy. Potom sa vrece zaviaže a umiestni na stanovisko s teplotou v rozmedzí 20 - 25 °C. Pri tejto teplote substrát prerastie za cca 3 - 4 týždne (vždy záleží na konkrétnom druhu huby). Keď je obsah vreca dobre prerastený (celý biely), prereže sa po obvode vreca niekoľko otvorov. Vrece so slamou sa potom premiestni na chladnejšie svetlé miesto. Z pripravených otvorov začnú čoskoro vyrastať plodnice, konkrétne doba vždy závisí na teplote a druhu pestovanej huby. Rýchlosť rastu húb sa teda dá mierne korigovať - ​​na chladnejšom mieste vyrastajú plodnice pomalšie. Huby sa na slame dajú pestovať do okamihu, než slama zmäkne a začne sa rozkladať, potom je potrebné založiť novú hubovú kultúru.

 


Pestovanie húb na slame


 

Pestovanie drevokazných húb na dreve

Pre pestovanie drevokazných húb je vhodné drevo z listnatých stromov, guľatiny z ihličnanov sú nevhodné. Najčastejšie sa používajú čerstvo zrezané (max. pred 1. až 2 mesiacmi) kláty z topoľa, jelše, vŕby, veľmi dlho vydržia kláty dubu a buka. Z listnáčov sa neosvedčilo snáď len drevo jabloňové a orechové. Vhodné guľatiny by mali dosahovať v priemere 15 cm a dĺžky v rozmedzí 30 - 40 cm.

 

Pestovanie drevokazných húb na dreve prebieha v štyroch fázach:

  • príprava vhodného dreva (polena)   
  • očkovanie sadbou
  • prerastanie kmeňov podhubím   
  • tvorba plodníc

 

Prvou fázou, na ktorej z veľkej časti záleží úspešnosť pestovania drevokazných húb, je výber a príprava vhodného dreva. Vyberte klát, ktorý zodpovedá kritériám. Z klátov neodstraňujte kôru. Drevokazné huby možno pestovať na rezných plochách či v jednotlivých otvoroch (zárezoch). Zárezy sa do klátov vyrezávajú najlepšie motorovou pílou. Zárezy sa vedú do 1/3 dĺžky, striedavo z oboch strán. Otvory sa vŕtajú po obvode kmeňa, vhodný priemer je 12 - 15 mm. Potom nasleduje druhá, nemenej dôležitá fáza - očkovanie. Očkovanie do zárezov sa vykonáva tak, že sa na dno vreca postaví čistá (najlepšie sterilizovaná teplom) doštička. Na neho sa nasype sadba húb, na ktorú sa reznou plochou postaví pripravený klát. Sadba sa nasype aj na hornú reznú plochu a všetko sa opäť prikryje doskou. Dosky je vhodné ku klátu pribiť klincom, aby lepšie sadli. Do otvorov sa semená húb čo najviac natlačia a potom ich zatrieme štepárskym voskom alebo parafínom. Po naočkovaní sa vrece z klátov zaviaže, aby sadba nevyschla. V tretej fáze pestovania sa naočkované kmene uložia na miesto s teplotou okolo 20 °C. V lete je možné guľatinu umiestniť na tienisté miesto vonku. Viac kmeňov sa pripraví rovnakým spôsobom, možno ich nechať prerastať spoločne napr. vo vykopanej jame alebo obalenej fólii. Drevo prerastá cca 2 - 4 mesiace, tvrdé drevo ešte dlhšie. Posledným krokom k úspechu je vybratie kmeňov z vriec a danie impulzu k tvorbe plodníc. Tvorba plodníc sa naštartuje zakopaním polena do zeme v pomere 2/3 v pôde a 1/3 nad povrchom. Guľatiny sa zakopávajú na tienistom mieste, kde nie je vysoká hladina spodnej vody. Vo vode totiž podhubie rýchlo odumrie a celá úroda je stratená. Ak celý proces prebehol úspešne, začnú sa v blízkej dobe vytvárať plodnice. Pripravené kmene plodia väčšinou na jar a na jeseň. Na mäkkom dreve vyrastajú plodnice cca 3 sezóny, na tvrdom dreve môžu plodnice vyrastať aj 5 - 6 rokov.

 


Pestovanie húb na drevenom podklade


 

Drevokazné huby možno tiež pestovať z pripravených špeciálnych substrátov. Výhodou týchto substrátov je jednoduchosť prípravy, nevýhodou potom relatívne krátka doba plodnosti húb.

od semínka po sekačku

Košík  

Žiadne produkty

Poštovné 0,00 €
Spolu 0,00 €

Košík Pokladňa

váš účet

Už ste registrovaní? ?

Přihlásiť :

prvá návšteva ? ?

Registrovať