Jedovaté okrasné rastliny 1/2 2013-01-31

Okrasné rastliny sa stali neoddeliteľnou súčasťou našich záhrad, niektoré z nich sú však jedovaté a môžu byť potenciálnym nebezpečenstvom, najmä ak sa v ich okolí budú pohybovať malé deti. Veľmi často pestovanými a zároveň prudko jedovatými rastlinami sú durman obyčajný, oleander obyčajný, tis japonský a tuja západná. Tieto rastliny sú jedovaté celé alebo takmer celé a skonzumovanie aj malého kúsku môže pri neskorom vyhľadaní lekárskej pomoci zapríčiniť aj smrť postihnutého. Buďte pri pestovaní týchto rastlín zvlášť obozretní, aby vašu záhradu len skrášlili a nespôsobili katastrofu.

 

Durman obyčajný

Durman obyčajný (lat. Datura stramonium) patrí do čeľade ľuľkovitých (lat. Solanaceae). Durman je prudko jedovatou rastlinou, ktorá môže vo vyšších dávkach spôsobiť aj smrť. Jedovatosť durmanu spôsobuje obsah alkaloidov napr. atropín, scopolanin a hyoscyamín. Prudko jedovaté sú všetky časti durmanu. Intoxikácia sa prejavuje zvýšenou pohyblivosťou, úzkosťou, pocitmi hrôzy, vzostupom teploty, vysychaním v ústach, rozšírením zreníc, búšením srdca, závratmi, neistá chôdza, zmätenosťou, dezorientáciou, halucináciami. Po vyvrcholení intoxikácie nasleduje veľmi rýchly útlm prejavujúci sa napr. tvrdým spánkom, vysilením a podráždenosťou. Po skonzumovaní akejkoľvek časti durmanu je nevyhnutné okamžite privolať lekársku pomoc. Pri včasnom zásahu je prognóza prežitia celkom vysoká (cca 90%), ale aj tak je treba byť veľmi obozretný, najmä ak sa do blízkosti durmanu dostali deti.

 


Durman obyčajný


 

Durman a jeho pestovanie

Durman obyčajný je jednoročnou rastlinou, ktorá môže dorásť do výšky okolo 0,5 - 1 metra. Kvety sú rúrkovité, biele alebo svetlo fialové, plne sa rozvíjajú navečer. Plodom je ostnatá kapsula, ktorá obsahuje veľké množstvo čiernych semien. Durmanu obyčajnému sa najlepšie darí v dusíkatých humóznych pôdach na slnečných či polotienistých stanoviskách. Vyhovuje mu mierna zálievka.

 

Zaujímavosť

Známe "anjelské trúby" sú často označované ako durmany (lat. Brugmansia) a durmany obyčajné (lat. datura) ako Datura. Tieto dve rastliny sa však zásadným spôsobom odlišujú. Rozdiel spočíva v tom, že datury sú letničky a "anjelské trúby" sú vytrvalé rastliny.

 

Oleander obyčajný

Oleander obyčajný (lat. Nerium oleander) je ďalší z prudko jedovatých rastlín, ktoré sa často vyskytujú na našich záhradách. Jedovatá je celá rastlina - listy, stonky aj kvety. Oleander je dokonca považovaný za jednu z najjedovatejších rastlín, pretože dospelého človeka môžu usmrtiť aj dva lístky, dieťaťu stačí dokonca len jeden. Jedovatý je aj med, ktorý včely vyrobili z oleandra. Oleander obsahuje glykozidy oleandrin a nerin, ktoré pôsobia priamo na srdcovú činnosť. Intoxikácia sa prejavuje zvracaním, horúčkou, triaškou, závratmi, kŕčmi a srdcovou arytmiou. Rovnako ako u požitia akejkoľvek inej jedovaté rastliny je nutné čo najrýchlejšie vyhľadať lekársku pomoc, aby bolo možné podať protijed.

 


Oleander obyčajný


 

Oleander a jeho pestovanie

Oleander je vždyzelený ker, ktorý dorastá do výšky až 2 m. Stonka sa hojne vetví. Listy oleandra sú kožnaté, podlhovastého tvaru. Kvety môžu byť biele, červené, ružové aj žlté. Niektoré kultivary majú kvety zložené. Oleander je vytrvalou rastlinou, ktorá však nie je mrazuvzdorná, preto je nutné ju pred príchodom mrazov schovať na zimné stanovisko. Aby oleander dobre prospieval, je nutné mu dopriať dostatok času vonku a zimovanie v chladnejšom prostredí. V lete je dôležitá hojná zálievka odstátou vodou (pozor, oleander je citlivý na tvrdosť vody), v zime sa zálievka s ohľadom na teplotu v miestnosti znižuje. V chlade sa zalieva len tak, aby koreňový bal úplne nevyschol. Ak nemôžete oleandru dopriať chladné zimovanie, aspoň ho pravidelne roste. Oleander umiestnite na teplé slnečné stanovisko, doprajte mu pravidelné hnojenie.

 

Zaujímavosť

Najvzácnejší druh oleandra je ten so žltými kvetmi, bol vyšľachtený najneskôr a dodnes nie je medzi pestovateľmi moc rozšírený.

 

Tis japonský

Tis japonský (lat. Taxus cuspidata) patrí do čeľade tisovitých (lat. Taxaceae). Celá rastlina je okrem červeného dužinatého mieška obaľujúceho semeno prudko jedovatá. Nebezpečný je obsah alkaloidov - napr taxin A, taxin B, lykopin a efedrín. Ak budete jesť červené miešky, nezabudnite vypľuť jedovaté semená. Jed začína pôsobiť veľmi rýchlo, preto je nevyhnutné čo najrýchlejšie vyhľadať lekársku pomoc a podstúpiť výplach žalúdka. V opačnom prípade môže smrť nastať už za niekoľko desiatok minút po požití jedovatej časti rastliny. Intoxikácia spôsobuje spomaľovanie srdcovej činnosti až do tej miery, že môže spôsobiť zástavu srdca.

 


Tis japonský


 

Tis a jeho pestovanie

Tis japonský je husto rozvetvený strom, ktorý môže dorásť do výšky okolo 10 m. Najviac sa mu darí na slnečnom stanovisku, znesie však aj polotieň a tieň. Neprospieva v mokrej pôde a na príliš veternom mieste. Tisy sú nenáročné na živiny. Ak ho zasadíte do vápenatej pôdy, urobíte len dobre. Tis je jedinou ihličnatou drevinou, ktorú možno bez ujmy prerezávať, radikálnejší rez sa robí najlepšie koncom júna. Ďalšou výhodou je to, že tisy dobre znášajú aj znečistené mestské ovzdušie, preto sa často vysádzajú v parkoch. Až tam nabudúce pôjdete na prechádzku, poučte deti, že tisu sa majú radšej vyhýbať a červené "bobuľky" nie sú bonbóniky.

 

Tuja západná

Tuja západná, známa skôr pod označením tuja západná (lat. Thuja occidentalis), je ďalším z jedovatých stromov, ktoré sa na záhradách veľmi často vyskytujú. Narozdiel od tisu nie je jedovatosť tuje tak známa a mnohé tieto informácie skôr prekvapia. Jedy sú obsiahnuté v celej rastline, najvyššia koncentrácia je v mladých výhonkoch a ihliciach. Tuje obsahujú silice toxického thujonu, pinénu, tanacetonu a ďalších látok. Toxicitu spôsobuje najmä thujon, ktorý dráždi pokožku a po požití niektorej časti tuje spôsobuje zvracanie, krvavé hnačky, poškodzuje obličky a u tehotných žien môže v dôsledku prekrvenia malej panvy dôjsť až k potratu. Otrava sa prejavuje kŕčmi, celkovou ochabnutosťou až bezvedomím, pri silnom predávkovaní a nevyhladaní lekárskej pomoci môže dôjsť až k úmrtiu.

 


tuja západná


 

Tuja a jej pestovanie

Tuja západná je neopadavým stromom, ktorý môže dorásť do výšky až 20 m. Vďaka svojmu kuželovitému rastu sa často používa ako živý plot. Potenciálne nebezpečenstvo predstavujú najmä drobné, šištičky vyrastajúce na koncoch vetvičiek, ktoré lákajú malé deti na ochutnanie. Tuje sú veľmi odolné dreviny, ktoré dobre znášajú slnko, polotieň aj tieň. Najlepšie prospievajú vo vlhkých, hlinito-piesočnatých pôdach. Dobre znášajú aj vápenaté pôdy. Rast tují môžete podporiť pravidelných hnojením v letnom období, od jesene už tuje nehnojte, aby mohli odpočívať a dobre sa pripravili na zimu. Ak budete z tují tvarovať živý plot, zastrihávajte ich raz ročne v období od mája do konca augusta. Prvý a druhý rok po zakorenení sa strihajú iba špičky, od tretieho roka možno tuje tvarovať aj z boku.

od semínka po sekačku

Košík  

Žiadne produkty

Poštovné 0,00 €
Spolu 0,00 €

Košík Pokladňa

váš účet

Už ste registrovaní? ?

Přihlásiť :

prvá návšteva ? ?

Registrovať