Vlastný mak vonia a chutná lepšie 2013-02-04

Mak siaty (lat.Papaver somniferum) je jednoročná rastlina, ktorá je veľmi rozšírenou poľnohospodárskou plodinou ako i liečivou rastlinou. Využívame ho najmä v potravinárstve a farmaceutickom priemysle.

 

 

 

Dnešný mak siaty je potomkom divokej formy maku štetinatého. Pôvodne pochádza mak siaty z Ázie. Pestuje sa na roliach, v záhradách i na poliach. Jeho latinský názov papaver poznali už Rimania, Gréci ho nazývali mékón. Slovo somniferum je odvodené z latinských slova somnus, čo znamená spánokfarre, čo je  v preklade slovo prinášať.

 

 

Rastlinky maku siateho rozdeľujeme do 2 skupín:


    • Olejnaté maky – u nás sú rozšírené pod názvom slepáky s tmavomodrými semenami a majú dobre vyvinutú sieť mliečni


    • Ópiové maky -  majú bohato vyvinutú sústavu mliečnic, ktoré produkujú veľa šťavy- latexu

 

 

Mak siaty sa odlišuje od divokej formy maku vlčieho hlavne farbou kvetov; pestovaný mak má biele kvety s fialovou škvrnou a divý mak má sýtočervené kvety.

 

Divo rastúci mak pri rozšírení do hriadky maku siateho môže spôsobiť nežiaduce zaburiňovanie záhonu, avšak pekne a dekoratívne to vyzerá.

 

 

Mak vlčí

 

 

Histórie maku

 

Historické pramene uvádzajú, že maličké semienka maku ako i makovice boli nájdené v rámci archeologických výskumov aj na neolitických kolových stavbách, čo dokazuje jeho prítomnosť už pred 2000 rokmi v strednej Európe. Sumeri uctievali v roku 3000 pr. Kr. mak ako kultovú rastlinu. Už v Mezopotámii z neho využívali ópium.

 

Ópium je surovina, ktorú využíva farmaceutický priemysel na výrobu dôležitých liečiv. Mak obsahuje 26 rôznych alkaloidov; najdôležitejšie sú kodeín, morfín a papaverín. V starovekom Egypte využívali mak ako sedatívum pri liečbe poranení, pri rôznych druhov kŕčov a na liečbu kožných ochorení. V starovekom Grécku bol mak spájaný s bohom spánku a fajčenie maku bolo spojené s rôznymi obradmi.

 

V Homérovom diele Odyssea a Iliada nájdeme zmienku o maku ako o potravine. Liečivé účinky mliečnej šťavy poznali aj vyspelé civilizácie ako Arabi a Číňania. Neskôr autori uvádzajú, že sa mak používal na lekárske účely. Typickým príkladom je Galenos, ktorý vo svojom diele pochádzajúcom z 1.storočia uvádza, že šťava z makovíc – ópium bol dovtedy najúčinnejší a najsilnejší liek. V stredoveku sa mak siaty pestoval na základe inštrukcií Karola Veľkého ako záhradná rastlina. 

 

Slovanské národy rastlinku maku spomínajú vo svojich ľudových povestiach, poverách a piesňach.

 

V štatistickom opise Uhorska sa hovorí, že „Slovák má veľmi rád makové pokrmy a vždy si utrhne  kus zeme na jeho pestovanie." 

 

 

V minulosti ho ľudia pridávali do múčnych jedál ako i koláčov. V starých kuchárskych knihách sa nachádza recept na makovú polievku. Začiatkom 19. storočia sa začal mak pestovať ako olejnina vo veľkom.

 

Historické pramene hovoria, že na území bývalého Uhorska, konkrétne v jeho časti  na Slovensku sa pestovalo veľa maku vďaka čomu sa stal významnou olejninou. Medzi dvoma vojnami bolo Československo v produkcii maku na druhom mieste medzi európskymi štátmi, tesne za Maďarskom. Z tohto dôvodu sa po 2.svetovej  vojne začalo so šľachtením maku na našom území.

 


Mak siaty.

 

 

Na Slovensku a v Čechách sa mak siaty dlhodobo pestuje, dokonca Česká republika je najväčším pestovateľom maku pre potravinárske účely. Celosvetovo sa mak pestuje hlavne na farmaceutické a potravinárske účely.Vo farmácii sa používajú odrody maku, ktoré obsahujú vysoký obsah alkaloidov morfínového typu, z ktorého sa neskôr vyrábajú analgetiká.

 

V potravinárstve, v cukrárenskej výrobe a pekárstve sa zasa využívajú odrody s veľmi nízkym obsahom alkaloidov. V mnohých krajinách ako je napr. Austrália, či niektoré krajiny EÚ sa mak siaty pestuje len v prípade dodržania prísnych podmienok, ktoré upravuje konkrétna legislatíva, aby sa zabránilo prípadnému zneužitie rastliniek maku na nelegálne účely.

 

Na Slovensku upravuje pestovanie maku §16zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. Pestovanie maku siateho na ploche väčšej ako 100 m2 podlieha udeleniu povolenia.

 

Ako pestovať vlastný mak

 

Mak siaty (lat. Papaver somniferum) je jednoročnou bylinou, ktorá dorastá do výšky 1,5m. Radíme ho do čeľade makovité (lat. Papaveraceae). Rastlina maku siateho má priamu  nerozkonárenú stonku, na ktorej vyrastajú sediace modrozelené listy, ktoré sú podlhovasté, poloobjímavé a zvlnené. Dolné lístky sú celistvé a horné nepravidelne zubaté.

 

Celá rastlina je posiata mliečnicami, ktoré obsahujú bielu šťavu pripomínajúcu mlieko. Vytvára pomerne veľké biele kvety s čiernou, resp. fialovou škvrnou, ktoré majú dva opadavé kalíšne lístky a štyri veľké korunné lupienky. Rastlinka kvitne v priebehu júna – augusta. Plody maku siateho sú tobolky- tzv. makovice.

 

Majú guľovitý alebo kužeľovitý tvar a sú mierne sploštené. Keď sú makovice zrelé môžu sa otvoriť medzi paprskami blizny alebo ostávajú zatvorené. Rastlinka maku zabezpečuje včelám dostatok peľu, ale nie je pre nich medovinou.

 

Rastlinku maku siateho pestujeme zo semien, ktoré sadíme na jar. Počas jesene je preto nutné pôdu pre výsev maku predpripraviť a to tak, že pôdu hlboko poorieme. Semená maku sadíme včasne na jar, ale až vtedy, keď je vrchná pôda presušená. Najneskôr mak sadíme v priebehu apríla. Semená umiestňujeme do vzájomnej vzdialenosti 30-40cm, do hĺbky 1,5 – 2cm. Pre pestovanie maku je vhodná piesočnato-hlinitá pôda s dostatkom živín.

 

Nevhodné sú íľovité pôdy a miesta, kde je vysoká hladina spodnej vody. Najlepšou predplodinou na pestovanie maku sú strukoviny, prípadne okopaniny, ktoré boli hnojené maštaľným hnojom.  Počas vegetačného obdobia – od výsevu až do kvitnutia je rastlinka maku náročná na vlahu, ale nepotrebuje veľa tepla.

 

Neskôr sa podmienky pre úspešné pestovanie maku obrátia, od kvitnutia až po zrelosť makovíc je najvhodnejšie teplé a suché počasie, s dostatkom slnka, lebo svetlo podporuje rast semien. Počas celého vegetačného obdobia rastlinky maku okopávame, a odstraňujeme z jej blízkosti burinu.

 

 

Pole maku siateho.

 

 

Zbierame zrelé makovice, v ktorých pri zatrasení semená vo vnútri šuštia. Makovice zrezávame spolu s 10-15cm stonkou. Sušíme ich pod strechou a až po úplnom vysušení zrežeme makovicu v hornej časti pod korunkou a semená vyklepeme.

 

Dobre vysušené semená maku siateho po vyklepaní z makovice nemenia farbu. Najkvalitnejší je ručne vyklepaný mak, pretože semená nie sú poškodené a preto pri dlhšom skladovaní nehorknú.

 

Pozor na poškodenie semien, lebo semená obsahujú až 45% oleja. Pri sušení semien sa olej uvoľňuje, následne oxiduje a tým sa makové semeno znehodnocuje.

 

 

Makovica maku siateho.

 

 

V niektorých prípadoch zbierame aj makové lupienky kvetov, ktoré sa stávajú súčasťou čajových zmesí. Môžeme ich zbierať len za suchého počasia a len kvety, ktoré práve vykvitli.

 

Následne ich sušíme v tenkých vrstvách, lebo sú náchylné na zaparenie. Sušené lupienky maku siateho používame na prípravu záparu, ktorý pripravíme tak, že 2 čajové lyžičky sušenej zmesi zalejeme 250ml  vriacej vody. Necháme lúhovať a zmes scedíme.

 

 

Makové mlieko, či makový olej sú prospešné pre človeka

 

Semená maku siateho obsahujú 20% bielkovín, 40% tukov (najmä glyceridy kyselín stearovej, palmitovej a linolovej), 4,5g vlákniny, vitamíny - najmä vitamín E a minerálne látky ako horčík, vápnik a železo.

 

Výskumami sa dokázalo, že semená maku siateho majú veľmi významný obsah minerálnych látok ako je draslík a vápnik ako i fosfor, zinok, horčík, meď, železo, mangán a hliník. V 100 gramoch semien maku sa nachádza 9,76 mg železa a 1400 mg vápnika.

 

Zároveň makové semená obsahujú morfín, ktorý môže tvoriť až 20% ópia, ktoré pôsobí utlmujúco na nervovú sústavu, zmierňuje dráždivý kašeľ a črevnú peristaltiku a hlavne utišuje bolesti. 

 

Hovorí sa, že pravidelná konzumácia maku je dôležitá v prevencii proti osteoporóze, zároveň priaznivo pôsobí na stav vlasov, nechtov a zubov. Liečivo preventívne pôsobí aj pri migréne, ovplyvňuje psychiku- ukľudňuje myseľ a telo,pomáha pri  reume, či chronickej únave. Lokálne môžeme používať mak vo forme oleja, ktorý býva jednou zo zložiek liečebných kozmetických prípravkov.

 

 

Semená maku siateho.

 

 

Z semien maku môžeme pripraviť – vylisovať makový olej, ktorý nachádza svoje využitie v gastronómii, kozmetike, medicíne, či v maliarstve. Olej z maku je veľmi prospešnou látkou pre zdravie človeka kvôli svojmu obsahu polynenasýtených mastných kyselín ako napr. kyselina linolová, kyselina olejová, kyselina palmitová a ďalšie.

 

V kozmetike je olej z maku siateho súčasťou vonných mastí, kondicionérov a zvlhčujúcich krémov; v medicíne sa jodidovaný makový olej používa ako kontrastná látka.

 

Je známa a čoraz rozšírenejšia príprava makového mlieka. Do fľaše si dáme mak spolu s vodou v pomere 1:5. Počas noci necháme zmes postáť pri izbovej teplote. Ráno zmes dobre zmixujeme a precedíme cez plátno. Takto pripravené makové mlieko podľa chuti dochutíme medom, cukrom alebo pripravíme z neho chutné kakao.

 

Mak využívajú gazdinky na dochucovanie múčnych sladkých jedál ako sú buchty, štrúdle, kysnuté záviny a známe moravské koláče. 

 

 

od semínka po sekačku

Košík  

Žiadne produkty

Poštovné 0,00 €
Spolu 0,00 €

Košík Pokladňa

váš účet

Už ste registrovaní? ?

Přihlásiť :

prvá návšteva ? ?

Registrovať