Mrkva bráni usadzovaniu baktérií v tele 2013-03-26

Mrkva obyčajná (let. Daucus carota) je veľmi známou a rozšírenou koreňovou zeleninou. Mrkvu radíme medzi najstaršie kultúrne rastliny na svete. Je známou už od staroveku, počas ktorého ju odporúčali užívať na zlepšenie trávenia a vylepšenie nálady. Vedeckým výskumom sa zistilo, že vďaka konzumácii mrkvy sa posilňujú tkanivá v ľudskom tele, čím sú menej náchylné na bujnenie rakovinových buniek.

 

Mrkva je jednou z nastarších rastlín a zelenín na svete

 

Pôvodnou domovinou mrkvy je južná časť Ázie; oblasť Afganistanu, Pakistanu a Iránu, kde aj dnes nájdeme divo rastúce formy tejto zeleniny. Bola známou zeleninou staroveku, avšak v inej podobe ako ju poznáme dnes. Mrkva, ktorú používali Gréci a Rimania mala tenké dlhé korienky žltej farby, ktoré oplývali silnou arómou. V priebehu 12.storočia priniesli Arabi ázijské červené mrkvy do Stredomoria a neskôr, zhruba v 15. storočí sa rozšírila do Francúzska, či Holandska, kde ich začali krížiť so žltými európskymi typmi. V 17. storočí vznikol v Holandsku selekciou typ ušľachtilých oranžových karotiek s tupým koncom a výbornou chuťou, ktoré boli vytvorené na počesť panovníka Viliama I. Oranžského. Holanďanov v boji za nezávislosť od Španielska posilňovala práve táto tzv. národná mrkva. V súčasnosti sa najviac mrkvy pestuje v Európe, Ázii a Severnej Amerike. K nám sa dostala pravdepodobne z Francúzska.


Mrkvový záhon.


Aj v našich zemepisných šírkach môžeme nájsť divoké formy mrkvy pozdĺž ciest, na lúkach, či v mokrinách. V našich záhradách  pestujeme len vyšľachtené odrody mrkvy, ktoré si môžeme zakúpiť v overených predajniach osív a semien.

 

Ako pestuje obľúbenú mrkvu

 

Mrkva obyčajná (lat. Daucus carota) je chladnomilná dvojročná rastlina. Patrí do čeľade mrkvovité (lat. Daucaceae). U nás sa však pestuje ako jednoročná rastlina. V prvom roku vytvára koreň a listy, v druhom kvitne a prináša semená.

 

Mrkvu pre skorý zber vysievame na záhon už v priebehu marca, prípadne začiatkom apríla, neskoršie odrody mrkvy sadíme na prelome kalendárnej jari a leta. Dobre rastie v ťažkej hlbokej pôde bohatej na vápnik. Ak chceme dosiahnuť jej krásne intenzívne a sýte sfarbenie, musíme ju pestovať v ľahkých piesočnatých pôdach s vyšším obsahom humusu. Ťažké vápenité pôdy s nadbytkom vlahy u rastlinky mrkvy spôsobia svetlejšie sfarbenie jej koreňa. V kamenistej pôde sa rastúci koreň mrkvy deformuje, preto pred samotnou výsadbou je dobré z hriadok povyberať menšie, či väčšie kamienky. Mrkva je  mrazuvzdorná do teploty – 5 °C. Semená mrkvy vysievame na záhon do 1– 2 cm hĺbky, do vzájomnej vzdialenosti cca 15cm až vtedy, keď pominú prízemné mrazy a teplota vzduchu počas dňa dosahuje v  priemere aspoň 7 °C. Ideálna teplota na pestovanie mrkvy je počas dňa v priemere 16°C. V prípade hustejšej výsadby semien, rastlinám z dôvodu nedostatku miesta nenarastie dostatočne veľký a hrubý koreň. Semená mrkvy vyklíčia najskôr 3 týždne od výsadby. Mrkvové semená obsahujú látky tzv. kumariny, ktoré bránia klíčeniu plevelu, čím si rastlina mrkvy zabezpečuje svoj životný priestor. Kumariny sú teda zodpovedné aj za veľmi pomalé klíčenie semien. Pri výsadbe mrkvových semien dbáme na to, aby mrkva susedila s cibuľovinami, rajčiakmi, reďkovkou, hrachom alebo lahôdkovou kukuricou. Výsostne sa neznáša so zelerom. Podľa potreby mrkvový záhon okopávame, odburiňujeme, prípadne hnojíme. Mrkvu aj pravidelne polievame, ale dbáme na to, aby sme ju nepreliali. Karotény sa v mrkvy tvoria pri teplotách 15 – 21 °C.   

 

Na koreňoch mrkvy rozoznávame tzv. stredný valec, ktorému ľudovo hovoríme aj srdce, ďalej kambiálnu vrstvu a kôrovú vrstvu. Ideálny koreň vyzerá tak, že má slabý stredný valec, nerozoznateľnú kambiálnu vrstvu a širokú kôrovú časť rovnomerne štruktúrovanú. Podľa dĺžky koreňa rozoznávame mrkvu krátku, strednú a dlhú. Stredné a dlhé odrody mrkvy sú určené na zimné uskladnenie. Podľa zakončenia koreňa rozoznávame kultivary končisté alebo tupé. Korene mrkvy môžu mať rôzne farby, od bieložltej, cez žltú, oranžovú, červenú až fialovú. Toto sfarbenie koreňa mrkvy spôsobuje chlorofyl, žltý antochlór, modročervený antokyána alebo oranžovočervené karoténoidy.

 

Mrkvu delíme do 5 sortotypov podľa typu koreňov:

 

  • Guľovitá karotka

Značne skorá, používa sa na jarné rýchlenie. Patrí sem napr. Parížska karotka.

  • Krátka, kónická, tupo zakončená karotka

Patrí sem jemná skorá karotka určená na rýchlenie pre poľné pestovanie. Patria sem sorty Chantenay, Lysská a pod.

  • Dlhá vretenovitá mrkva

Je to skorá až poloskorá ušľachtilá odroda pomerne náročná na pestovanie a na kvalitu pôdy.

  • Valcovitá, tupo zakončená karotka

Je to ušľachtilá skorá až poloskorá karotka, pomerne náročná na pestovanie, hlavne na kvalitu pôdy. Patria tam odrody napr. Delícia, Karotína, Olympia, Rubína a ďalšie.

 

  • Dlhé, kónické, tupo zakončené mrkvy a karotky

Sú akýmsi prechodom medzi valcovitými karotkami a dlhými mrkvami. Radíme sem skoré karotky, výkonné skladovateľné mrkvy. Patria sem odrody napr. Stupická polodlhá, Larosa a pod.


Rôzne druhy a odrody mrkve.


Mrkva a jej zimné uskladnenie

 

Skoré odrody mrkvy sa zbierajú od mája do júlaneskoré odrodyna jeseň. Pred hlavným zberom by nemali byť odhalené mrkvové korene, lebo ju môžu napadnúť škodcovia. Zo škodcov ju najčastejšie napáda čierna hniloba, čo sa prejavuje tak, že na jej koreni vznikajú čierne mazľavé škvrny. Ďalej ju napádajú vši mrkvové a mšice. Mrkvu určenú na skladovanie zbierame jednorázovo, čím skôr. Za suchého počasia sa môže stať mrkva potravou pre škodcov, naopak za daždivého počasia jej môže pukať koreň. Mrkvu zbierame tak, že koreň očistíme od hrubej hliny a jej vňať zrežeme vo výške asi 10cm. Následne ju umiestnime do debny, vrstvíme ju, aby mala vedľa seba hlavu a hrot. Jednotlivé vrstvy od seba oddeľujeme vrstvou zmesi rašeliny a piesku alebo suchou zeminou. Kopu prikryjeme nakoniec slamou alebo senom.

 

Mrkva je bohatým zdrojom vitamínov

 

Biologická hodnota mrkvy je vysoká. Mrkva obsahuje vitamíny B1, B2, D, E, K a minerály ako vápnik, horčík, zinok, draslík, železo a jód. Zároveň obsahuje vlákninu, glukózu, lecitín a stopové prvky ako napr. selén. Lahodnú chuť mrkvy zabezpečujú sacharidy, ktorých obsah sa počas rastu a dozrievania postupne znižuje. Mladá mrkva je bohatšia na cukry, bielkoviny; obsahuje menej vlákniny ako zrelý koreň. Najvýznamnejšia súčasť mrkvy je betakarotén, na 100g mrkvy pripadá 12,59 mg betakaroténu. Špeciálne betakarotén obraňuje organizmus, ochraňuje srdce a cievy, má protizápalové účinky a spomaľuje proces starnutia organizmu.

 

V prírodnej medicíne sa odporúča pravidelné užívanie mrkvy pri chorobách tráviaceho ústrojenstva, hepatitíde (ľudovo povedané vyháňa červíky z čriev), zápaloch čriev, pri zápchach, pri rakovine pľúc a pankreasu, proti nervozite a pri astme. Jej konzumácia zvyšuje odolnosť nášho organizmu, zlepšuje zrak – hlavne šeroslepotu, dbá na to, aby sietnica oka fungovala správne, podporuje rast a vývoj u detí, urýchľuje hojenie slizníc a rán.


Zväzky mrkve.


V minulosti sa mrkva používala na liečbu rán a to tak, že mrkvu narezali na kolieska a umiestnili do bezprostrednej blízkosti rany, nie však do samotnej rany, ale do jej okolia. Týmto ľudia predchádzali zápalovým procesom pri malých a stredných poraneniach. Túto metódu môžeme použiť aj na kožu, ktorá bola vystavenú nadmernému slneniu, mrkva upokojí podráždenú pokožku.

 

Mrkva je základnou zeleninou každej kuchyne

 

Mrkva patrí medzi „liečivé zeleniny.“ Konzumujeme ju v surovom stave ako súčasť zeleninových šalátov, pomazánok, príloh a po tepelnej úprave ako súčasť rôznych pokrmov. Kvôli tuhým bunkovým stenám surovej mrkvy dokáže naše telo premeniť len štvrtinu betakaroténu na vitamín A, preto je najvhodnejšie mrkvu tepelne upravovať spolu s tukom. Je o nej známe, že môže obsahovať aj jedovaté látky, ktorých sa zbavíme tak, že mrkvu oškrabeme a odkrojíme jej hornú časť (hlavičku).


Mrkvový koreň.


Mrkvová šťava  určená na  detoxikáciu pečene

Pripravíme ju tak, že pol kila surovej očistenej mrkvy nakrájame na kolieska a dáme do tlakového hrnca. Zalejeme ju 500 ml vody a pridáme jednu lyžičku oleja; celú zmes povaríme 30 minút. Takto pripravenú mrkvu pomixujeme, pridáme ďalších 5l vody, 3 polievkové lyžice medu a jednu polievkovú lyžicu kyseliny citrónovej. Čerstvú a teplú mrkvovú šťavu vlejeme do čistých fliaš, dobre ich uzavrieme a umiestnime po vychladnutí na studené miesto.

 

Domáca vegeta

Na prípravu domácej vegety potrebujeme tieto suroviny: 1 kg mrkvy, 1 kg petržlenu, 0,5 kg kalerábu, 0,5 zeleru, 0,5 kg cibule, 2 hrste petržlenovej vňate, 2 hrste ligurčeka voňavého a 1 kg soli. Všetky druhy čerstvej zeleniny pomelieme na mäsovom mlynčeku a pomletú zmes zmiešame so soľou. Takto pripravenú zmes rozložíme na 4-5 plechoch na pečenie a dáme sušiť. Sušenie potrvá zhruba 3- 4 dni. Do vysušenej zmesi pridáme ligurček a petržlenovú vňať, ktorú sme si predtým takisto pomleli na mäsovom mlynčeku. Vegetu používame na prípravu polievok, na prípravu a ochutenie mäsa a do samotných pomazánok.

 

Mrkvová pochúťka pre drobcov

Nastrúhame si ľubovoľné množstvo mrkvy a jablka v pomere 1:1. Do takto pripravenej zmesi pridáme čerstvý ananás (prípadne ananásový kompót), sušené hrozienka a brusnice. Pochúťku dochutíme citrónovou alebo pomarančovou šťavou.

 

Tip

 

Mrkva obyčajná (let. Daucus carota) je najobľúbenejšou a najpestovanejšou zeleninou vôbec. Ak chceme vypestovať skorú mrkvu, tak ju sadíme na záhon už v priebehu marca, najneskôr začiatkom apríla. Semená klíčia dlho, zhruba 3 týždne. Je to spôsobené látkami, ktoré obsahujú – kumarinmy. Záhon s mrkvou pravidelne odburiňujeme, okopávame a v prípade potreby polievame. Mrkvy delíme na karotky, čo sú ranné a guľaté mrkve s jemnučkou dužinou. Neskoré mrkvy sú veľké a typicky špicaté. Koreň mrkvy sa používa na dochucovanie jedál, ako súčasť šalátov, prípadne ako príloha k jedlám. Zároveň ju radíme aj k liečivým rastlinám hlavne kvôli jej vlastnostiam; posilňuje imunitný systém, pomáha pri črevných ochoreniach, žltačke, pri podvýžive a celkovej rekonvalescencii organizmu. V neposlednom rade zlepšuje zrak a vďaka svojmu obsahu zabezpečuje správne fungovanie sietnice.

 

Je vypočítané, že každý človek by mal zjesť 9 kg mrkvy ročne. Podľa uverejnených štatistík Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v r. 2006 spotreboval každý Slovák v priemere 9,4 kg mrkvy.V Čechách pripadá ročne na jedného človeka 6,6 kg mrkvy a mrkva patrí medzi najčastejšie pestovanú zeleninu v tejto krajine. V Anglicku a v Írsku sa z mrkvy pripravuje typický mrkvový puding.

 

od semínka po sekačku

Košík  

Žiadne produkty

Poštovné 0,00 €
Spolu 0,00 €

Košík Pokladňa

váš účet

Už ste registrovaní? ?

Přihlásiť :

prvá návšteva ? ?

Registrovať