Ako vypestovať zdravo vyzerajúcu mrkvu 2013-06-20

Mrkva (let. Daucus carota) je veľmi známou a rozšírenou koreňovou zeleninou. Mrkvu radíme medzi najstaršie kultúrne rastliny na svete. Je známou už od staroveku, počas ktorého ju odporúčali užívať na zlepšenie trávenia a vylepšenia nálady. Vedeckým výskumom sa zistilo, že vďaka konzumácii mrkvy sa posilňujú tkanivá v ľudskom tele, čím sú menej náchylné k bujneniu rakovinových buniek.

 

Mrkva je jednou z nastarších rastlín a zelenín na svete

Pôvodnou domovinou mrkvy je južná časť Ázie, oblasť Afganistanu, Pakistanu a Iránu, kde aj dnes nájdeme divoko rastúce formy tejto známej zeleniny. Bola známou zeleninou staroveku, ale v inej podobe ako ju poznáme dnes. Mrkva, ktorú používali Gréci a Rimania mala tenké dlhé korienky žltej farby, ktoré oplývali silnou arómou. V priebehu 12. storočia priniesli Arabi ázijské červené mrkvy do Stredomoria a neskôr, zhruba v 15. storočí sa rozšírila do Francúzska, či Holandska, kde ich začali krížiť so žltými európskymi typmi. 

V 17. storočí vznikol v Holandsku selekciou typ ušľachtilých oranžových karotiek s tupým koncom a výbornou chuťou, ktoré boli vytvorené na počesť panovníka Viliama I. Oranžského. Holanďanov v boji za nezávislosť od Španielska posilňovala práve táto tzv. národná mrkva. V súčasnosti sa najviac mrkvy pestuje v Európe, Ázii a Severnej Amerike. K nám sa dostala pravdepodobne z Francúzska. 

Aj v našich zemepisných šírkach môžeme nájsť divoké formy mrkvy pozdĺž ciest, na lúkach alebo na mokradiach. V našich záhradách pestujeme len vyšľachtené druhy mrkvy.



Mrkva na záhone


 

Pestovanie mrkvy zvládne každý

Mrkva, lat. Daucus carota, je chladnomilná dvojročná rastlina. Patrí do čeľade mrkvovité (lat. Daucaceae). U nás sa však pestuje ako jednoročná zelenina. V prvom roku vytvára koreň a listy, v druhom kvitne a prináša semená. 

Mrkva pre skorý zber vysievame na záhon už v priebehu marca, prípadne v apríli, neskoršie odrody mrkvy vysádzame na prelome jari a leta. 

Dobre rastie v ťažkej hlbokej pôde bohatej na vápnik. Ak chceme dosiahnuť jej krásne intenzívne a sýte sfarbenie, musíme ju pestovať v ľahkých piesčitých pôdach s vyšším obsahom humusu. Ťažké vápenaté pôdy s nadbytkom vlahy u rastlinky mrkvy spôsobí svetlejšie sfarbenie jej koreňa. V kamenistej pôde sa rastúci koreň mrkvy deformuje, preto pred samotnou výsadbou je dobré z radov vyberať menšie a väčšie kamienky. 

Mrkva je mrazuvzdorná do teploty - 5 ° C. Semená mrkvy vysievame na záhon do 1 - 2 cm hĺbky, do vzájomnej vzdialenosti cca 15 cm (spôn) až vtedy, keď pominú prízemné mrazy a teplota vzduchu počas dňa dosahuje v priemere aspoň 7 ° C. Ideálna teplota pre pestovanie mrkvy je počas dňa v priemere 16 ° C. V prípade hustejšej výsadby semien, rastlinám z dôvodu nedostatku miesta nenarastie dostatočne veľký a hrubý koreň. 

Semená mrkvy vyklíčia najskôr 3 týždne od výsadby. Semená mrkvy obsahujú látky tzv. kumarín, ktoré bránia klíčeniu buriny, čím si rastlina mrkvy zabezpečuje svoj životný priestor. Kumarín je zodpovedný aj za veľmi pomalé klíčenie semien. Pri výsadbe mrkvových semien dbáme na to, aby mrkva susedila s cibuľovinami, paradajkami, reďkovkami, hrachom alebo lahôdkovou kukuricou. Výsostne sa neznáša s zelerom. 

Podľa potreby mrkvový záhon okopávame, plejeme, prípadne hnojíme. Mrkvu aj pravidelne zalievame, ale dbáme na to, aby sme ju nepreliali. Karotény sa v mrkve tvoria pri teplotách 15 - 21 ° C.

 

Ako vyzerá zdravá mrkva?

Na koreňoch mrkvy rozoznávame tzv. stredný valec, ktorému ľudovo hovoríme aj srdce, ďalej kambiálnu vrstvu a kôrovú vrstvu. Ideálny koreň vyzerá tak, že má slabý stredný valec, nerozoznateľnú kambiálnu vrstvu a širokú kôru časť rovnomerne štruktúrovanú. Podľa dĺžky koreňa rozoznávame mrkvu krátku, strednú a dlhú. Stredné a dlhé odrody mrkvy sú určené na zimné uskladnenie. Podľa zakončenia koreňa rozoznávame kultivary špicaté alebo tupé. Korene mrkvy môžu mať rôzne farby, od bieložltej, cez žltú, oranžovú, červenú až fialovú. Toto sfarbenie koreňa mrkvy spôsobuje chlorofyl, žltý antochlór, modročervený antokyán alebo oranžovočervené karotenoidy.   

 

Mrkvu delíme podľa koreňu na 5 typov:

  • Guľovitá karotka - Značne skorá, používa sa na jarné rýchlenie. Patrí sem napr. Parížska karotka. 
  • Krátka, kónická, tupo zakončená karotka - Patrí sem jemná skorá karotka určená na rýchlenie pre poľné pestovanie. Patria sem sorty Chantenay, Lysská a pod. 
  • Dlhá, vretenovitá mrkva - Je to skorá až poloskorá ušľachtilá odroda pomerne náročná na pestovanie a na kvalitu pôdy. 
  • Valcovitá, tupo zakončená karotka - Je to ušľachtilá skorá až poloskorá karotka, pomerne náročná na pestovanie, hlavne na kvalitu pôdy. Patria tam odrody napr. Delícia, karotén, Olympia, rubín a ďalšie. 
  • Dlhé, kónické, tupo zakončené mrkvy a karotky - Sú akýmsi prechodom medzi valcovitými karotkami a dlhými mrkvami. Radíme sem skoré karotky, výkonné skladovateľné mrkvy. Patria sem odrody napr. Stupická polodlhá, Larosa a pod.

 


Uskladnenie mrkvy




Ako uskladniť mrkvu a inú koreňovú zeleninu

Skoré odrody mrkvy sa zbierajú od mája do júla a neskoré odrody až na jeseň. Pred hlavným zberom by nemali byť odhalené mrkvové korene, pretože ju môžu napadnúť škodcovia. Zo škodcov ju najčastejšie napáda čierna hniloba, čo sa prejavuje tak, že na jej koreni vznikajú čierne mazľavé škvrny. Ďalej ju napádajú vši mrkvové a vošky. Mrkva určená pre skladovanie zbierame jednorazovo, čím skôr. 

Za suchého počasia sa môže stať mrkva potravou pre škodcov, naopak za daždivého počasia jej môže pukať koreň. Mrkvu zbierame tak, že koreň očistíme od hrubej hliny a jej vňať zrežeme vo výške asi 10 cm. Následne ju umiestnime do debny, vrstvíme ju, aby mala vedľa seba hlavu a hrot. Jednotlivé vrstvy od seba oddeľujeme vrstvou zmesi rašeliny a piesku alebo suchou zeminou. Mrkvy nakoniec prikryjeme, ideálne slamou alebo senom.

 

Mrkva je bohatým zdrojom vitamínov

Biologická hodnota mrkvy je vysoká. Mrkva obsahuje vitamíny B1, B2, D, E, K a minerály ako vápnik, horčík, zinok, draslík, železo a jód. Zároveň obsahuje vlákninu, glukózu, lecitín a stopové prvky ako napr. selén. 

Lahodnú chuť mrkvy zaisťujú sacharidy, ktorých obsah sa počas rastu a dozrievania postupne znižuje. Mladá mrkva je bohatšia na cukry, bielkoviny a obsahuje menej vlákniny ako zrelý koreň. Najvýznamnejšou súčasťou mrkvy je betakarotén, na 100g mrkvy pripadá 12,59 mg betakaroténu. Špeciálne betakarotén obhajuje organizmus, ochraňuje srdce a cievy, má protizápalové účinky a spomaľuje proces starnutia organizmu. 

V prírodnej medicíne sa odporúča pravidelné užívanie mrkvy pri chorobách tráviaceho ústrojenstva, hepatitíde (ľudovo povedané vyháňa červíkov z čriev), zápaloch čriev, pri zápchach, pri rakovine pľúc a pankreasu, proti nervozite a pri astme. Jej konzumácia zvyšuje odolnosť nášho organizmu, zlepšuje zrak - hlavne šeroslepota, dbá na to, aby sietnica oka fungovala správne, podporuje rast a vývoj u detí, urýchľuje hojenie slizníc a rán. 

V minulosti sa mrkva používala na liečbu rán a to tak, že mrkva narezali na kolieska a umiestnili do bezprostrednej blízkosti rany, nie však do samotnej rany, ale do jej okolia. Týmto ľudia predchádzali zápalovým procesom pri malých a stredných poraneniach. Túto metódu môžeme použiť aj na koži, ktorá bola vystavenú nadmernému slneniu, mrkva upokojí podráždenú pokožku.


 


Druhy mrkvi




Mrkva je základnou zeleninou každej kuchyne

Mrkva patrí medzi "liečivé zeleniny." Konzumujeme ju v surovom stave ako súčasť zeleninových šalátov, nátierok, príloh a po tepelnej úprave (dusená) ako súčasť rôznych pokrmov. Kvôli tuhým bunkovým stenám surovej mrkvy dokáže naše telo premeniť len štvrtinu betakaroténu na vitamín A, preto je najvhodnejšia mrkva tepelne upravovať spolu s tukom. Je o nej známe, že môže obsahovať aj jedovaté látky, ktorých sa zbavíme tak, že mrkvu oškrábeme a odkrojíme jej hornú časť (hlavičku).  

 

Mrkvová šťava detoxikuje pečeň

Šťavu z mrkvy pripravíme tak, že pol kila surovej očistenej mrkvy nakrájame na kolieska a dáme do tlakového hrnca. Zalejeme ju 500 ml vody a pridáme jednu lyžičku oleja. Celú zmes povaríme 30 minút. Takto pripravenú mrkvu pomixujeme, pridáme ďalších 5l vody, 3 polievkové lyžice medu a jednu polievkovú lyžicu kyseliny citrónovej. Čerstvú a teplú mrkvovú šťavu vlejeme do čistých fliaš, dobre je uzavrieme a umiestnime po vychladnutí na studené miesto. 

 

Domáca vegeta

Na prípravu domácej vegety potrebujeme tieto suroviny: 1 kg mrkvy, 1 kg petržlenu, 0,5 kg kalerábu, 0,5 zeleru, 0,5 kg cibule, 2 hrste petržlenovej vňate, 2 hrste ligurčeka voňavého a 1 kg soli. Všetky druhy čerstvej zeleniny pomelieme na mäsovom mlynčeku a zomletú zmes zmiešame so soľou. Takto pripravenú zmes rozložíme na 4-5 plechoch na pečenie a dáme sušiť. Sušenie potrvá zhruba 3 - 4 dni. Do vysušenej zmesi pridáme ligurček a petržlenovú vňať, ktorú sme si predtým tiež pomleli na mäsovom mlynčeku. Vegetu používame k príprave polievok, na prípravu a ochutenie mäsa a do samotných nátierok.  

 

Mrkvová pochúťka pre drobcov

Nastrúhame si ľubovoľné množstvo mrkvy a jablka v pomere 1:1. Do takto pripravenej zmesi pridáme čerstvý ananás (prípadne ananásový kompót), sušené hrozienka a brusnice. Pochúťku dochutíme citrónovou alebo pomarančovou šťavou.

 


Očistená mrkva




Mrkva (let. Daucus carota) je najobľúbenejšou a najpestovanejšou zeleninou vôbec. Ak chceme vypestovať skorú mrkvu, tak ju sadíme na záhon už v priebehu marca, najneskôr v apríli. Semená klíčia dlho, zhruba 3 týždne. Je to spôsobené látkami, ktoré obsahujú - kumarinmy. Mrkvu môžete konzumovať čerstvú alebo dusenú.  

Záhon s mrkvou pravidelne odplevelujeme, okopávame a v prípade potreby polievame. Mrkvy delíme na karotky, čo sú skoré a guľaté mrkvy s jemnučkou dužinou. Neskoré mrkvy sú veľké a typicky špicaté. Koreň mrkvy sa používa na dochucovanie jedál, ako súčasť šalátov, prípadne ako príloha k jedlám. Zároveň ju radíme aj k liečivým rastlinám hlavne kvôli jej vlastnostiam, posilňuje imunitný systém, pomáha pri črevných ochoreniach, žltačke, pri podvýžive a celkovej rekonvalescencii organizmu. V neposlednom rade zlepšuje zrak a vďaka svojmu obsahu zabezpečuje riadne fungovanie sietnice.

 

Zaujímavosť na záver

Je vypočítané, že každý človek by mal zjesť 9 kg mrkvy ročne. Podľa zverejnených štatistík Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v r. 2006 spotreboval každý Čech v priemere 9,4 kg mrkvy. u nás pripadá ročne na jedného človeka 6,6 kg mrkvy a mrkva patrí medzi najčastejšie pestovanú zeleninu v tejto krajine.

od semínka po sekačku

Košík  

Žiadne produkty

Poštovné 0,00 €
Spolu 0,00 €

Košík Pokladňa

váš účet

Už ste registrovaní? ?

Přihlásiť :

prvá návšteva ? ?

Registrovať