Hruška liečivá, sladká a šťavnatá 2013-06-23

Hruška obyčajná, medzi všetkými známa aj ako "hruška", je strom, bez ktorého si svoju záhradu ani nemožno predstaviť. Patrí k najznámejším ovocným stromom po celom svete, ktorých plody sú sladké a šťavnaté. Niektorých z Vás to prekvapí, že už za našich babičiek, vždy bola neoddeliteľnou súčasťou kuchyne a využívali ich aj pri liečení rôznych ťažkostí.   

 

Od doby kamennej až po súčasnosť

Hruška bola už v mladšej dobe kamennej známym ovocím. V dobe bronzovej sa z divokých hrušiek s drobnými plodmi, postupne stávali hrušky, ako ich poznáme teraz. Pochádza z Perzie, Kaukazu a južného Ruska. Odtiaľ sa rozšírila cez Turecko a Grécko do strednej Európy. V prvom storočí - Plínius, rímsky prírodovedec, poznal dokonca 35 odrôd hrušiek. A v roku 1874, vo svojom "Veľkom ilustrovanom herbári", Ferdinand Müller uviedol, že v tejto dobe sa z hrušky, lepšie povedané, z ich jadier, vyrábal olej. K nám sa hruška dostala v 18. storočí z Anglicka.  

 

Ako ju vlastne spoznáme?

Hruška obyčajná (Pyrus communis - ružovité) je opadavý listnatý strom. Vyrastá až do výšky 20 m a má podlhovastú a najcovitú korunu. Listy sú premenlivých tvarov, najčastejšie eliptických, sú až 7 cm dlhé a až 5 cm široké, vpredu zašpicatené. Kvety rastú až po 9-tich v chocholíkoch, a to od apríla do mája pred vypučaním listov. Plody sú zelené až žlté, vajcovitého až flaškovitého tvaru. V dnešnej dobe je známych cez 1 500 odrôd. Niektoré plody odrôd však nie sú vhodné na ďalšie spracovanie.

 


Hruška na záhrade




Ako si vypestovať zdravú hrušku?

Sú rôzne možnosti, ako si hrušku zaobstarať. Môžete si kúpiť v obchodoch už vypestované stromčeky, väčšinou dvojročné rastliny, ktoré hneď sadíme do zeme. 

My sa zameriame na sadenie semien. Je to lepšia možnosť, vďaka ktorej môžete svojim deťom či vnúčatám rozprávať, že ste svoje stromčeky, ktoré môžu pokojne rásť aj 200 rokov, zasadili úplne od začiatku sami a že máte právo byť na to hrdí. A navyše, viete, čím svoje stromčeky ošetrujete apod.

V prípade vysádzania semien je nutná veľká trpezlivosť, pretože sa všetko hneď nemusí podariť. Je možné, že v zakúpenom sáčku, môže byť jedno či dve semená nedostatočne vyvinuté (inak povedané slabé), ktoré nedokážu vyklíčiť. Takže si nemusíte vyčítať, keď urobíte presne všetko podľa návodu, teda že je to Vaša chyba. 

 

Najprv zakúpené semená musíme nechať vyklíčiť. To sa robí takzvanou studenou stratifikáciou. Urobíme zmes buď z piesku alebo rašeliny.


Piesok - do vypraného piesku vložíme semená. Zmes dobre premiešame, aby sa semená v piesku rovnomerne rozdelili a silno ju prevlhčíme. Doba stratifikácie je 90 dní.

Rašelina - rašelinu je nutné včas pripraviť. Musíme ju vysušiť a preosiať jemným sitom. Musí byť zvetraná a rozdrvená. Vložíme do nej semená a premiešame. Doba stratifikácie je 60 - 70 dní. Pre náš cieľ, je lepšia rašelina, pretože zvyšuje klíčivosť semien, za predpokladu, že zmes naozaj dobre prevzdušníte a zachováte jej vlhkosť.  

 

Zmes dáme do kvetináčov a uložíme ju v pivnici alebo na inom chladnejšom mieste, kde je teplota od 3 - 5 ° C. Po celú dobu udržujeme zmes vlhkú, to znamená, že raz za mesiac zmes vyberieme z truhlíkov, polievame ju vodou a dobre premiešame. Zmes znovu vrátime do truhlíka. Semená ani zmes nesmú preschnúť, pretože by sa proces dozrievania zastavil. Až uplynie lehota stratifikácie (90 alebo 60-70 dní), sadíme ich do humóznej pôdy s dobrou drenážou do skleníka. Dôležité je, že musí byť na priamom slnku. Do záhrady sa hrušky sadia najlepšie po dvoch rokoch (možno aj po 1 roku) a to mesiac pred prvými mrazíkmi, teda zhruba v novembri. Zasadíme ich do vlhkej a na živiny bohatej pôdy, na slnečné, ale pred vetrom chránené miesto.

 


Kvety hrušky




Ďalší rok na jar upravujeme plochy okolo koreňov stromu. Mladé stromčeky nemajú rady trávny porast, preto pôdu okolo dôkladne pripravte, odburiňte a zamulčujte vrstvou kôry, maximálne do 5 cm od zeme. Tiež ochráňte kvety pred mrazom. V lete, po prvom otrhaní plodov, urobíme letný jemný rez teda skrátime výhonky na 1/4 ich dĺžky a rez ošetríme. Na jeseň opäť zožneme plody a v zime vykonáme radikálnejšie rezy stromu a prihnojíme kompostom, maximálne do 7 cm od zeme a zazimujeme. 

Ak by ste chceli experimentovať alebo máte malú záhradu, môžete na jeden strom zaštepiť ešte jeden druh hrušky, aké budete chcieť. Určité druhy hrušiek možno štepiť aj na určité druhy jabloní. To pre Vás znamená, že na jednom strome hrušky budete mať dva druhy - napr. Williams z jednej strany a z druhej strany napríklad Madame Verte. Čáslavka sa zberá v auguste a jej plody sú výborné na zaváranie, čerstvé kompóty alebo usušenie a Madame sa zberá v septembri a jej plody môžete skladovať v pivnici až do februára a pochutnávať si na nich pokojne aj o vianociach.

 

Na čo si dať pozor? Choroby a škodcovia hrušiek

Predovšetkým na škodcov a huby, ktoré hrušky napádajú.

Hrdza hruškováHrdza hrušková - najprv sa tvoria malé žlté škvrny na vrchných stranách listov a na dolných stranách vznikajú hrboľaté výrastky. Je to hubová choroba, ktorá sa na hrušky prenáša z borievky. Táto choroba sa objavuje v lete a v novembri. V novembri sa nemáte čoho báť, listy opadajú, hruška premrzne a ďalší rok bude zase v poriadku. V lete je to úplne niečo iné. Odporúča sa najprv odstrániť borievky z dosahu do vzdialenosti od 150 do 200 m a ďalej ošetriť strom chemickým prípravkom. Odporúčaný je výrobok - Delan 700 WGD. Ošetrenie musí prebehnúť pred rozkvetom a musí sa zopakovať po rozkvete. 

Chrastavitosť hrušiek - je to hubové ochorenie. Prejavuje sa škvrnami na horných stranách listov, ktoré sa zväčšujú. Toto ochorenie dokonca napáda aj plody - praskliny, deformácie. Na kôre mladých výhonkov je poškodenie viditeľné a prejavuje sa početnými trhlinami. Keďže listy potom opadávajú na zem, hrozba väčšej infekcie nekončí. Výhodou je, ak máte veľa dážďoviek na záhrade, ktoré infikované listy zožerú, ak nie, musíte toto lístie najlepšie hneď a priebežne odstraňovať. Z chemických prípravkov Vám pomôže už spomínaný Delan či fungicídy.

Mera škvrnitáMera škvrnitá - je to škodca, ktorý nakladie vajíčka na rašiace listy a v teplých oblastiach aj na púčiky. Žltohnedé sfarbené larvy sajú listy. Dospelý hmyz prezimuje na kôre stromov. Mladé stromčeky môžu byť vďaka nej úplne zabrzdené v raste, pretože pri saní sa môžu prenášať ďalšie choroby podobné virózam. Pri slabom napadnutí nie je likvidácia nutná. Pri silnejšom môžeme jednotlivé výhonky odstrihnúť a zničiť, alebo použijeme chemické prípravky. 

Vlnovník hrušňový - vznikajú bradavčité zdureniny, ktoré sú najprv tmavo zelené, potom sa sfarbujú do čiernohneda. Vlnovník je škodca a prezimuje v pupenových šupinách a napáda na jar mladé listy. Pri napadnutí sú doporučené prípravky na báze olejov.

 

 

Čo všetko je možné z hrušky využiť?

 

Drevo

Drevo hrušky je červenohnedé, tvrdé, ťažké a trvanlivé. Pomaly sa suší a má tendenciu sa kriviť a deformovať. Kedysi sa používalo na výrobu nábytku - ľahko sa leští. Teraz sa spracováva iba strojne, pretože drevo rýchlo otupuje brity, takže by ste museli častejšie brúsiť nože a remeselníci od tohto komplikovaného spracovania nábytku upustili. Teraz sa drevo hrušky využíva na výrobu ozdobných predmetov, drevených mís, hudobných nástrojov, ako je zobcová flauta či husľové hmatníky. Navyše sa dobre lepí. Morením a lakovaním možno docieliť prekrásnej povrchovej úpravy - čierno namorené hruškové drevo slúžilo ako náhrada drahého ebenového dreva (hruška Polnička).

 

Plod

Hrušky sú chúlostivé na otlačenie, doporučejeme ich odtrhnúť, buď z rebríka alebo pomocou zberača na ovocie - na tyčke. U niektorých druhov vnútro hrušky rýchlo dozrieva, preto neskladujte všetky druhy v pivnici - naopak spracujte ich. 

Surové hrušky sú pre nás ťažko stráviteľné (okrem odrôd, ktoré netrpia kamenitosťou - napríklad maslovky sú v poriadku). Naopak hruškovému kompótu sa prisudzujú takmer liečivé účinky. Už naše babičky využívali plody pri takzvaných ťažkých nohách, pretože hrušky obsahujú veľa draslíka, ktorý má odvodňujúce účinky. Tiež pred a pri menštruácii, kedy sa im vďaka hruškám a draslíku značne uľavilo. Ďalej obsahujú provitamín A, vitamín E, vitamín C a E, železo a zinok.


Z hrušiek môžete robiť v podstate čokoľvek. Šťavu, mušt, aj hruškovú pálenku, ale môžete ich konzumovať aj v pevnom stave, buď čerstvé alebo sušené, urobiť kompót, alebo ich upiecť na koláč, uvariť marmeládu či hlavné jedlo s mäsom. Som si istá, že je mnoho gazdiniek, ktoré poznajú veľa receptov a nie je potrebné sa o tomto ďalej rozpisovať, ale dovoľte mi, aspoň jeden recept, ktorý sa u nás veľmi rýchlo ujal pri studených večeroch a tiež aj o vianociach.

 

Recept na záver

Opité hrušky

6 ks hrušiek, 125 ml bieleho vína, 125 g cukru (akéhokoľvek), 1 tyčinka škorice, 6 klinčekov, kúsok zázvoru, 2 ks anízu, 500 ml rumu


Zrelé mäkké hrušky olúpte a nakrájajte ich na kocky (bez jadier). Dajte ich do sklenenej nádoby s uzáverom. Víno, cukor, škoricu, klinčeky, zázvor, aníz krátko povarte. Nechajte zmes vychladnúť a potom cez sitko nalejte do nádoby k hruškám. Pridajte rum a zamiešajte. Ak sa Vám zdá rumu veľa, môžete časť nahradiť bielym vínom alebo vodou. Koktejl dáme do druhého dňa vychladnúť do chladničky. Odporúčam ho piť pomaly a pritom relaxovať vo vani alebo pri stretnutí s priateľmi. V zime ho môžete piť aj studené, pretože je tam zázvor, za chvíľu Vám bude teplo.

Prajem Vám dobrú chuť

od semínka po sekačku

Košík  

Žiadne produkty

Poštovné 0,00 €
Spolu 0,00 €

Košík Pokladňa

váš účet

Už ste registrovaní? ?

Přihlásiť :

prvá návšteva ? ?

Registrovať