Pestujeme bylinky: Benedikt lekársky 2012-10-24

 

Liečivý bodliak benedikt

 

Benedikt lekársky (lat. Cnicus benedictus) sa nápadne podobá bodliaku, preto by nás nenapadlo, že ide o liečivú rastlinu. Podľa výskumov je práve benedikt bakteriostaticka rastlina s účinkom proti agresívnym hnisavým baktériám ako sú Stafylococcus aureus a Stafylococcus faecalis. Prvú zmienku o ňom nachádzame v roku 1485 vo veľkej knihe o bylinách pod názvom Záhrada zdravia, kde o nej Galenos z Pergamu píše, že „povaha tejto byliny upchaté orgány otvára, preniká nimi a urýchľuje vylučovanie moču.“ Počas stredoveku ho nazývali aj požehnaný bodliak, lebo bol najúčinnejším liekom v čase morových epidémií. V 16.storočí nájdeme o ňom stopu v článku podrobné pojednanie o Cardobenedicte v knihe Adama Lonitzera Kniha o bylinách. Dávnovekí bylinkári o benedikte hovorili ako o zbrani proti moru, pretože verili, že čistí krv a vyháňa hnilobu z tela. Zároveň ho odporúčali matkám alebo dojkám, ktoré potrebovali zvýšiť produkciu mlieka alebo ho stratili.

 

 



 

Pôvodne pochádza zo Stredomoria, kde rastie voľne na kamenistých miestach, okrajoch ciest a v záhradách. Dnes je rozšírený v Taliansku a Španielsku. Jeho názov pochádza z gréckeho názvubenedictus, čo znamená požehnanýknikos, čo môžeme preložiť ako slovo škrabať. V našich končinách ho pestujeme v záhradách. Ľudovo benedikt lekársky nazývame horký bodliak, zajačie oko, bodliak požehnaný, ostropes, krasovlások a karduskbenedykt.

 

Pestujeme benedikt v záhrade

 

Benedikt je jednoročná až dvojročná teplomilná rastlina dorastajúca so výšky 20-40cm, nápadne sa podobajúca bodliaku. Pestujeme ho výhradne zo semien, ktoré vyklíčia na stanovišti v priebehu 8-10 dní. Na záhon ho vysievame v priebehu apríla na slnečné miesto do vzájomnej vzdialenosti 40-50cm. Obľubuje vápenaté, humusové piesočnatohlinité pôdy. Záhon s rastlinou benediktu pravidelne okopávame a zbavujeme buriny. Prízemné listy benediktu sú na vrchole a výkrojoch ostnaté. Ostatné sú pretiahnuté kopijnaté a zubaté. Na osi má vetvičky, ktoré sú chlpaté. Kvitne páperistými žltými kvetmi. Najvyspelejšie rastlinky necháme vykvitnúť na semeno, keď plody dozrejú, tak odtrhneme celé hlávky. Plodom benediktu je štetinatá nažka.

 

Rastlinka benediktu má chlpy a pichá, preto pri jeho ručnom zberaní je potrebné používať ochranné rukavice. Zároveň dráždi sliznice, čo sa prejavuje štípaním a pichaním v hrdle a hrtane.Zbierame bylinné vrcholy veľkosti 25-30cm tesne pred ich kvitnutím a listy niekoľkokrát do roka v období od júna-augusta. Najkvalitnejší je prvý a druhý zber, ďalšie zbery sú už menej kvalitné, lebo majú veľa bylí a kvetov, ktoré pri sušení rastlinky dozrievajú a tým sa rastlina znehodnocuje. Pozbieraná zmes benediktu je lepkavá, preto ho sušíme oddelene od ostatných byliniek, nie však na slnku, lebo by sa znehodnotil. Najvhodnejšie na sušenie je vzdušné miesto v tieni pri teplote okolo 30 °C, inak má benedikt tendenciu vlhnúť a plesnivieť. Uchovávame ho v dobre uzatvárateľných nádobách a chránime ho pred svetlom a vlhkom.

 



 

Všetranný benedikt

Benedikt lekársky má antibakteriálne a protinádorové účinky, preto sa používa ako doplňujúci účinný rastlinný prípravok pri rakovine. Ďalej ho používame pri nechutenstve, tráviacich ťažkostiach, najmä pri pocite plynatosti, pri ochoreniachpečene a žlčníka, pri nespavosti, chudokrvnostichrípkových epidémiách. Rastlinka benediktu je nápomocná pri liečbe reumatizmudny. V kombinácii so senovkou gréckou sa používa na zvýšenie tvorby materského mlieka.

 

Rastlina benediktu lekárskeho obsahuje kryštalické horčiny knicínu, terpenoidy, kyselinu jablčnú, steroidy, prchavé silice, glykosid, fruktózu, triesloviny, polycetylény, lignany, živicu a veľa slizu.

 

Používame ho vo forme čaju, záparu, odvaru, na obklady. Pozor, rastlina benediktu chutí horko. V primeraných dávkach nemá vedľajšie účinky, vyššie dávky môžu vyvolať nevoľnosť spojenú s vracaním, neodporúča sa jeho užívanie v tehotenstve.

 

Čaj z benediktu lekárskeho pripravíme tak, že do 200ml vriacej vody pridáme jednu lyžičku usušenej zmesi a necháme lúhovať 10minút. Potom scedíme a pijeme vždy čerstvý 2-3xdenne vždy nalačno.

 

Obklady z bendiktu sa používajú pri rôznych kožných defektoch, pri ekzémoch, lupienke, pásovom opare, herpese, zápaloch kože a jej infekciách, pri ruži a bércovom vrede.

 

Podľa receptov starých mám sa používal koreň z benediktu zabalený v jutovom vrecku na prípravu vína. Chuť vína sa pridaním benediktu vylepší a dodá mu silu. V liehovarníctve je súčasťou horkých likérov – benediktínky.

 

Jeho všestranné a hlavne liečivé účinky sú motiváciu, aby ste si ho vypestovali aj vo svojej záhrade zo semienok, ktoré si môžete nájsť a objednať v našom e-shope.




od semínka po sekačku

Košík  

Žiadne produkty

Poštovné 0,00 €
Spolu 0,00 €

Košík Pokladňa

váš účet

Už ste registrovaní? ?

Přihlásiť :

prvá návšteva ? ?

Registrovať