Mäsožravé rastliny - mucholapka 2014-01-03

Mäsožravé rastliny sú v podstate obyčajné rastliny s jednou schopnosťou navyše. Radi si čas od času pochutnajú na nejakom "mäsitom súste". Nám sa pri pojme mäsožravá rastlina iste vybaví nemenej známy film "Adéla ešte nevečerala". No ale táto predstava vás napriek tomu asi sklameme. Mäsožravé rastliny sa určite neživia krvavými steakami, salámou alebo šunkou, ktoré máte odložené v chladničke, alebo dokonca ľuďmi, ale výlučne hmyziou stravou, teda evolučne oveľa dokonalejšími organizmami, ako sú ony samé. 

Napriek tomu je to obdivuhodné, pretože v prírode to väčšinou funguje naopak a práve hmyz požiera rastliny. Mäsožravé rastliny sú samozrejme schopné fotosyntézy ako všetky zelené rastliny a táto schopnosť sa u nich vyvinula v dôsledku nedostatočného príjmu živín z pôdy. Príroda nám teda ponúka naozaj zaujímavý objekt skúmania a neboli by sme to my ľudia, ktorí by sa tohto projektu na skúmanie nezhostili.

 

Mäsožravé rastlinyJe tomu tak už od čias Charlesa Darwina, kedy sa mäsožravé rastliny stali stredobodom jeho záujmu a teší sa od tej doby tak veľkej popularite. Mäsožravých rastlín, vlastne ich druhov je na svete známych okolo 650 druhov a stále sa objavujú nové. Ich druhy sa potom zaraďujú do ďalších väčších skupín. Táto vedomosť bežnému laickému nadšencovi stačí, ale pre botanikov existuje tzv. taxonomická klasifikácia, kde môžeme pozorovať a celkovo skúmať celé zaradenie do čeľadí. Možno sa nám to bude zdať nudné, ale verte, že to svoje čaro určite má.

 

 

Dionaea alebo mucholapka podivná

 

Mucholapka je v substráte ukotvená pomocou malého počtu čiernych tenkých koreňov, ktoré vyrastajú zo zhrubnutého cibuľovitého útvaru uloženého plytko pod povrchom. Cibuľa je zostavená z dužinatých častí listových výhonkov a napomáha dioneám prezimovať, prežiť príležitostné vyschnutie náleziska alebo prežiť požiar vegetácie v letnom období. Listy mucholapiek vyrastajú v prízemnej ružici a sú buď položené na zemi, alebo vysunuté do priestoru. Sú zložené z krídlovito sa rozširujúceho výhonku a už spomínanej pasce. Veľkosť a šírka výhonku sa v priebehu roka mení - v dobe nedostatku koristi, jedná sa hlavne o obdobie jeseň, zima, je vyvinutá maximálne tak, aby bola jeho asimilačná plocha čo najviac využitá. Pasce sú v tejto dobe malé a málo funkčné. V čase najväčšej hojnosti hmyzu je to práve naopak a zúžený výhonok slúži hlavne ako nosič "sklopky".

PascePasca je vlastne premenená čepeľ listu a pripomína roztvorenú lastúru. Je totiž zložená z dvoch tzv. čeľustí oválneho tvaru, ktoré sú k sebe priložené pozdĺž centrálneho nervu listovej čepele a zvierajú uhol asi 45°. Okraje čeľustí obsahujú nektárové žľazy pre lákanie koristi a po obvode sú vyzbrojené tuhými špicatými výrastkami, ktoré po sklapnutí pasce vytvárajú akúsi klietku - pasca zabraňujúca úniku hmyzu

 

 

 

tip

Je to jediná suchozemská rastlina, ktorá loví malé živočíchy prudkým zovretím svojich pascí.

 

Pestovanie

 

Pre pestovanie mucholapiek je najdôležitejší dostatok tepla a svetla, preto je dobré rastlinky umiestniť napríklad na okenný parapet. Ak chcete dosiahnuť krásne sfarbených pascí, je nutný prísun priameho slnečného svetla. Letné teploty by sa mali pohybovať medzi 18 až 35 °C.

V zime umiestnite rastlinu na stanovisko s teplotou okolo 10 °C, mäsožravka sa zatiahne do cibuľky a prečkáva tak zimu v pokoji. Zálievka musí byť hojná, kvetináč s rastlinou by mal počas sezóny stáť vo vode. V zime udržiavajte substrát iba mierne vlhký.

 

 

Presádzanie a rozmnožovanie

 

Presádzanie sa vykonáva podľa veľkosti trsu alebo stavu zeminy, zhruba za 1 až 3 roky. Vyberajte radšej väčšie kvetináče, rastliny totiž potrebujú dostatočný priestor pre rast. Hlbšie zasadenie cibuľky do substrátu je pre rastlinu lepšie, dávajte pritom pozor na jej poškodenie. Mucholapku možno rozmnožovať viacerými spôsobmi, tým prvým je pomocou listových odrezkov. Pri pesádzaní oddeľte pár lístkov so spodnou dužinatou časťou a umiestnite ich na vlhké a svetlé stanovisko. Tento spôsob však nie je veľmi spoľahlivý. 

Ďalším spôsobom rozmnožovania je pomocou semienok, tie sa dajú zohnať napríklad v našom e-shope. Najjednoduchším spôsobom je delenie starších trsov. Každý rok sa totiž rastliny delia na časti, ktoré sa po určitej dobe dajú ľahko oddeliť.

 

 

Choroby a škodcovia

 

Najčastejšími škodcami, ktorí napádajú tieto rastliny sú vošky alebo smutnice. Ďalším problémom sú plesne, tu je najdôležitejšia prevencia vo forme odstraňovania starých odumierajúcich listov.

 

tip

Proti plesniam doporučujeme aplikovať prípravok Previcur.

 

 

 

 

 

od semínka po sekačku

Košík  

Žiadne produkty

Poštovné 0,00 €
Spolu 0,00 €

Košík Pokladňa

váš účet

Už ste registrovaní? ?

Přihlásiť :

prvá návšteva ? ?

Registrovať