Zeler voňavý (Apium graveolens), známy skôr len pod skráteným názvom zeler, patrí do čeľade zelerovitých. Jedná sa o dvojročnú bylinu pestovanú ako koreňovú zeleninu pre svoje buľvy a listy. Zeler voňavý poznali už v starom Egypte, kde bol pestovaný ako významné korenie a prírodné afrodiziakum. Zeler bol v tej dobe považovaný za symbol smrti a smútku, čo súviselo s tým, že bol zasvätený bohom podsvetia. Pojedal sa na pohrebných hostinách a vo vencoch sa pokladal na hroby. Do Európy sa rozšíril až po tridsaťročnej vojne.

V dnešnej dobe sa pestuje takmer na celom svete. Pestujú sa tri druhy zeleru: 

• rebrovaný zeler(Apium graveolens L. var. Dulce)

• zeler(Apium graveolens L. var. Rapaceum)

• zeler listový (Apium graveolens L. var. Secalinum alebo Apium graveolens L. var. Silvestre)

Zeler a zeler listový sa pestujú pre listy, zo zeleru bulvového sa využívajú buľvy aj listy. Pre lepšiu chuť sa občas pristupuje k bieleniu buliev a stopiek. Existujú však aj špeciálne hybridné odrody napr. zeler Albin, ktorý sa bieliť nemusí. Ďalším špeciálne vyšľachteným hybridom je zeler asterix F1. Klasickú neskorú odrodou bulvového zeleru je zeler Maxim.

Táto odroda zeleru je určená pre jesenný zber, nie je náročná na vybiehanie do kvetu. Buľvy sú pri správnom pestovaní veľké, guľovité. Dužina je krémovo biela. Buľvy je možné konzumovať priamo, konzervovať aj mraziť.

Odrodou pestovanou na zber listov je zeler listový (vňaťový). Jedná sa o veľmi jemnú odrodu vnaťového zeleru vytvárajúceho bohatšie ružice plné jemných aromatických listov. Vňať tohto zeleru sa zberá postupne od konca leta alebo jednorazovo na jeseň. Zozbieraná vňať je vhodná na priamu spotrebu, na sušenie aj k mrazeniu.

Celosvetovo známou odrodou zeleru je zeler stopkový Pascal. Táto odroda vytvára silnejšie dlhé listy. Darí sa jej v piesočnatých pôdach s vyšším obsahom živín a dostatkom vápnika.

Nevyhnutná je pravidelná závlaha.

Pestovanie zeleru

Najčastejšie pestovanou variantou je zeler. Pestovanie stopkového a vnaťového zeleru nie je tak rozšírené. Základné pravidlá pestovania sú však pre všetky tri varianty rovnaké. Keďže má zeler voňavý dlhú vegetačnú dobu, je nutné vykonať výsev už vo februári, najneskôr začiatkom marca.

Výsev sa vykonáva do výsevnych misiek. Semená klíčia pri teplote 15 °C cca za dva týždne. Asi po mesiaci je nutné sadenice presadiť na vzdialenosť 5 x 5 cm. Po zosilnení rastlín je dobré ich znovu presadiť, vhodné sú napríklad špeciálne sadbovače mini D 6 cm. Na záhon saďte rastliny približne v polovici mája, v čase, keď už teploty neklesajú pod bod mrazu do spony 50 x 50 cm, aby rastliny mali dostatok priestoru pre vyvinutie veľkej buľvy.

Vhodné je slnečné stanovisko so stredne ťažkou a dostatočne vlhkou pôdou bohatou na humus. Rastlinám sa bude dariť na mieste, kde boli v minuloročnej sezóne vysadené strukoviny, plodová zelenina alebo hlúboviny. Nevhodné je sadenie do záhona zabratej v minulej sezóne koreňovou zeleninou.

Pôda je vyčerpaná a najmä u bulvového zeleru by došlo k výraznému zníženiu úrody. Sadeničky vysádzajte opatrne, aby vegetačný stred nebol "utopený" v krajine. Zlou výsadbou môže dôjsť k deformácii a miesto buľvy sa vytvorí len množstvo dužinatých koreňov. Rastliny treba počas vegetácie prihnojovať viaczložkovým hnojivom napr. NPK hnojivom s Guanom.

Menšie buľvy zeleru aj listy môžete začať zberať už v júli, len dávajte pozor, aby na rastline zostal dostatok listov (vykonávajte iba prerieďovanie a konzervovanie listov). Otrhávanie okrajových listov je prínosné pre zväčšenie buľvy. Na jeseň buľvy vyryjeme, očistíme, skrátime korene a odstráňime vňať (necháme iba stredové srdiečko). Očistené buľvy uchovávajte v piesku v pivnici alebo v skleníku, kde nemrzne.

Výsadba sadeníc

Výsadba aj ďalšie ošetrenie je pri zelery podobné ako v predchádzajúcom prípade, ale pestuje sa ako vňaťová zelenina. Stopkový zeler má byť krehký s výraznou aromatickou chuťou, čomu prispieva tzv. bielenie (chránenie stopiek pred slnkom).

Najpoužívanejším spôsobom bielenia je metóda zabalenia listovej stopky lepenkou alebo čiernou fóliou na dobu cca 3 týždňov tak, aby zostali vidieť iba špičky listov. Toto opatrenie sa vykonáva v čase, keď sú stopky vysoké asi 30 - 40 cm. Po bielení nasleduje zber. Skladovanie zeleru je náročné, preto je skôr sezónnou zeleninou.

Listový zeler

Je málo rozšíreným typom a to aj napriek tomu, že sa pomerne dobre rýchli a jeho pestovanie nie je tak náročné ako u predchádzajúcich dvoch druhov zeleru. Listový zeler má rád vlhkejšie, humózne a hlinité pôdy.

Sadenice sa vysádzajú v spone okolo 40 x 30 cm. Listy sa zbierajú počas celej vegetácie. Koreň je možné nechať cez zimu v zemi prikrytý slamou a v ďalšom roku znova zberať listy až do doby, než rastlina vybehne do kvetu. Zozbierané listy sú vhodné na priamu spotrebu, možno ich však aj sušiť a zmraziť.

Choroby a škodcovia

Aj zeler môžu napadnú nejakí škodcovia či choroby.

• Najčastejšie sa vyskytuje škvrnitosť celerových listov, ktorá sa prejavuje tak, že sa na starších listoch objavujú žltkasté, neskôr žltohnedé škvrny. Listy zasychajú a odumierajú. Účinnou ochranou sú preventívne chemické postreky napr. prostriedkom Kuprikol 50. Ďalšou chorobou je chrastavitosť celerových buliev. Na napadnutých bulvách sa objavujú hnedé škvrny, ktoré sa zväčšujú, napadnuté pletivo Kornatie a praská. Prevenciou je nevysádzať zeler na napadnutom záhone aspoň 3 roky.

• Škodcom napadajúcim zeler je vrtula zelerová. Jedná sa o dvojkrídlový hmyz, ktorý pri veľkom výskyte môže spôsobiť rozsiahle škody. Larvy vrtule zelerovej tvoria v listoch rastlín chodbičky, ktoré sú spočiatku biele a postupne hnednú a usychajú. Dospelí jedinci sú veľkí cca 5 - 7 mm, žlutočerveného či žlutočerného sfarbenia. Kukly prezimujú v hornej vrstve pôdy a na jar sa objavujú dospelé, ktorí v krátkom čase nakladú vajíčka na spodnú stranu listov. Larvy druhej generácie vrtuľe sa objavujú na jeseň. Ochranou je ničenie napadnutých listov a chemický postrek prípravkom na savý a žravý hmyz.

• Na koreňoch (bulve) môže škodiť pochmurnatka mrkvová. Jej výskyt sa prejavuje prítomnosťou chodieb a buľvy zeleru majú tendenciu fialovieť. Prevenciou je každoročná zmena stanoviska. Dospelé jedince je možné odchytávať na lepiace pásiky.

Zeler je dobrý na mužskú potenciu a na čo ešte?

Zeler má blahodarný vplyv na mužskú potenciu, ale to nie je všetko. Jeho liečebné účinky sú ďaleko rozsiahlejšie. Vďaka obsahu veľkého množstva éterických olejov, ktoré sú hlavným pôvodcom jeho typickej arómy, napomáha konzumácia zeleru chrániť ľudský organizmus pred baktériami a plesňami.

Po konzumácii sa tieto látky uvoľňujú a pôsobia na sliznice, v ústach, v žalúdku aj v črevách. Dezinfekčné účinky majú aj v obličkách a močových cestách, kde zabíjajú pôvodcu rôznych infekcií. Uplatnenie nájde zeler aj v prípade ochorenia dýchacích ciest. Zelerové silice pomáhajú rozpúšťať hlieny a dezinfikujú sliznice. Najúčinnejšia je pri nachladnutí konzumácia čerstvej šťavy zo zeleru.

Množstvo vitamínov a minerálov v zeleru tiež nie je zanedbateľné. Zeler je považovaný za významný zdroj vitamínov skupiny B. Obsahuje všetky vitamíny z tejto skupiny vo vyváženom množstve. Vitamíny patriace do tejto skupiny sú dôležité pre zdravú kožu, nechty a vlasy, napomáhajú k správnej funkcii pečene a čriev a prispievajú aj k rovnováhe.

V listoch zeleru je obsiahnuté väčšie množstvo vitamínu C ako v citróne.

Ďalšími obsiahnutými vitamínmi sú A, K a E. Okrem vitamínov je zeler aj zdrojom minerálov (draslík, horčík, chróm, sodík, železo, vápnik, zinok a jód). Zeler podporuje tvorbu moču, pôsobí teda ako prírodné diuretikum. Pomáha rozpúšťať usadeniny a odplavuje ich z tela, čistí tak ľudský organizmus.

Pravidelné užívanie surového zeleru alebo zelerovej šťavy by malo zmierniť problémy s reumatizmom, dnou a artritídou. Zeler by určite nemal chýbať na tanieri diabetikov, pretože látky v ňom obsiahnuté znižujú hladinu cukru. Do jedálnička by ho mali zaradiť osoby trpiace vysokým krvným tlakom a ľudia s problémami s produkciou žlče as žalúdočnými vredmi.