Kôpor voňavý s nápadnou vôňou 2012-11-04

Kôpor voňavý (Anethum graveolens) patrí do čeľade kôprovitých. Je jediným zástupcom rodu Anethum. Kôpor voňavý je jednoročná bylina dosahujúca výšky v rozmedzí 40 - 120 cm. Stonka je vzpriamená, zvisle ryhovaná a dutá, má šedozelenú farbu. Listy sú sperené a silne voňajú. Kvety sú drobné, žlté vytvárajúce zložitý okolík. Semená sú oválneho tvaru, tmavo šedej alebo hnedej farby. Pôvodnou domovinou kôpru voňavého je Perzia a východná India. Dnes je pestovanie kôpru rozšírené v Európe, severnej Afrike, Malej Ázii, Iráne a v Indii. Grékovia a Rimania ho pomenovali "Anethon". Vychádzali pritom z gréckych slov "ana" čo znamená hore a "Thum" zvýrazňujúce schopnosť kôpru rýchlo rásť. Toto pomenovanie sa stalo základom latinského názvu "Anethum", ktorý má kôpor voňavý dodnes. V staroegyptských nápisoch je kôpor voňavý známy pod názvom "ammisl". V ľudovom pomenovaní sa dá s kôprom stretnúť ako s cisárskym koreňom či s názvom koprek. Aj Karol Veľký si bol vedomý kulinárskeho a liečivého významu kôpru, preto ho nechával pestovať na svojich statkoch. Nebol to však iba Karol Veľký, kto si uvedomoval silu kôpru. Kôpor voňavý používali už Gréci na liečbu očných ochorení a na uľahčenie bolestivého močenia. Rímski bojovníci si ho vtierali do kože pred gladiátorskými zápasmi. Lekári v dávnych časoch používali kôpor pri liečbe astmy, žalúdočných nevoľnosťí, pri obličkových kameňoch. Známe bolo aj použitie pre zníženie libida. Legendy radia kôpor voňavý k tzv. svätojánskym bylinkám.

Odrody kôpru voňavého

Kôpor voňavý je jediným zástupcom rodu Anethum, šľachtením však boli vypestované rôzne odrody. V našich podmienkach sa najčastejšie pestujú odrody kôpor voňavý Hanák, kôpor voňavý Moravan a kôpor voňavý Oliver.

Moravan je aromatickou odrodou určenou predovšetkým pre poľné pestovanie. Jeho listy sú tmavo modrozelenej farby, olistenie je veľmi husté. Výška rastliny sa pohybuje okolo 80 cm. Je výrazne odolnejšie voči vybiehaniu do kvetov, čím dochádza k predĺženiu úrody. Výnosnosť vňate je až o 60% vyššia ako u odrody Hanák. Vegetačná doba je cca 70 - 80 dní.

Hanák je vhodná pre rýchlenie aj poľné pestovanie. Jedná sa o výnosnú odrodu s jemnou korenistou chuťou a bohatou zelenou hmotou. Rastlina dosahuje výšku cca 80 - 100 cm, je stredne olistená s jasne zelenými listami. Konzumné časti sú listy, ktoré sa režú s celou mladou rastlinou pri dosiahnutí výšky v rozmedzí 15 - 20 cm. Pozberanú vňať je možné priamo spotrebovávať, sušiť alebo zmraziť. Pre nakladanie zeleniny (uhoriek) sa rastliny zbierajú až v čase kvitnutia a zrelosti. Vegetačná doba je okolo 65 - 75 dní. Pri rýchlení sa táto doba skracuje na cca 40 - 50 dní.

Oliver je poloskorá, vysoko výnosná odroda vhodná na rýchlenie aj poľné pestovanie. Vytvára husté olistenie stredne zelenej farby. Pomaly prerastá. Vegetačná doba je pri rýchlení cca 42 - 50 dní, pri poľnom pestovaní 68 - 78 dní.


Pestovanie

Kôpor voňavý je na pestovanie úplne nenáročnú bylinou, častokrát sa rozmnožuje aj samovýsevom. Vyhovujú mu hlinité, priepustné a ľahšie pôdy s dostatočnou zásobou živín. Naopak príliš sa mu nedarí v ťažkých a zamokrených pôdach. Neznáša ani príliš suché stanovisko a kamenisté pôdy. Rastliny sú citlivé na hnojivá obsahujúce chlór. Kôpor sa často vysieva ako plodina medzi ostatnú zeleninu. Možno ho však pestovať aj na samostatnom záhone či v kvetináči na okne. Pre zaistenie celosezónneho zberu je vhodné kôpor vysievať postupne. Prvý výsev sa robí v apríli priamo na konečné stanovisko. Pre jesenný zber je vhodný výsev v auguste. Semená sa vysievajú do riadkov vzdialených od seba okolo 20 - 25 cm. Bujný rast a silnú arómu podporí dostatok slnečných lúčov a pravidelná zálievka. Niektoré odrody kôpru dosahujú výšky aj cez 1 m, preto ich radšej vysádzajte na záveternom stanovisku alebo k nim zapichnite oporu. Byľ je pomerne krehká a vplyvom vetra by mohlo dôjsť k jej zlomeniu. Z kôpru sa zberajú mladé listy napr. do kôprovej omáčky, kvety s kúskom stonky do nálevov na sterilizovanie zeleniny (kyslé uhorky) a zrelé semená ako korenie. Pre zber semien odrežeme celé okolíky v čase, keď dozrievajú. Nechajte ich na vzdušnom mieste zavesené dolu hlavou dosušiť. Pod zavesené rastliny umiestnite podložku alebo papierový sáčok, do ktorého suché semená opadajú. Aj v prípade, že nemáte záhony, môžete kôpor pestovať. Stačí zasiať semienka do kvetináča na terase či na okennom parapete a pri správnom zaobchádzaní sa tešiť na skorú úrodu jemne voňavých mladých listov kôpru voňavého. Pozor, kôpor vonný sa ľahko kríži s feniklom a vzniká tak nekvalitné potomstvo (semená), nepestujte ich preto blízko seba.



Kde nájde kôpor voňavý svoje uplatnenie?

Pre svoju typickú chuť a vôňu čerstvých lístkov je kôpor veľmi obľúbený v kuchyni. Je základom tradičnej kôprovej polievky a omáčky. Možno ho využiť pri úprave rýb, pokrmov z vajec či zemiakov, do šalátov či na kurča. Do pokrmov sa pridáva až na konci tepelnej úpravy, aby nedošlo k strate chuti, vône a prospešných látok. Sušený kôpor sa čerstvému ​​nikdy nevyrovná, preto je lepším spôsobom uchovanie zamrazenia alebo uloženie do octu. Zrelé semená kôpru sa pridávajú do nálevu na zaváranie uhoriek, ale možno ich pridať aj do ražného chleba alebo z nich pripraviť liečivý čaj. Žuvanie semien osviežuje dych. Odvar z kôprových semienok posilňuje vlasy a nechty. Pripraviť si ho môžete preliatím polievkovej lyžice mierne podrvených kôprových semien šálkou horúcej vody. Odvar nechajte niekoľko minút luhovať a potom preceďte. V pripravenom náleve namáčajte ruky či končeky prstov alebo oplachujte vlasy. Kôpor je chuťovo veľmi dobrý a má aj mnoho priaznivých liečivých účinkov. Semená kôpru obsahujú vitamín C a provitamín A. V kôpre sú silice obsahujúce karvol limonén a pheladrin. V semenách je podiel tejto silice okolo 2 - 4%, vo vnatiach len 0,5 - 1,5%. Ďalej sa v kôpre nachádzajú bielkoviny, amíny, organické kyseliny, flavonoidy, karotén, železo a ďalšie minerály.

Konzumácia kôpru znižuje krvný tlak a zlepšuje prekrvenie srdcového svalu, preto je vhodná pri liečbe angíny pectoris a ako prevencia pri liečbe ischemickej choroby. Možno ju využiť aj pri doliečovaní po infarkte myokardu. Svoje priaznivé účinky preukazuje aj pri nadúvaní, tlmí kŕčovité bolesti brucha, zlepšuje trávenie a podporuje tvorbu materského mlieka. Liečivé látky prechádzajú aj do materského mlieka, preto dojčené deti netrpia vetrami a sú celkovo pokojnejšie. Kôpor pôsobí močopudne a dezinfekčne v močových cestách, najmä u deti pomáha likvidovať črevné parazity. Pri konzumácii kôpru neboli zistené žiadne nežiaduce účinky ani kontraindikácie, okrem osobnej neznášanlivosti (alergia). Kôpor sa často pridáva do bylinných zmesí. Pri duševnom rozrušení a nepokoja je možné si pripraviť nálev z dvoch dielov kôprového semena, dvoch dielov anízu a jedného dielu harmančeka pravého. Pri ťažkostiach pite jednu medom osladenú lyžičku nálevu ráno a jednu večer. Pre celkové posilnenie je vhodný kôprový nálev z jednej kávovej lyžičky podrvených kôprových semien preliatych šálkou horúcej vody. Dospelí si môžu pre lepšie zaspávanie pripraviť kôprové víno. Pohárik dobrého bieleho vína priveďte do varu, prelejte ním lyžičku nahrubo nadrvených sušených semien kôpru. Víno nechajte cca 10 minút lúhovať pod pokrievkou, potom ho preceďte a ešte teplé ho po dúškoch vypite.

Rada na záver

Hlavnou účinnou látkou kôpru voňavého je silica, ktorá z rozdrvených semien rýchlo vyprchá, preto semená drvte vždy až tesne pred použitím.

od semínka po sekačku

Košík  

Žiadne produkty

Poštovné 0,00 €
Spolu 0,00 €

Košík Pokladňa

váš účet

Už ste registrovaní? ?

Přihlásiť :

prvá návšteva ? ?

Registrovať