Pestujeme bylinky: Dobromyseľ 2012-11-05

Pamajorán obyčajný, teda dobré známe oregano je od nepamäti známy ako bylinka na dobrú myseľ, ktorá „čistí ducha a pomáha človeku, aby odpustil všetkým.“ Pamajorán je pokrytý striebornými hebkými chĺpkami a je považovaný za kráľa liečivých bylín Kréty, kde rastie od najstarších čias v najvyšších polohách krétskeho pohoria Lefka Óri. Pamajorán slúži ako univerzálny liek, tonikum afrodiziakum.

 


Pokoj  v duši  zabezpečí pamajorán

Už v starom Egypte bol pamajorán používaný ako bylina na konzervovanie i dezinfekciu. Egypťania mu prejavovali úctu, tým, že ho vplietali do vavrínových vencov, ktoré pripravovali pre náboženské rituály. Jeho latinský názov Origanum vulgare pochádza z gréckeho slova oros, čo znamená hora a slova origanum môžeme preložiť ako ozdoba hôr a kopcov. Starogrécka bohyňa Afrodita označila pamajorán vďaka jeho sladkej a korenistej vôni za symbol radosti, preto ním boli zdobení ženích s nevestou počas svadobného obradu. Zároveň ho sadili na hrobky zosnulých, aby ich duše odpočívali v pokoji. Oregano ako pamajoránu ľudovo hovoríme používali Gréci aj na masáž čela a vlasov po osviežujúcom kúpeli. Je známa legenda o tom, že Aristoteles videl ako korytnačky zožrali hada, hneď nato vyhľadali pamajorán, preto ho začal požívať ako protijed. Iná legenda hovorí o tom, že krétske kozy zasiahol šíp a vyhľadali práve bylinku pamajoránu a vďaka tomu sa im rany zázračným spôsobom uzdravili.

 



 

V stredoveku sa pamajorán rozšíril v Európe. Dámy z kráľovských dvorov si ho vkladali to taštičiek, pridávali ho do vankúšových výplní a stal sa súčasťou ich vonných a upokojujúcich kúpeľov. Pamajorán pridávali aj do lešteniek na podlahu a nábytok a gazdovia na dedine ho počas búrky umiestňovali na vedrá s mliekom, lebo verili, že sa vďaka nemu mlieko nezrazí. Zhruba v 15. storočí používal proti hnačkám, zvracaniu, žltačke a kožným ochoreniam Paracelsus práve pamajorán. Medzi ľuďmi sa tradovala informácia o účinku voňavkového elixíru vyrobeného z pamajoránu – vďaka nemu chceli mládenci „zlákať mladé devy pod duchnu.“ Sú známe a rozšírené ľudové názvy pre pamajorán a to dobrá myseľ, dobromyseľ, sobotka, lebeda, lebedka, divá majoránka, dobrotnica, červený čaj alebo pastiersky tymián. Veľmi výstižný je jeho český názov dobromysl, lebo pitie pamajoránového čaju navodzuje dobrú náladu.

 

Jeho domovinou je Stredomorie, ale pestuje sa v celej Európe, rastie voľne na kamenistých cestách, na lúkach, pri vinohradoch, ale i na skalnatých kopcoch. Pamajorán nájdeme od nížin až po horské pásmo.

 

 

Ako pestujeme pamajorán - dobromyseľ

Pamajorán (lat. Origanum vulgare) je trváca bylinka, ktorá má vzpriamenú chlpatú červenkastú stonku dorastajúcu až do výšky 1m. Listy drobné, protistojné, vajcovitého tvaru s krátkymi stonkami. Spodné listy rastlinky sú väčšie ako vrchné. Koreň má drevnatý a výbežkovitý. Pamajorán patrí do čeľade hluchavkovité (lat. Lamiacaea). Rastlinka pamajoránu má rada slnečné chránené miesta. Jeho semená vysievame do suchšej, dobre priepustnej pôdy, ktorá má alkalický charakter a je bohatá na živiny. Môžeme si ho predpestovať v parenisku, kde semená vysievame v priebehu marca – mája. Predpestované malé rastlinky presádzame na záhon, keď sú dostatočne silné v priebehu mája – júla. Do bylinkovej záhrady priamo na záhon vysádzame semená v priebehu apríla – augusta. Semená rastlinky klíčia pomaly, sadíme ich do sponu 30x30cm. Kvitne v júli – októbri fialovými alebo ružovými kvetmi, ktoré sa nachádzajú na vrchole stonky. Kvety pamajoránu počas kvitnutia krásne voňajú a rozvoňajú všetko navôkol. Práve pre typickú arómu je zamieňaný s voľne rastúcim majoránom záhradným. Dva týždne pre úplným kvitnutím obsahuje rastlinka pamajoránu najviac liečivých látok, preto je vhodné ju práve v tomto čase zbierať. Mladé listy pre okamžitú spotrebu zbierame kedykoľvek v priebehu rastu. V prvom roku je zber pomerne malý. V druhom roku zbierame úrodu 2xročne, ak je počasie vlhšie, tak aj 3xročne. Prvý zber orientujeme na kvety a ďalšie dva zbery na vňať a listy. Na uskladnenie zbierame kvitnúcu vňať a kvety. Vňať zrezávame asi 5cm nad zemou, tam, kde začínajú vyrastať listy – asi 2-3x ročne. Nikdy rastlinu pamajoránu nevytrhávame s koreňom, inak nám už na stanovišti nevyrastie. Pozbieranú zmes sušíme v tenkých vrstvách alebo vo zväzkoch pri maximálnej teplote 35 °C. Zmes neobraciame, sušíme najlepšie v tieni v dobre vetranom priestore. Dobre usušené listy majú sivú farbu. V priebehu jesene je potrebné rastlinku pamajoránu ostrihať a prekryť čečinou. V prípade, že oregano pestujeme ako črepníkovú rastlinku, prezimuje ho v chladnej miestnosti.



 

Pamajorán známy ako korenie oregano aj čajovina

Pamajorán používame ho aj na prípravu obkladov, ako kloktadlo pri chorobách ústnej dutiny, zápaloch ďasien a krvácaní z nich, pri liečbe zdurených uzlín a na liečbu chorôb dýchacích ciest. Napomáha aj pri liečbe dlhotrvajúceho suchého kašľa a pri chorobách spojených so zápalom pohrudnice. Táto bylinka za tepla uvoľňuje kŕče, podáva sa pri nádche – i sennej, pri bolestiach hlavy a pôsobí upokojujúco (ako sedatívum) pri rozrušení a rôznych stavoch slabosti a nervovej únavy. Bolesť zubov zmierni žutie lístkov pamajoránu. Pôsobí blahodárne aj na látkovú premenu. Pitím čaju predchádzame aj morskej chorobe. Kúpeľ z pamajoránu napomáha pri reumatických bolestiach, pri vykĺbeninách, pri rôznych druhov ekzémov a odporúča sa pri chrípkových epidémiách ako prevencia. V ľudovom liečiteľstve sa používal aj ako prvá pomoc pri nešťastnej láske. Jeho dlhodobé užívanie navodzuje dobrú myseľ (už podľa jeho ľudového názvu) a zlepšuje náladu, čiže pôsobí ako antidepresívum. Podľa najnovších výskumov, práve pamajorán by mohol pomôcť pri liečbe rakoviny prostaty, pretože obsahuje látku carvacrol, ktorá núti práve rakovinové bunky ku apoptóze – samovražde rakovinovej bunky. Má aj močopudný charakter. Neodporúča sa jeho užívanie v tehotenstve a pri epilepsii. Môže byť súčasťou inhalačných a saunových zmesí.

 

Pamajorán obsahuje tieto látky: tymol, karvakrol, tujón, triesloviny, horčiny, flavonidy, tanín, prchavý olej, gumoživicu, karotén, vitamín C a ďalšie.

Používa sa aj ako prírodný prostriedok vo veterinárnom lekárstve na zvýšenie tvorby mlieka u kráv. Prípadne odvar z pamajoránu sa používa ako dezinfekčný prostriedok na vytieranie ústnej dutiny hovädzieho dobytka.

Ako korenina sa používajú listy rastlinky spolu s kvetmi, ktoré sú veľmi aromatické, ostré a mierne nahorkasté. Pamajorán pridávame pri pečení hydiny, k bravčovému i jahňaciemu mäsu, pri príprave rýb, do polievok i niektorých omáčok. Veľmi často sa pridáva do jedál pripravených z paradajok, papriky a baklažánu. Pamajorán alebo oregano je typickým korením stredomorskej kuchyne, je tzv. pizza korením,  súčasťou stredomorských cestovín a pod. Je jednou zo zložiek koreninovej zmesi spolu s rozmarínom, tymiánom a majoránkou.



 

Čaj z pamajoránu pripravíme tak, že 1-2 lyžičky (50g) zmesi zalejeme 250ml vriacej vody, necháme lúhovať 8-10minút, scedíme a podávame. Pijeme ho vždy čerstvý, najlepšie 3xdenne, pred hlavným jedlom.

Zápar z pamajoránu pripravíme tak, že 100g sušenej zmesi zalejeme 3l vriacej vody. Po vylúhovaní pridáme do kúpeľa.

Éterický olej pripravený z pamajoránu je dobrým prostriedkom proti moliam a mravcom.

 

 

od semínka po sekačku

Košík  

Žiadne produkty

Poštovné 0,00 €
Spolu 0,00 €

Košík Pokladňa

váš účet

Už ste registrovaní? ?

Přihlásiť :

prvá návšteva ? ?

Registrovať