Exotická muraja zo semien 2012-11-17

Muraja metlinatá (lat. Murraya paniculata) je stále zeleným kríkom patriacim do čeľade rutovitých (Rutaceae). Jeho domovinou je Ázia. Najčastejšie sa jej pôvod pripisuje Číne a Japonsku. V dnešnej dobe sa hojne vyskytuje v juhovýchodnej Ázii. Možno ju nájsť na území od Pakistanu a Srí Lanky až po južnú Čínu, Thajsko, Malajziu. Pestuje sa tiež na Filipínach, v Indonézii a na Novej Guinei. Rozšírila sa do severnej Austrálie a na juhozápad Oceánie. Na pôvodných stanoviskách sa vyskytuje v tropických lesoch, v krovinách pozdĺž vodných tokov a v horských oblastiach rastie až do nadmorskej výšky cca 1300 mnm muraja je známa tiež pod starším názvom tlustoslupka metlinatá či pod označením pomarančový jazmín a čínska myrta.

Existuje niekoľko druhov Murají, parí k nim napríklad Murraya paniculata, Murraya stenocarpa, Murraya ovatifolialata, Murraya koenigii, Murraya exotica a Murraya alata.

Murraya koenigii získala svoje druhové meno po botanikovi Johannovi Koenigovi. Domovinou tohto druhu je India, Srí Lanka a Pakistan. Na prirodzenom stanovisku dorastajú rastliny výšky 4 - 6 m a šírky 3 - 5 m, priemer kmeňa dosahuje približne 40 cm. Listy sú striedavé, s dĺžkou medzi 15 - 25 cm. Každý list má 11 - 21 párov lístkov. Jednotlivé lístky majú opačný tvar a dorastajú do 2 - 4 cm dĺžky. Ker kvitne drobnými bielymi kvetmi. Plodom sú čierne bobule, ktorých dužina je jedlá, ale pozor, semená sú jedovaté.




 

Murraya exotica sa často pestuje v tropických záhradách. Tento druh Muraye má drobné, husto rastúce voskovité listy oválneho tvaru. Ich farba je tmavo zelená. Po rozdrvení vydávajú listy príjemnú vôňu. Kvety sú drobné, rúrkovité, zložené z piatich bielych okvetných lístkov z ktorých v strede nápadne vyčnieva piestik s peľovými tyčinkami. Kvety rozkvitajú postupne a svojou vôňou pripomínajú citrusy. Bobule (plody) sú červené a jedlé. Chutia podobne ako nakladané olivy. 

Murraya paniculata je beztrnným, stále zeleným kríkom s tmavozelenými, kožovitými listami. Kvety sú biele s piatimi korunnými plátkami. Vydávajú príjemnú vôňu. Plody sú červenej farby, veľké cca 0,5 cm, okrúhleho alebo podlhovastého tvaru. V našich podmienkach sa tento druh pestuje ako črepníková rastlina, často sa z nej tvarujú bonsaje.

 

Pestovanie muraje

Muraja je celkom nenáročná na pestovanie, je dosť odolná. Najlepšie sa jej darí v skleníku, ale znesie aj pestovanie v byte. Umiestnite ich do vzdušnej, svetlej a teplej miestnosti, najlepšie na južnej alebo východnej strane bytu. Rastlina najlepšie prospieva pri teplote 16 - 25 °C. Jej korene majú veľmi radi teplo. Pri ich podchladení alebo premočení zhadzuje rastlina kvety aj plody, pri silnom podchladení opadávajú aj listy. K zálievke je najvhodnejšie použiť dažďovú alebo prevarenú vodu. Zálievku vykonávame pravidelne tak, aby substrát úplne nevyschol. V letnom období je možné muraju pestovať na balkóne alebo na záhrade, nesmie však byť vystavená prudkému slnku. Rastlina vyžaduje výdatnú zálievku a zhruba raz za mesiac je vhodné ju prihnojiť tekutým hnojivom pre izbové kvety. Na zimu ju preneste do chladnejšej miestnosti s teplotou cca 10 °C. Rastlina nie je mrazuvzdorná, preto tak urobte ešte pred príchodom prvých mrazov. Na zimovisku by mal byť dostatok svetla a vzdušnej vlhkosti. Dostatočnú vlhkosť možno zabezpečiť pravidelným rosením listov alebo umiestnením odparovača v blízkosti rastliny. Rosenie je v zime hlavným zdrojom vody, zálievku obmedzte na minimum a ani muraju neprihnojujte. Najvhodnejším substrátom pre muraju je mierne kyslá, priepustná a živná pôda, neobsahujúca vápno. Keďže je muraja príbuzná citrusom, je možné použiť špeciálny substrát pre citrusové rastliny. Muraju je vhodné každé dva roky na jar presadiť do väčšieho kvetináča. Rastlinu môžete zastrihávať a tvarovať, čím je možné dosiahnuť pomerne malého vzrastu rastliny. Niektorí pestovatelia z mora vytvárajú bonsaje. Listy môžete zkrátiť na prvý pár kedykoľvek v čase rastu, dajte si však pozor, aby ste neustrihli nasadené puky kvetov na koncoch výhonkov, bola by ich škoda. Tvarovanie muraje je možné kedykoľvek. Vhodnejšie je použiť drôt na mladé a tenké vetvičky, pretože staršie a silnejšie sú krehké a ľahko praskajú.

Muraje sa množia buď pomocou odrezkov alebo zo semien. Pestovanie zo semien je jednoduchšie, pretože odrezky pomerne zle zakoreňujú. Zo semien si muraju dokáže vypestovať aj takmer neskúsený pestovateľ. Semená vysievajte do substrátu zloženého z rašeliny, listovky, kompostovej zeminy a piesku v pomere 1:1:1:1. Jednoduchšie je využiť namiešaný substrát pre citrusové rastliny. Substrát si pripravte do vhodnej nádoby. Pre udržanie stálej teploty a vzdušnej vlhkosti je vhodné pestovanie v miniskleníku či v miniparenisku. Semienka vysievajte na povrch substrátu a mierne ich pritlačte. Pre klíčenie je najvhodnejšia teplota okolo 25 °C. Výsev umiestnite na svetlé miesto, ale nie na priame slnko, pretože by mohlo dôjsť k spáleniu listov mladých rastliniek. Rastlinky pomerne rýchlo rastú, často vykvitnú už v druhom roku po výseve. Rastlina nie je náchylná na choroby a škodcov. V domácom prostredí ju však môžu napadnúť mole alebo roztoče, ktoré je potom potrebné postriekať vhodným prípravkom proti savému a žravému hmyzu.

 



 

Využitie muraje

Muraja sa v našich podmienkach pestuje skôr pre dekoratívne účely. Obsahuje však aj mnoho významných látok, predovšetkým antidiabetiká a antioxidanty, vďaka ktorým má aj liečivé účinky. Muraja pôsobí antimikrobiálne, má upokojujúce účinky a znižuje podiel cholesterolu v krvi. Kožovité listy po rozdrvení uvoľňujú veľmi príjemné citrusové aróma, preto sa výťažky z nich často využívajú v aromaterapii. Muraja je tiež súčasťou ajurvédskej medicíny. V ázijskej kuchyni sa listy muraje používajú ako náhrada bobkového listu. Sušené plody bývajú súčasťou indického "kari" korenia. Voňavá kôra slúži na výrobu parfumov.

Košík  

Žiadne produkty

Poštovné 0,00 €
Spolu 0,00 €

Košík Pokladňa

váš účet

Už ste registrovaní? ?

Přihlásiť :

prvá návšteva ? ?

Registrovať