Myrta obyčajná 2012-11-17

Myrta obyčajná (lat. Myrtus communis) je stálezeleným kríkom patriacim do čeľade myrtovitých (lat. Myrtaceae). Synonymom myrty je latinské myrtus boetica. Domovinou tohto kríku je oblasť stredomoria, kde je hojne pestovaná pre okrasu. Atraktívne sú kvety, plody a vlastne aj celkový vzhľad tohto kríka, ktorý dosahuje výšku až 3 metre. Ako črepníková rastlina dorastie do maximálnej výšky cca 1,5 m. Myrta nie je mrazuvzdorná, čo je hlavným dôvodom, prečo sa v našich klimatických podmienkach nepestuje vo voľnej kultúre. V tej ju môžeme nájsť okrem stredomoria aj na Azorských ostrovoch a na Madeire, kde bola zavlečená. Rozšírená je tiež v západnej Ázii, južnej Európe a v severnej Afrike.

História myrty obecnej siaha až do staroveku. V tej dobe bola používaná na liečbu a ošetrovanie širokého spektra neduhov. V antickom Grécku boli vetvičky myrty považované za vyznamenania a za symbol cti. V gréckej mytológii je myrta spojená s krásou a láskou, preto bola zasvätená bohyni lásky a manželstva Venuši Afrodité. Myrta však bola zároveň aj rastlinou smútočnou. Z čias starého Grécka pochádza aj názov myrty. Jej meno sa odvodzuje od slova "Myrtos" či "Myron" čo znamená voňavý balzam. Označenie je pravdivé, pretože celá rastlina krásne vonia.

Myrta obyčajná je kríkom dosahujúcim výšku od pol metra do cca 3 metrov, v priaznivých podmienkach môže dorásť až do 5 metrov. Listy sú eliptické, lesklé, kožovité, zelenej farby. Ich dĺžka je cca 2,5 - 5 cm. Kvety sú drobné, vyrastajú z pazúch listov. Každý kvet má päť korunných plátkov a veľa dlhých a výrazných tyčiniek. Farba kvetov je biela. Plodom myrty obyčajnej sú bobule veľké asi 7 až 12 mm, stopkaté, čiernej alebo modročiernej farby. Chuť bobúľ je živicovo horká. Každá bobula obsahuje niekoľko semien.

Existuje niekoľko druhov myrty, ktoré sa od seba líšia tvarom a veľkosťou listov. Varietami myrty obyčajnej sú napríklad Myrtus communis "Tarentinia", čo je drobnejší krík, ktorý tvorí po odkvitnutí biele plody. Konáre sú krátke, letorasty a stopky listov sú husto chlpaté. Listy majú úzky vajcovitý tvar. Myrtus communis "Variegata" je kultivarom s pestrými listami, ktoré majú žlté okraje. Myrtus communis "Buxifolia" má široko eliptické listy. Myrtus communis "Minimá" je kultivarom zakrpateného vzrastu s malými listami. Plné biele kvety má kultivar myrty "Flore Pleno". Kultivarom pochádzajúcim zo stredného Talianska je Myrtus communis "Italica", ktorý má vetvy a výhony strnulo vzpriamené, listy sú okrúhle kopijovité, dlhé cca 3 cm.

 



 

Pestovanie myrty obyčajnej

Myrta obyčajná má rada slnečné stanovisko, znesie však aj polotieň. Pobyt na slnečnom stanovisku zaistí tvorbu kvetov, na druhej strane však môže dôjsť ku zvlneniu listov. Na svetlom stanovisku bez priameho slnečného žiarenia bude mať myrta krajšie listy, ale nebude kvitnúť. V bohatej pôde síce znesie mierny mráz, ale v našich klimatických podmienkach sú mrazy často silnejšie a dlhšie trvajúce, čo by mohlo rastlinu nenávratne poškodiť alebo zničiť, preto sa pestuje ako črepníková rastlina. Myrtu saďte do pôdy bohatej na humus, bez obsahu vápna. Zemina by mala byť dobre priepustná. Myrta je citlivá na vysychanie, preto ju zalievajte dobre odstátou vodou (najlepšie dažďovou) v takých intervaloch, aby zemina v kvetináči nikdy celkom nevyschla. Po úplnom vyschnutí substrátu by došlo k rýchlemu oschnutiu a opadávaniu listov. Opadávaniu listov hrozí aj pri pestovaní v príliš vysokej teplote. Najvhodnejšie je pestovanie pri normálnej izbovej teplote cca 22 °C. Cez leto môžete myrtu letniť vonku na chránenom balkóne či terase. Cez zimu je vhodné myrtu uchovávať na svetlom mieste s teplotou okolo 7 °C. Ak budete myrtu v zime pestovať v chlade, obmedzte zálievku, ale pokiaľ možno zvýšte vlhkosť (napr. rosením). Napriek všetkej starostlivosti sa môže stať, že myrta v zime opadá, to však nevadí, na jar opäť vyrastú nové listy. Na jar myrta ocení presadenie do väčšieho kvetináča. Mladšie rastliny presádzajte každoročne, starším postačí presadenie raz za 2 - 3 roky. Pri presádzaní nezabudnite dať na dno kvetináčov vrstvu hrubého piesku či kamienkov ako drenáž, aby mohla voda dobre odtekať. Ďalším krokom vykonávaným na jar je zrezanie vytiahnutých výhonov. Rastlina vďaka tomu zhustne. Myrta sa dá tvarovať ako stromček s kmeňom alebo ako bonsai. Často zrezávané rastliny však menej kvitnú. Myrta sa rozmnožuje semienkami a vrcholovými či stonkovými odrezkami. Semienka sa vysievajú najlepšie na jar, keď sú k tomu najvhodnejšie svetelné aj teplotné podmienky. Semienka vysievajte do priepustného substrátu, rovnakého zloženia ako pre dospelé rastliny. Pred výsevom ich namočte na hodinu do teplej vody a potom ich vysejte najlepšie na povrch substrátu, môžete ich aj veľmi jemne zatlačiť. Najvhodnejšia teplota pre výsev je v rozmedzí 20 - 25 °C. Prvé klíčky sa objavia za 20 až 60 dní. Po celú dobu dbajte na dostatočnú vlhkosť substrátu.

 

Škodcovia na myrte

Myrtu môžu napadnúť mole, červci a štítničky. Preventívnym opatrením proti moliam je dostatočný prístup čerstvého vzduchu. Na letnom stanovisku môžu myrtu občas napadnúý vošky, ktoré možno odstrániť osprchovaním mydlovou vodou, ak toto opatrenie nepomôže, použite postrek na savý a žravý hmyz. Na listoch sa môže objaviť aj hubová škvrnitosť listov a puklice. Hubovú škvrnitosť odstránite fungicídnym prípravkom, puklice sa odstraňujú buď mechanicky alebo systémovým insekticídom. Najväčším škodcom však môže byť samotný pestovateľ. Ak myrte nedopraje dostatok vody, opadajú jej listy, na druhú stranu však nikdy nesmie v miske zostať stáť voda, to by myrte začali zahnívať korene.

 

Liečivé účinky a využitie myrty 

Z myrty sa na lekárske účely využívajú listy a plody. Z myrty sa uvoľňuje éterický olej myrtol, ktorý je skvelým prostriedkom na prečistenie dýchacích ciest. Čaj z výťažkov myrty sa odporúča užívať pri zápaloch ďasien, zápaloch dutín a kašli. Myrtu možno použiť aj ako kloktadlo. Myrtová tinktúra sa využíva pri urologických problémoch a pri zápaloch močových ciest, má totiž silné dezinfekčné účinky. Drvené listy liečia odreniny, škrabance a rany. Niekedy sa používajú aj pri liečbe lupienky. Liečba by mala trvať vždy nanajvýš dva týždne, dlhodobé užívanie nie je vhodné!

Svoje využitie nájde myrta aj v kuchyni, kde možno jej vetvičky a listy požívať ako korenie. Ich chuť sa podobá chuti plodu borievky, je však o niečo jemnejšia. Sušené listy a kvety príjemne voňajú, preto sa často pridávajú do aromatických vonných zmesí. Myrtový olej sa pridáva do parfumov, mydiel, mastí a šampónov. Z niektorých kultivarov sa dokonca vyrába víno ​​a pálenka.

 


.


 

Myrta a jej funkcia pri svadbe

To, že je myrta obľúbenou svadobnou dekoráciou, vie takmer každý, ale ako táto tradícia vlastne vznikla? Spojenie myrty a svadby je známe už z dôb starého Grécka a Ríma. Už v tejto dobe mali novomanželia myrtové vence na hlavách. Myrtou sa zdobil aj vstup do domu ženícha a nevesty. U nás sa myrta začala pestovať takmer v každej domácnosti v 19. storočí ako symbol lásky a oddanosti. Novomanželia v deň svadby vysádzali myrtové výhonky a potom sa o ne starali, pretože sa verilo, že keď sa myrta ujme, bude manželstvo šťastné, keď uschne, manželstvo nevydrží. Dnes myrtu často nosí nevesta na svadobnú kyticu, na šatách, zdobia sa ňou svadobné autá, stoly aj lavice v kostole. Každý svadobčan má na šatách pripevnenú malú vetvičku myrty. Aj dnes je teda myrta považovaná za magickú rastlinu, ktorá nosí novomanželom šťastie, lásku a plodnosť.


Košík  

Žiadne produkty

Poštovné 0,00 €
Spolu 0,00 €

Košík Pokladňa

váš účet

Už ste registrovaní? ?

Přihlásiť :

prvá návšteva ? ?

Registrovať