Hliva ustricovitá vyrastie takmer všade 2012-11-17

Hliva ustricová (lat. Pleurotus ostreatus) je jedlá drevokazná huba patriaca do čeľade hlivovitých (lat. Pleurotaceae). Pôvodnou domovinou je Čína, ale v súčasnej dobe je rozšírená po celom svete, rastie v miernom pásme aj v subtropických lesoch. Klobúky hlivy ustricovej pripomínajú tvarom aj farbou väčšie ustrice. Podobnosť s ustricami dala tejto hube jej druhové meno. V mladosti sú klobúky hlivy sklenuté s podvinutým okrajom, neskôr sa stávajú vejárovitými, dosahujú šírky 5 - 25 cm. Okraj sa stáva ostrým. Sfarbenie klobúkov je premenlivé od belavej, šedomodej, šedohnedej až k hnedej farbe. Sfarbenie závisí na podmienkach rastu, vzdušnej vlhkosti aj od konkrétneho kultivaru. Klobúky vyrastajú podobne ako u väčšiny ostatných hlív v trsoch, radoch alebo vrstvách nad sebou. Jednotlivé trsy môžu dosiahnuť hmotnosť až niekoľko kilogramov. Lupene hlivy sú nízke, mäkké a husté. U hlúbika sú vidličnato vetvené. Mladé lupene sú bielej farby, s pribúdajúcim vekom šednú. Hlúbik tejto huby je veľmi krátky, dlhý iba 1 - 4 cm a hrubý cca 1 - 3 cm. Hlúbik je veľmi tuhý, biely, neskôr šedý. Dužina je čisto biela, veľmi pružná a šťavnatá. Sfarbenie sa po reze nemení. Chuť hlivy je sladkastá, vôňa je príjemne hubová. Výtrusy hlivy ustricovej sú bezfarebné, valcovité a hladké.

Hliva v prírode rastie od konca leta až do zimy. Pri miernej zime ju možno často nájsť aj na jar na živých alebo odumretých kmeňoch listnatých stromov. Najlepšie sa jej darí na bukoch, vŕbach, orechoch, jarabinách, brezách a topoľoch. V súčasnosti je jednou z najhojnejšie pestovaných húb v domácich aj laboratórnych podmienkach. V súčasnosti sú najväčšími producentami hlivy z laboratórnych podmienok Čína, Filipíny, Thajsko, Pakistan, Nigéria a USA. V minulosti boli vykonávané výskumy týkajúce sa pestovania hlivy ustricovej aj v Česku. Veľký boom nastal po roku 1982, kedy u nás boli zakladané veľké pestiarne. Po novembri 1989 však začali pestiarne upadať vďaka otvoreniu hraníc a dovozu hlivy z iných krajín. Hliva je treťou najčastejšie pestovanou hubou na celom svete.

 



 

Druhy hlivy

Ďalšími druhmi hlivy sú, okrem hlivy ustricovej, hliva pľúcna (lat. Pleurotus pulmonarius), hliva miskovitá (lat. Pleurotus cornucopiae), hliva čiapočková (lat. Pleurotus calyptratus), hliva dubová (lat. Pleurotus dryinus), hliva ružová (lat. Pleurotus eryngii) a hliva ružová (lat. Pleurotus djamour). 

Za sestru hlivy ustricovej je považovaná hliva pľúcna. Rastú v rovnakom čase a na rovnakých miestach. Jej klobúk je 5 - 12 cm široký, sklenutý, často vejárovitý. Na povrchu na okraji ryhovaný a niekedy roztrhaný. Mladé huby sú belavej farby, staršie potom tmavo hnedej. Z jedného hlúbika môže vyrastať viac klobúkov. Lupene sú veľmi vysoké, dužina je biela. Hliva pľúcna má všestranné využitie. Hliva miskovitá má klobúk široký 4 - 10 cm. V mladosti je klobúk klenutý s podvinutým okrajom, v dospelosti býva plochý, v strede vtlačený až lievikovitý. Farba klobúka môže byť belavá, plavožltá či hnedá. Povrch klobúka je hladký a holý. Hlúbik je dlhý a široký, centrálny alebo excentrický. Výtrusný prach je biely s fialovým odtieňom. Hlivu miskovitú môžete nájsť od jari do jesene na kmeňoch listnatých stromov, najčastejšie dubov a bukov. Rozšírila sa po celom miernom pásme severnej pologule. Je vhodná do polievok a na nakladanie do octu. Hliva čiapočková (závojová) je pomerne vzácna. Rastie na mŕtvom dreve osiky. Klobúk tejto hlivy je čapičkovito vyklenutý a prirastený bokom ku kmeňu. Dosahuje 3 - 9 cm v priemere. Povrch klobúka je hladký, v starobe na okraji zostávajú zvyšky plachtičky. Klobúk je farby béžovej alebo svetlo hnedosivej. Rastie v júli až v októbri. Vyskytuje sa iba v Európe. Hliva čiapočková je síce jedlá, ale pre svoj veľmi vzácny výskyt sa nezbiera. Hliva dubová klame svojim druhovým menom, pretože častejšie než na duboch ju možno nájsť na jabloniach. Jej klobúk má priemer 4 - 15 cm, má šupinatý povrch s belavou až sivou farbou. Hliva dubová rastie na kmeňoch a pňoch od augusta do novembra. Aj tento druh hlivy je jedlý, ale pre svoju tuhosť nie je moc obľúbená. Hliva ružová je niekedy prezývaná ako hliva kráľovská. Tento druh sa dá vypestovať doma na slamovom substráte. V prírode sa vyskytuje zriedkavo. Jej klobúk je plochejší, pologuľovitý. Poznávacím znamením je tenký podvinutý okraj. Farba sa mení od belavej, hnedastej až po sivú. Mladšie plodnice sú na dotyk plstnaté, v suchom prostredí môže dôjsť k praskaniu klobúkov. V prírode je výskyt tejto huby vzácny. So šťastím ju môžete nájsť od jari do jesene na koreňoch boľševníka a na mačce poľnej. Hliva ružová pochádza z juhovýchodnej Ázie. Je veľmi chutná a tiež veľmi zdravá. Boli preukázané priaznivé účinky proti civilizačným chorobám, vďaka obsahu glukánov zvyšuje odolnosť organizmu proti virózam a zamedzuje či spomaľuje rast niektorých typov zhubných nádorov. K rastu potrebuje vyššie teploty ako ostatné druhy hlivy. 

Na vlastnej záhradke si môžete vďaka nášmu e-shopu vypestovať hlivu ustricovú v béžovej a šedej farbe. Hlivu miskovitú a hlivu ružovú. Hliva sa pestuje dvoma spôsobmi - vo vreciach na slame a na drevených klátoch.




 

Pestovanie hlivy vo vreciach na slame

Pestovanie hlivy vo vreciach na slame je veľmi jednoduché a poradí si s ním aj začiatočník. Týmto spôsobom môžete pestovať hlivu po celý rok. Najskôr si pripravte slamu, ktorú sterilizujte vriacou vodou aby ste ju zbavili baktérií, plesní a iných húb. Potom slamu nechajte vychladnúť a proces sterilizácie ešte raz zopakujte. Samotné očkovanie môžete začať až slama vychladne na teplotu pod 30 °C. Očkovanie slamy prebieha tak, že do veľkého vreca cca 50 x 100 cm striedavo kladiete slamu a rozdrobený očkovací substrát. Jedno balenie očkovacieho substrátu vystačí približne na 15 - 20 kg navlhčenej slamy. Naplnené vrece uzavrite, najlepšie zaviažte. Ostrým predmetom vyrežte do vreca 3 - 5 cm veľké zárezy, celkovo cca 10 zárezov na jedno vrece. V prostredí s nízkou vzdušnou vlhkosťou urobte zárezov menej, aby nedochádzalo k vysychaniu slamy. Vrece s naočkovanou slamou umiestnite do polotieňa, aby na neho nesvietilo slnko. Hlívám sa najlepšie darí pri teplotách 15 - 25 °C. Čím vyššiu teplotu hlívám doprajete, tým rýchlejšie hliva porastie, ale tiež sa tým rýchlejšie vyčerpajú živiny zo slamy. Ak budete chcieť znížiť rýchlosť rastu nových plodníc, preneste vrece so slamou na chladnejšie miesto. Takto hliva plodí cca 3 - 4 mesiace, potom sa vyčerpajú živiny a je nutné založiť novú kultúru. Z jedného balenia očkovacieho substrátu môžete vypestovať cca 2 - 4 kg hlivy.

 

Pestovanie hlivy na dreve

Druhým spôsobom pestovania hlivy je jej pestovanie na klátoch dreva. Pri použití tejto pestovateľskej metódy získate úrodu iba 1x ročne, ale niekoľko rokov za sebou. V prvom roku založíte hlivu do polena a v ďalších rokoch už len zbierate plodnice. Aby hlivy dobre rástli, treba vybrať správne drevo. Používa sa čerstvé drevo listnatých stromov, ktoré by malo byť vyrúbané v čase vegetačného pokoja. Najvhodnejšími druhmi sú topoľ, breza, jelša, dub, buk, hrab alebo vŕba. Použiteľné je aj drevo ovocných stromov s výnimkou jablone a orecha. Od vyrúbania stromu by v ideálnom prípade nemalo ubehnúť viac ako 1 - 2 mesiace, aby malo drevo stále svoju prirodzenú vlhkosť. Na pestovanie sa používajú kmene a konáre od priemeru 15 cm, dlhé 30 - 40 cm. Naočkovanie podhubím hlivy musí prebehnúť hneď po rozrezaní na kláty. Do jedného polena vyvŕtajte 5 - 10 otvorov o šírke 1,5 - 2 cm a hĺbke 2 - 3 cm. Diery nevŕtajte väčšie, pretože je potrebné, aby podhubie prišlo do čo najtesnejšieho styku s drevom, aby nezaschlo skôr, než začne prerastať. Ak budete zakladať viac klátov, pripravte si jamu hlbokú cca 2 m a širokú cca 1 m. Dno jamy pokryte polyetylénovou fóliou a pod každý klát rozprestrite slabú vrstvu sadby. Na seba postavte vždy 2 - 3 kláty. Na vrchnej klát pribite 1 - 2 cm silným kotúčom dreva. Po uložení klátov jamu zakryte doskami a rozprestrite na neho fóliu, ktorú ešte prekryte vetvami a hlinou. Týmto postupom doprajete sadbe hlivy stabilnú teplotu a dostatočnú vlhkosť. V horúcich letných dňoch strop občas pokropte vodou. Plodníc sa dočkáte v čase, keď nočné teploty poklesnú pod 10 - 12 °C. V tejto dobe posekajte trávu v okolí klátov a opatrne ich odkryte, podľa potreby zalievajte. Pestujte plodnice veľkosti detskej dlane, snažte sa neporušiť kôru klátov. Dĺžka plodnosti závisí na tvrdosti dreva - mäkké drevo plodí 3 roky, tvrdé 5 rokov.

Menšie množstvo klátov sa dá pripraviť aj v pivnici. Vhodné sú vlhké pivnice so stabilnou teplotou v rozmedzí cca 8 - 15 °C. Na dno vreca zo silnej fólie položte tehlu, nalejte do neho 2 - 3 litre vody a na tehlu postavte 2 - 3 kláty, ktoré ste preložili sadbou. Fólia bude chrániť kláty pred vyschnutím. Podhubie prerastie kláty približne za 4 mesiace. Správne prerastené klátiky sú zrastené podhubím a na ich povrchu je biele vatovité podhubie hlivy. Takto pripravenú guľatinu preneste von na vlhkejšie miesto bez vetra, najlepšie pod stromami. Na tomto mieste vykopte diery hlboké 15 - 20 cm vzdialené 40 - 50 cm od seba. Do pripravených jamiek postavte kláty tak, aby zhruba polovica vyčnievala von. V teplom a suchom období klát 1x týždenne zalejte. Potom už len čakajte, než začnú rásť prvé plodnice.

 

Liečivé účinky hlivy

Hliva obsahuje špecifický ß-d-glukán (pleuran), ktorý dokáže aktivovať bunkový imunitný systém. Glukány z hlivy pôsobia protivírovo a protizápalovo, prispievajú k znižovaniu cholesterolu. Ďalšou skupinou aktívnych látok obsiahnutých v hlive sú terpény s antibiotickou a protirakovinovou aktivitou. V plodnici hlivy je tiež lovastin, ktorý významne odbúrava cholesterol z krvného séra. Hliva pôsobí proti zápalovým, vírusovým, bakteriálnym a plesňovým ochoreniam. Priaznivo ovplyvňuje liečbu hemoroidov, kŕčových žíl, vredov predkolenia, popálenín, ekzémov a kožných alergií. Preventívne pôsobí proti rakovinovým ochoreniam aj proti rádioaktívnemu a UV žiareniu. Konzumácia hlivy sa odporúča aj ako prevencia proti srdcovým ochoreniam.

K nežiaducim účinkom môžu patriť črevné problémy, ktoré môže spôsobiť malé množstvo arabitolu obsiahnutého v hlive. Úplne výnimočne teda môže dôjsť k hnačke.

od semínka po sekačku

Košík  

Žiadne produkty

Poštovné 0,00 €
Spolu 0,00 €

Košík Pokladňa

váš účet

Už ste registrovaní? ?

Přihlásiť :

prvá návšteva ? ?

Registrovať