Rakytník - rastlina budúcnosti 2012-11-27

Rakytník rešetliakový (lat. Hippophae rhamnoides) je kríkom patriacim do čeľade hlošinovitých rastlín (lat. Elaeagnaceae). Pôvodným domovom rakytníka rešetliakového je Kaukaz a stredná Ázia. Odtiaľ sa však veľmi skoro rozšíril po celej Európe a Ázii. Na nehostinnej Sibíri bol rakytník jednou z mála rastlín obsahujúcou veľké množstvo vitamínu C. Známe boli aj jeho ďalšie priaznivé účinky, preto sa tu hojne využíval v oblasti medicíny. Vďaka svojim liečivým účinkom nazývali domorodci rakytník "sibírskym zázrakom" či "citrónovník severu". Dnes takmer zázračné účinky rakytníka rešetliakového začína znovu objavovať aj moderná spoločnosť, a preto sa jej často hovorí "rastlina budúcnosti". Synonymický názov rakytníka rešetliakového je rakytník úzkolistý. Najmä z Ruska pochádza mnoho novo vyšľachtených odrôd rakytníka. Sú to napríklad "Jantarnaja", "velikána", "Zolotoj počatok", ale tiež "Krásavica" či "Slniečko". Latinský názov rakytníka rešetliakového - Hippophae - má pôvod v starej gréčtine a v preklade znamená trblietajúci sa kôň. Starí Gréci tvrdili, že kone pasúce sa v oblastiach, kde rástol rakytník, mali výrazne lesklejší nádych srsti ako ostatné kone.

 

Ako rakytník rešetliakový vyzerá?

Rakytník je tŕnistým, opadavým dvojdomým kríkom dorastajúcim do výšky až 6 metrov. Listy rakytníka sú striedavé, kopijovité a celokrajné, dlhé 3 - 8 cm. Po oboch stranách sú pokryté striebornými šupinkami. Keďže je rakytník dvojdomý rastlinou, líšia sa svojím vzhľadom samčie a samičie rastliny. Samčie púčiky sú 2 - 3 x väčšie ako púčiky samičie. Samčie kvety sú bezkorunné. Kvet sa skladá z nálevkovitého kalichu s dvoma kališními cípmi ukrývajícími piestik. Samčie kvety majú zelenkavo striebristú farbu. Samičie kvety kvitnú na žlto, obsahujú štyri tyčinky zložené z pozdĺžnych prašníkov a krátkych nitiek. Plody rakytníka, pre ktoré je tento ker najčastejšie pestovaný, sú kôstkovité, guľovitého, elipsoidního až vajcovitého tvaru. Dorastajú do veľkosti 0,5 - 1 cm. Plody sú žltej, oranžovej či červenej farby. Dužina je sfarbená do oranžova, je olejovitej štruktúry. Chuť plodov sa líši podľa jednotlivých odrôd od kyslej cez horkú až po sladkastú. Plody rakytníka dozrievajú koncom augusta a ker zdobia až do zimy. Rakytník sa často využíva na spevnenie svahov, pretože jeho korene sú len povrchové, rastú do hĺbky 10 - 60 cm, vetví sa skôr horizontálne. Na koreňoch sa tvoria koreňové hľuzy obsahujúce hľúzkaté baktérie, ktoré viažu vzdušný dusík potrebný pre metabolizmus rastliny. Rastlina tak prežije aj vo veľmi nehostinných podmienkach bez prihnojovania.

 



 

Pestovanie rakytníka rešetliakového

Rakytník rešetliakový rastie takmer všade, najlepšie sa mu bude dariť na slnečnom stanovisku v ľahšej, piesčitej a priepustnej pôde bohatej na vápnik. Vypestujete ho ale tiež na vlhšom mieste, znesie aj mierne slanú pôdu. Vzhľadom k tomu, že rakytník pochádza z Kaukazu, nemá problémy s prečkaním našich mrazivých zím. K namrznutiu môže dôjsť výnimočne pri dlhodobých extrémnych mrazoch pri pestovaní na vlhkom stanovisku. Rakytník je dvojdomá rastlina, preto na jedno stanovisko vysádzajte vždy samčie aj samičie rastliny! Vhodným pomerom je približne 1:6 v prospech samičích rastlín. Rakytník môžete vysadiť ako solitérne rastliny (v páre) aj ako skupinu kríkov. Pri vysádzaní početnejšej skupiny počítajte s tým, že sa rastliny rozrastú a budú mať tŕne, takže ich nasaďte v dostatočnom rozostupe, aby ste sa potom bez problémov dostali k zrelým plodom. Rakytníkom môžete osadiť aj neplodné a devastované pôdy. Uplatní sa aj na svahoch a brehoch vodných plôch, ktoré budete chcieť spevniť. Rakytník nie je nutné zalievať, väčšinou si vystačí s prísunom vody z dažďových zrážok, len v obdobiach dlhotrvajúceho sucha mu môžete dopriať trochu vody navyše. Hnojenie nie je taktiež potrebné, o prísun živín sa starajú hľúzkaté baktérie žijúce v koreňových častiach. U rastlín starších desiatich rokov dochádza k postupnému zmenšovaniu prírastkov, preto vykonajte omladzovací rez až na trojročné drevo. Až sa dočkáte úrody plodov, nezabudnite ich včas zožať, pretože v prezretých plodoch sa znižuje obsah hodnotných látok. Rakytník začína plodiť okolo 2 - 4 roka.

Rakytník rešetliakový si môžete vypestovať aj zo semien. Nie je to, rovnaké ako pestovanie dospelého kríku, nič zložitého. Výsev vykonávajte najlepšie na jar, keď sú k tomu najlepšie klimatické a teplotné podmienky. Semená nie sú náročné na pôdu, vhodnejšie sú však zásadité, ľahšie pôdy. Semená môžete vysievať priamo na konečné stanovisko do pôdy alebo si rastlinky predpestovať v kvetináči. Pri výseve na konečnom stanovisku najprv odstráňte burinu a pôdu prekyprite. Ideálna teplota pre výsev je min. 17 °C. Pri predpestovaní bude pravdepodobnosť úspechu vyššia, pretože sa vám lepšie podarí udržiavať ideálnu teplotu a nehrozí fyzické poškodenie mladých rastliniek napr domácimi zvieratami ... Mladé sadeničky zalievajte mierne, lepšie znáša sucho ako premokrenie. Počítajte s tým, že potrebujú dostatočne veľký kvetináč, aby sa mohol dobre rozvinúť koreňový systém. Vyrastené sadeničky rakytníka vysádzajte na stanovisko, dajte pritom pozor, aby koreňový obal nepreschol skôr, než sa rastlina dobre zakorení. Hoci inak veľmi dobre znáša sucho, pri zakoreňovaní vyžaduje pravidelnú zálievku.




 

Vitamínový poklad ukrytý v plodoch rakytníka

Plody rakytníka obsahujú veľké množstvo vitamínov a minerálov. Početne zastúpená je skupina vitamínu B. Plody rakytníka obsahujú vitamín B1, B2, B3, B6, ktoré napomáhajú udržiavať v harmónii centrálnu nervovú sústavu. Ďalej vitamín B9 známy ako kyselina listová, podporujúca krvotvorbu a rast a vývoj plodu. Vitamínu C je v rakytníkovi naozaj veľa, uvádza sa, že až 10 x viac ako obsahujú pomaranče. Vedci dokonca tvrdia, že jedna jediná bobula dokáže pokryť odporúčanú dennú dávku vitamínu C. Veľkou prednosťou je aj to, že vitamín C sa uchová aj v produktoch vyrobených z rakytníka. Vitamín D obsiahnutý v plodoch prispieva k správnemu rastu a vývoju kostí a tiež reguluje množstvo vápnika a fosforu v krvi. Prvenstvo drží rakytník v obsahu vitamínu E, obsahuje ho najviac zo všetkých rastlinných plodov. Vitamín E sa využíva pri liečbe mužskej sterility, svalovej dystrofie a pri kardiovaskulárnych porúchách. Nezanedbateľná je aj prítomnosť vitamínu K, ktorý podporuje zrážanie krvi. Obsah karoténu, z ktorého sa vytvára vitamín A, sa u rakytníka vyrovná mrkvy, ktorá je považovaná za jeden z jeho najbohatších zdrojov. Vitamíny sú v plodoch rakytníka obsiahnuté vo vyváženom pomere, čo je príčinou ich mimoriadnej liečivé sily.




 

Liečivé účinky a využitie rakytníka

Liečivé účinky rakytníka poznali ľudoví liečitelia na Sibíri, v Mongolsku aj v Číne už v dávnej minulosti. Používali ho pri liečbe pľúcnych, pečeňových, tráviacich aj kĺbových ochorení. V tibetskej tradičnej medicíne sa podáva pri kardiovaskulárnych chorobách a intoxikáciách. Plody rakytníka sa používajú pri hypovitaminóze a avitaminóze. Ich konzumácia prispieva k zlepšeniu zdravotného stavu u pacientov po prekonaných infekčných chorobách a po chirurgických zákrokoch. Do svojho jedálnička by ich mali zaradiť aj osoby trpiace problémami so zažívaním a so žlčníkom. Čerstvé plody sa používajú na liečbu všetkých druhov prechladnutia, pri chrípke, angíne, bolestiach hlavy, pri chorobách pohlavného ústrojenstva a zápalu močových ciest. Vhodné je ich užívanie pri zvýšenej stresovej, pracovné i športovej záťaži. Šťava z plodov sa užíva ako podporný prostriedok na zníženie kyslosti žalúdočných štiav. Sirupy a džúsy z plodov rakytníka rešetliakového pomáhajú dlhodobo zvyšovať výkonnosť, zlepšujú pamäť a koncentráciu myslenia. Veľmi účinný je aj rakytníkový olej, ktorý zvyšuje odolnosť organizmu a dopĺňa nedostatok vitamínov a minerálov v organizme. Rakytníkový olej dokáže regenerovať tkanivo, lieči popáleniny aj kŕčové žily. Nálev zo sušených listov sa používa pri nádche. Listy sa v tradičnej medicíne používajú aj pri liečbe reumatizmu. Ak chcete spomaliť vypadávanie vlasov a docieliť ich spevnenie, oplachujte si ich pravidelne odvarom z rakytníkových listov. V poslednej dobe boli preukázané prvé pozitívne výsledky pri liečbe rakoviny krčka maternice. Významný je aj obsah alkaloidu hippophein, ktorá sa v tele premieňa na serotonín, ktorý je dôležitý pre celkovú vitalitu a pomáha chrániť organizmus proti depresii a nádorom. Pri užívaní rakytníka sa doteraz neobjavili nežiaduce účinky ani nie je známa žiadna kontraindikácia. Pri predávkovaní sa môže objaviť pálenie záhy, prípadne zvracanie v dôsledku neznášanlivosti oleja pri vnútornom užití. Tieto problémy sú však veľmi málo pravdepodobné.

 

Zaujímavosť na koniec

Rakytníkový olej používali aj ruskí kozmonauti ako vitamínový doplnok a ochranu pred žiarením pri svojich výpravách do vesmíru.

Košík  

Žiadne produkty

Poštovné 0,00 €
Spolu 0,00 €

Košík Pokladňa

váš účet

Už ste registrovaní? ?

Přihlásiť :

prvá návšteva ? ?

Registrovať