Mučenka alebo Maracuja 2012-11-28

Mučenky (lat. Passiflora) patria do čeľade mučenkovitých (lat. Passifloraceae). Mučenky sú vytrvalé, popínavé rastliny či kríky, pochádzajúce väčšinou z Južnej Ameriky. Hojne zastúpené sú však aj v Severnej Amerike, Ázii a Austrálii. Do Európy bola najprv privezená misionármi mučenka modrá (lat. Passiflora caerulea), ktoré sa časom rozšírila a dnes sa pestuje ako izbová rastlina. V teplejších oblastiach Európy (Taliansko, Francúzsko a Španielsko) rastie aj vo voľnej prírode. Najrozšírenejším druhom pestovaným pre svoje bobule (plody) známej pod názvom maracuja je mučenka jedlá (lat. Passiflora edulis). Tento druh mučenky sa pestuje najmä v Karibiku a v Južnej Afrike. Pestuje sa žltá a tmavá varieta. Žltá varieta nesie latinský názov Passiflora edulis var. flavicarpa a tmavá sa volá Passiflora edulis var. edulis. Existuje cez 500 druhov plodov a navyše šľachtením stále vznikajú nové kultivary s najrôznejšími farbami kvetov. Kultivary však majú skôr okrasnú funkciu.

Mučenky sú popínavé rastliny (liany), ktoré môžu dorastať až do dĺžky 15 m. Listy sú tmavo zelenej farby, trojlaločné. Farba kvetu záleží na konkrétnom druhu mučenky, môžu byť biele, zelené, ružové, fialové aj červené. Plody sa taktiež líšia; podľa druhov. Môžu byť okrúhle aj oválne, rôznych farieb.

 

Druhy mučeniek

Najčastejšie pestovanými druhmi mučeniek sú napríklad mučenka modrá (lat. mučenky caerulea), mučenka jedlá (lat. mučenky edulis, mučenka banánová (lat. mučenky mollissima) a mučenka sladká (jazykovitá) (lat. mučenky ligularis).

Mučenka modrá sa pestuje hlavne pre okrasu. Na prvý pohľad upúta veľké množstvo veľkých modrobielych kvetov, ktoré príjemne voňajú. Kvety môžu mať v priemere 8 - 10 cm. Listy mučenky modrej sú tmavozelené, päťdielne a hlboko vykrojené. Do Európy bol ako prvý dovezený práve tento druh. Misionári v jej kvete videli nástroje umučenia Ježiša Krista. Tri čierne čnelky s bliznami im pripomínali klince, päť častí značilo päť rán Kristových a veniec farebných vlákien pripomínal tŕňovú korunu. Špicato zakončené listy predstavovali kopije, úponky pokarhania a desať okvetných lístkov značilo desať apoštolov. Latinský aj slovenský názov tejto rastliny je s umučením Ježiša Krista úzko spojený. Latinské meno Passiflora je zložené zo slov "passio" znamenajúci utrpenie a "flos" označujúce kvet. U českého názvu mučenka je súvislosť zrejmá na prvý pohľad.

Mučenka jedlá je známa aj pod názvom svojho plodu - maracuja. Tento druh mučenky je teplomilný a pestuje sa najmä pre svoje plody, ktorými sú okrúhle až oválne bobule, v zrelom stave žltej alebo tmavo fialovej farby. Vnútri plodu je šťavnatá dužina a veľa semienok. Žlté plody maracuje (zlatá maracuja) môžu narásť až do veľkosti grapefruitu. Povrch tohto plodu je hladký, lesklý s jemnou šupkou. Rastliny s tmavo fialovými plodmi sa pestujú napríklad v Keni, plody sú menšie, so suchou a zvráštenou šupkou. Šupka tejto odrody je mierne jedovatá, pretože obsahuje kyanogénny glykozid. Tepelnou úpravou sa však molekuly kyanidu zničia a navyše v surovom stave je šupka len ťažko požívateľná.




 

Mučenka banánová je lianovitá rastlina s veľkými ružovými, trubkovitými kvetmi, ktoré môžu mať až 8 cm v priemere. Plody sú podlhovasté, dorastajú do dĺžky cca 12 cm, sú jedlé a majú žltú farbu. Pripomínajú malé banány, čomu napovedá už samotný druhový názov. Tento druh mučenky krátkodobo znesie teplotu až - 2 °C. Rastliny majú rady teplo. Plodí 2 x ročne. Rast je veľmi rýchly, preto je nutné rastline poskytnúť oporu, po ktorej sa môže pnúť.

Mučenka sladká (jazykovitá) sa pestuje pre svoje lahodné, šťavnaté plody. Plody sú oranžovej farby s tvrdou, kožovitú šupkou. Vnútorná časť plodu je vyplnená žltooranžovou rôsolovitou hmotou - arilem, ktorý je veľmi aromatický a chutný. Plody zrejú 2 x ročne. Kvety tejto mučenky majú krémovú farbu, listy sú celokrajné, jazykovitého tvaru.

Ďalšími často pestovanými mučenkami sú mučenka obria (lat. Passiflora alata), mučenka pleťová (lat. Passiflora incarnata), ktorá sa pestuje aké liečivka. Na liečebné účely sa využívajú listy, ktoré sa v čerstvom stave používajú na liečbu kožných ochorení. Najúčinnejšia je na kožnú pleseň. Pestuje sa tiež mučenka citrónová (lat. Passiflora citrina) a mučenka révolistá (lat. Passiflora vitifolia).

 



 

Od semienka až po plod Maracuje ... 

Semienka mučenky je vhodné pred výsevom namočiť do teplej vody (na niekoľko hodín). Semená mierne napučia. Vysievajú sa do pripraveného substrátu, do hĺbky cca 0,5 cm. Do výsevnej misky nezabudnite dať dobrú drenáž, aby mohla prebytočná voda dobre odtekať. Semená najlepšie klíčia pri teplote v rozmedzí 22 - 26 °C. Pri tejto teplote a na svetlom stanovisku začnú mučenky klíčiť približne za 4 - 6 týždňov, niektoré druhy aj neskôr. Výsevny substrát udržujte neustále mierne vlhký. Ideálne podmienky pre klíčenie a rast mladých rastliniek poskytuje mini skleník či miniparenisko. Vyrastené mučenky milujú svetlo, pri jeho nedostatku rastliny nekvitnú a netvoria plody. Ideálnou teplotou pre pestovanie je bežná izbová teplota, zimné teplotné minimum je cca 10 °C. V čase vegetácie má mučenka rada dostatočný prísun vody, pôda musí byť neustále vlhká. V zime sa zálievka obmedzuje, zalieva sa mierne podľa teploty zimovania približne 1 x za 14 dní. Na jar a v lete má rastlina rada pravidelné rosenie, ktoré vykonávajte v čase, keď na ňu nesvieti slnko. Mučenku možno letniť na záhrade, najlepšie so zapusteným kvetináčom. Znesie priame slnko, v tieni by nekvitla. Na jeseň rastlinu premiestnite na zimné stanovisko s nižšou teplotou a dostatkom svetla. Vykopte rastlinu s kvetináčom z krajiny, odstráňte korene, ktoré počas leta vyrástli von z kvetináča. Nadzemnú časť rastliny skráťte. Rastliny si potrebujú v zimnom období oddýchnuť, preto ich nehnojte. Na jar rastlinu ešte raz zrežte približne o tretinu dĺžky jednotlivých vetvičiek. Asi za mesiac je vhodné rastlinu presadiť do väčšieho kvetináča. Nepoužívajte príliš veľký kvetináč, pretože mučenky lepšie kvitnú v kvetináči len o niečo málo väčším ako bol ten pôvodný. Vhodným substrátom na pestovanie je zmes vzniknutá zmiešaním drnovky, listovky, rašeliny a piesku v rovnakom pomere. Aby mučenka lepšie kvitla, je vhodné ju v sezóne občas prihnojiť, nepreháňajte to však, pretože prehnojenie rastliny síce bujne porastú, ale nevikvitnú. Vhodné je hnojiť špeciálnym hnojivom pre kvitnúce izbové rastliny. Ak vám mučenka vykvitne, je to polovica úspechu. Druhou polovicou je vypestovanie plodov. Základom je dobré opelenie kvetov. Nevyhnutné je pestovať aspoň 2 rastliny. Na vonkajšom stanovisku kvety často opelí hmyz. Vo vnútornom prostredí sa však musíte na chvíľu stať včelou a zaistiť opelenie sami. Pomocou malého štetca alebo vatovej tyčinky prenášajte peľ z kvetu jednej rastliny na kvety rastliny druhej. Potom už len čakajte, či opelenie prebehlo úspešne a začnú vám rásť plody - maracuje.

 



 

Využitie mučenky a jej liečivé účinky

Plody jedlej mučenky - maracuja obsahujú asi 17% sacharidov, provitamín A, vitamíny skupiny B a C, vápnik, fosfor, železo a vlákninu. Flavonoidy obsiahnuté v nadzemnej časti mučenky pomáhajú pri problémoch so spánkom. Mučenka má upokojujúci a sedatívny efekt na centrálny nervový systém. Tlmí pocity úzkosti a psychické napätie. Prípravky obsahujúce mučenku zlepšujú a prehlbujú spánok, navracajú duševnú rovnováhu a pohodu. Mučenku možno použiť iajk uvoľneniu hladkého svalstva a tlmeniu menštruačných kŕčov. Mučenka nie je návyková. Nežiaduce účinky neboli preukázané, ale napriek tomu sa neodporúča jej užívanie v tehotenstve a v čase dojčenia. Zrelé plody sa konzumujú čerstvé, ale oceníte ich aj v kuchyni pri ochucovaní nápojov či pohárov. Exotická chuť maracuje vynikne v ovocných šalátoch, dezertoch, kokteiloch, džúsoch či v marmeláde. Mučenka sa využíva ako prísada aj pri výrobe mydiel, jogurtov, nápojov ...

Košík  

Žiadne produkty

Poštovné 0,00 €
Spolu 0,00 €

Košík Pokladňa

váš účet

Už ste registrovaní? ?

Přihlásiť :

prvá návšteva ? ?

Registrovať