Reďkev siata - jedlá od koreňa k listom 2012-11-29

Reďkev siata (Raphanus sativus var. major) bola známa už v starom Egypte, neskôr je jej výskyt doložený aj z Číny a Japonska. S Rímskou inváziou bola rozšírená až do severnej Európy. U nás je známou, ale nie príliš pestovanou. Reďkev je jednoročná až dvojročná rastlina s široko lyrovitými laločnatými listami. Kvitne bielymi alebo ružovými kvetmi a vytvára svetlohnedé semeno, ktoré je trochu väčšie ako semeno reďkovky. S reďkovkou je blízko príbuzná a má podobné pestovateľské nároky. Hlavnou konzumovanou časťou je zdužinatelá spodnú časť hypokotylu a koreňa - hľuza. Tá je v závislosti na odrode guľovitá, alebo podlhovastá. Koreň môže byť sfarbený bielo, čierno, žlto, červeno alebo hnedo.

 

Obsiahnuté látky

Z minerálnych látok obsahuje železo, draslík, sodík, horčík a vápnik, ďalej obsahuje vitamín C, silice a fytoncídne látky. Šťava z hľuzy má antimikrobiálne účinky, z čoho plynie, že reďkev je zároveň aj liečivou rastlinou. Šťavu získame nastrouháním hľuzy. Potom je potrebné nechať šťavu odstáť v chlade, aby stratila pálivú chuť. Šťava má priaznivé účinky proti kašľu, nachladnutiu, pri žlčníkových a žalúdočných ochoreniach. Tieto látky sú ľahko odbúrateľné tepelnou úpravou, a preto je zdraviu najprospešnejšia konzumácia reďkovky a reďkoviek v surovom stave. Z reďkovky možno využívať na prípravu šalátov aj listy, ktoré navyše obsahujú kyselinu listovú.

 



 

Pestovanie reďkovky

Odrody reďkovky rozdeľujeme podľa dĺžky vegetačnej doby na jarné (50-60dní), letné (60-90 dní) a zimné (100-130 dní).

Jarné a letné odrody vyžadujú pôdy ľahšie, dostatočne zásobené humusom a primerane vlhké. Zimným odrodám sa lepšie darí v ťažších pôdach.

Na klimatické podmienky sú reďkovky nenáročné, znášajú aj poklesy teplôt k - 3 °C. Reďkev nemá rada priame hnojenie hnojom, lebo potom dochádza k červiveniu a praskaniu hľúz, ktoré majú následne nepríjemnú chuť. Vysievame ju preto na pozemok, kde sa hnojilo pred rokom, do tzv II. trate. Vzhľadom na pomerne krátku vegetačnú dobu, pestujeme reďkev ako predplodinu (jarné a letné odrody), alebo následnú plodinu (zimné reďkovky).



Reďkev môžeme vysievať od polovice marca, akonáhle to stav pôdy dovolí, rovnako ako reďkovku. V tejto dobe vysievame jarné odrody, ktoré možno vysievať do polovice apríla, letnú reďkev vysievame v máji, a zimnú reďkev koncom júna a v júli. Riadky situujeme na vzdialenosť 25 - 35cm od seba a rozstup rastlín v riadkoch by mala byť približne 10 - 20cm v závislosti na odrode. Hĺbka výsevu je 1cm.

Reďkev možno skladovať podľa typu odrôd, u jarných a letných niekoľko týždňov, u zimných až 6 mesiacov. Podmienkou pre úspešné skladovanie je teplota 1 °C a 95% vzdušnej vlhkosti.

 



 

Pestované odrody

Najrozšírenejšie sú biele odrody buď okrúhleho, alebo podlhovastého tvaru. Medzi týmito možno nájsť:

Astor - odroda letnej reďkovky, určená na priamy konzum a stredne dlhé skladovanie - buľva je podlhovastá, dĺžky 35 - 40cm.


Cencúľ - podlhovastá biela, jarná.


Sniezka - okrúhla biela.


Albena - okrúhla biela.


Ďalšie odrody:
Karmína - skorá odroda pre jarný aj jesenný zber, žiarivo červená, stredne dlhá a pretiahnutá buľvička, hmotnosť 40 - 50g, vegetačné obdobie 40 - 60 dní.


Guľatá čierna - jesenná reďkev, rýchly rast, väčšie, guľovité buľvičky o priemere 5 - 10cm.

 

Choroby a škodcovia 

Reďkev je príbuzná s ostatnými hlúbovinami (Kapusta, kaleráb, brokolica ..), čo znamená, že ju môžu napádať rovnaké choroby a škodcovia. Preto je vhodné nepestovať reďkev bezprostredne po košťálovinách či v ich susedstve.

Reďkev je napadaná nádorovitosťou hlúbovín (Plazmodiophora Brassicaceae), ktorá napáda všetky reďkovky príbuzné kultúrne aj burinaté druhy z čeľade kapustovitých - Brassicaceae. Táto choroba sa prejavuje vytváraním nádorov na koreňoch hlúbovín, ktoré sú na priereze plné. Ochranou sú minimálne štvorročné odstupy medzi hlúbovinami, likvidácie kapustovitých burín a vápnenie.

 

od semínka po sekačku

Košík  

Žiadne produkty

Poštovné 0,00 €
Spolu 0,00 €

Košík Pokladňa

váš účet

Už ste registrovaní? ?

Přihlásiť :

prvá návšteva ? ?

Registrovať