Bôb - známa neznáma zelenina 2012-11-29

Bôb obyčajný - pochádza zo severnej Afriky a juhozápadnej Ázie, kde sa pestoval už 6000 rokov pnl. Patrí medzi najstaršie zeleniny - krmoviny vôbec. Do Európy sa dostal až v dobe bronzovej. Bôb patrí do čeľade bôbovitých, latinsky faba vulgaris alebo tiež Vicia faba - VIKA BOB. Je významnou poľnohospodárskou plodinou pestovanou pre plody struku a pre semená, používané tiež na kŕmenie hospodárskych zvierat v podobe siláže alebo bôbovej múčky. Bôb je jednoročnou rastlinou, vikovitého druhu, ktorá vďaka obsahu zdravých látok pre ľudský organizmus zažíva return na české záhony.

 



 

Pestujeme bôb

Bôb je jednoročná zelenina s mohutnou vzpriamenú stonkou. Dorastá do výšky 100 cm. Znesie dobre aj nižšie teploty, prežíva aj u teplôt -4 °C. Bôb môžeme pestovať aj na malých záhradkách.

Výsev a výsadba - Bôbu napr. od fazule nevadí nízka teplota. Nebojte sa začať veľmi skoro na jar.

Najvhodnejšie sú hlboké pôdy, prekyprené s dostatkom živín, ktoré dohnojujeme maštaľným hnojom. Bôb si odporúčame predpestovať už začiatkom februára. Klíčenie prebieha 8-10 dní. Ideálna teplota na klíčenie je 5-10 °C. Hneď v marci môžeme bôb presadiť na záhon. Môžeme tiež vysadiť priamo na záhon v marci, ale predpestované rastlinky sú odolnejšie a úroda je tak zaručene výnosnejšia.

Pri výsadbe na záhon dodržujeme hĺbku siatia 8-10 cm a rastliny vysádzame do úzkych riadkov 15-25 cm.

Závlaha - vykonávame hlavne v období kvetov (júl) a dozrievaní plodov, kedy je rastlina najnáročnejšia na vlahu. Okolie rastliny udržujeme čisté, bez buriny. Bôb má dekoratívne kvetenstvo, ktoré tvoria mohutné biele až štvorcentimetrové kvety.

Úroda - bôb sa zberá v období mliečnej zrelosti. u bôbu sa zberajú nezrelé struky na konci júna a nezrelé semená v auguste. Plodom je struk dlhý až 7cm a 1,3 cm široký, obsahuje 4 semená. Semená sú oválne, obal je často rôzne prehnutý. Hnedočiernej farby.

Bob zlepšuje kvalitu pôdy, môže byť aj tzv. zeleným hnojením. Viaže na seba vzdušný dusík. Darí sa mu v teplejších oblastiach.

 



 

Bob obsahuje veľký obsah bielkovín a aminokyselín. Obsahujú tiež levodopy, chemické látky, ktoré telo využíva na produkciu dopamínu (spojeného s motiváciou mozgu). Bôb je zdrojom vlákniny, vitamínu C, E, draslíka a obsahuje aj fosfor. Bôb je rozšírený v nemeckej kuchyni, v slovenskej kuchyni je známy medzi ľuďmi vyznávajúcimi zdravý životný štýl a vo vegetariánskej kuchyni.

Bôb využívame do šalátov, polievok, pyré, karbenátek, k tepelným úpravám (rizota, cestoviny, mäso). Použitie bôbu je veľmi podobné použitiu hrášku a fazule. Zrelé semená mávajú horkastú chuť, pred ďalším použitím ich spražíme horúcou vodou. Bôb môžeme skladovať v chladničke, kde vydrží 7-10 dní, alebo v rámci zachovania čerstvosti v mraziacom boxe, kde ho uskladníme oddelený na porcie, ktoré potom použijeme ďalej ku konzumácii.

od semínka po sekačku

Košík  

Žiadne produkty

Poštovné 0,00 €
Spolu 0,00 €

Košík Pokladňa

váš účet

Už ste registrovaní? ?

Přihlásiť :

prvá návšteva ? ?

Registrovať