Známi škodcovia: molice, vošky a svilušky 2012-12-03

Títo škodcovia sú charakteristickí tým, že škodia cicaním na mladých častiach rastlín. Sú pomerne malí, jednotlivec nespôsobí veľkú škodu priamo, ale ich schopnosť na rozmnožovanie je obrovská. Vytvárajú kolónie o mnohých jedincoch a spoločne sú schopní silne poškodiť napadnutú rastlinu. Okrem priameho poškodenia ktoré môžu spôsobiť sú mnohokrát prenášačmi vírusových ochorení, ktorých niektoré sú pomerne závažné. Vošky a molice sajú z rastlín šťavu z ktorej prijímajú bielkoviny, ale cukry nezúžitkujú a vylučujú ich zo svojho tela na povrch rastlín. Tu zarastajú čierňou, čo sú hubovité choroby spôsobujúce černanie povrchu rastlín, alebo sú vylúčené cukry v prípade vošiek vyhľadávanou potravou mravcov a iného hmyzu. Používanie neselektívnych (široký okruh živých organizmov) prípravkov nie je na vonkajších plochách dlhodobým riešením, skôr naopak, tým že si spoločne so škodcom zlikvidujeme aj užitočné organizmy docielime toho, že ďalší výskyt bude masívnejší a odolnejší proti použitým chemikáliám.

 

Molice

Sú úpornými teplomilnými škodcami najmä v skleníku, ale v posledných rokoch sa pravidelne vyskytujú aj na poľných plodinách. Molice prechádzajú vývojom vajíčko-larva-upárium-dospelý jedinec. V našich podmienkach sa môžeme stretnúť s niekoľkými druhmi molíc.

Molica skleníková - Trialeurodes vaporariorum

Molica bavlníková - Bemisia tabaci

Prvé dva druhy nájdeme prevažne v skleníku, parazitujú najviac na uhorkách, paradajkách, a uhorkách. Molice prenášajú virózy, pričom Molica bavlníková prenáša viac ako 25 viróz. Oba druhy u nás prezimujú len v uzavretých priestoroch.

Molica lastovičníková - Aulerodes proletella

Je škodcom hlúbovej zeleniny, najviac napáda ružičkový kel, karfiol, brokolicu.

 



 

Ochrana pred molicami

Skleníky sú vhodným útočiskom pre molice, najmä preto, že sa v nich pestujú neustále rovnaké rastliny. Význam tu má odstraňovanie a pálenie rastlinných zvyškov na konci vegetácie a dezinfekcia v zime. Do skleníka sa z okolitého prostredia ťažko dostávajú prirodzení nepriatelia, avšak význam tu má aplikácia komerčne produkovaných boagens.

Vonkajšie plochy sú zpravidla obsadené pestrejšou druhovou skladbou prirodzených nepriateľov.

 

Odporúčanie k aplikácii insekticídu

Molice sú úpornými škodcami najmä preto, že sú rýchlo schopné vyvinúť rezistentnú populáciu k používanému insekticídu. Preto je tu potreba používané prípravky striedať.

Vzhľadom k tomu že ich pokožka obsahuje veľké množstvo vosku, je potrebné používať spolu s chemickým prípravkom zmáčadlo.

 

Vošky

Na vošky existuje dvojaký pohľad. Jednak sú úporným škodcom, ktorý môže prenášať rad vírusových chorôb a jednak sú užitočné, pretože voškami vylučovaná medovica je vyhľadávaná včelami, tvorí ich potravu a je podstatnou časťou lesných medov. Samozrejme existuje veľké množstvo druhov vošiek, ktoré sa svojím vývojom rozdeľujú na monocyklické (populácie týchto druhov sa v priebehu roka vyvíjajú iba na jednom hostiteľovi), dicyklické (dvoch), a polycyklické (viac). Toto delenie má význam najmä pre odhalenie ich vývoja a možného prenosu viróz.

Vývoj vošiek je pomerne rýchly, ich rozmnožovanie jé rôzne, mladí jedinci sa buďto liahnu z vajíčok, alebo sú priamo rodení dospelé jedince, niekedy aj bez predchádzajúceho párenia, vznikajú tzv. parthenogeneziou. U niektorých druhov vošiek sa toto všetko môže kombinovať, u iných nie. Niektoré generácie vošiek sú okrídlené a slúžia k rozširovaniu do okolia. U väčšiny vošiek v našich podmienkach prezimujú hrubostenné vajíčka. Prakticky každý ovocný druh má na sebe špecializovaný druh vošky, niektorý aj dva, napríklad na slivkách možno nájsť vošku slivkovú. Väčšina druhov vošiek napadá viac rastlinných druhov.

 



 

Najrozšírenejšie druhy vošiek

voška Jabloňová, voška slivková, voška kapustová, voška maková

 

Príznaky napadnutia voškami

Spravidla dochádza, vplyvom pre rastlinu toxických látok vylučovaných voškami, po saní vošiek k tvarovým deformáciám listov či výhonkov rastlín, listy môžu meniť sfarbenie. Napadnuté časti rastlín zaostávajú v raste, menej kvitnú, pri silnejšom a dlhšie trvajúcom napadnutí môže dôjsť k odumretiu napadnutej časti. Voškami vylučovaná medovica potom na povrchu rastlín obrastá v suchom období čerňou.

 

Ako je to s voškami a mravcami

Ako už bolo povedané skôr, vošky nedokážu spracovávať cukry, ktoré potom vo forme medovice vylučujú na svojom zadočku. Tento na cukry bohatý exkrement je vyhľadávaný včelami, mravcami a ďalšími druhmi ako potrava. Zatiaľ čo ostatný hmyz medovicu iba zbiera, mravce robia viac, a kolónie vošiek chránia pred ich nepriateľmi. Dokonca sú mravce schopné vošky po rastlinách roznášať a v podstate si ich pestujú podobne, ako človek kravu. Práve mravce potom majú význam pri prirodzenej regulácii vošiek lienkami, kedy mravce aktívne bránia vošky a útočia na larvy lienok. V takýchto prípadoch stačí aplikácia lepu na kmeň stromu, ktorý zabráni mravcom v prístupe.

 



 

Ako na vošky

Prirodzených nepriateľov majú vošky veľa a spravidla vo voľnej prírode stačia na potlačenie vošiek ktoré netvoria veľké populácie (V. hniezdotvorná, V. skoroceľová). Iné druhy sú schopné úplne napadnúť aj urastený strom (V. Jabloňová, V. slivková). Vošky sú potravou lienok, dravých ploštíc, zlatoočiek, pavúkov a mnohých ďalších. Za opakovaný výskyt vošiek si môže v mnohých prípadoch sám človek, ktorý vyhubí neselektívnym insekticídom spoločne s voškami aj ich prirodzených nepriateľov, ktorí majú oproti voškám niekoľkonásobne dlhší vývoj.

 

Svilušky

Sú spoločne s vlnovníkmi drobné roztoče, voľným okom ťažko viditeľní. Prezimujúce samičky kladú vajíčka z ktorých sa potom liahnu samce a tí spoločne s prezimujúcimi samičkami dávajú základ ďalšej generácii. Roztoče prekonávajú vývoj: vajíčko-larva-nymfa - dospelý jedinec. Nymfy majú päť stupňov vývoja a celkom majú roztoče za rok 6-8 generácií.

 



 

Príznaky napadnutia sú charakteristické medzižilkovým žltnutím listov, až ich schnutím a odpadnutím, na spodnej strane listov sú drobné pavučinky pokrývajúce drobné vajíčka a drobné asi 0,5 mm veľké roztoče.

 



 

Ochrana rastlín proti sviluškám

Prípravky hubiace svilušky sa nazývajú akaricídy. Účinkujú aj na ďalšie roztoče, ako sú vlnovníci (Vlnovník ríbezľový, Vlnovník višňový) a hálčivci (Hálčivec viničový). Kalamitný výskyt roztočov nastáva na vonkajších plochách v prípadoch kedy dôjde k vyhynutiu ich prirodzených nepriateľov. Ten je väčšinou zapríčinený aplikáciou širokospektrálneho insekticídu. Prirodzení nepriatelia svilušiek sú dravé roztoče, lienky, zlatoočká a dravé strapky. V súčasnosti je k dostaniu dravý roztoč Typhlodromus pyri, ktorého aplikácia má význam v skleníkoch a na vonkajších plochách. Pre izbové rastliny a v opodstatnených prípadoch aj na vonkajších plochách možno použiť razantnejšie prípravky ako Karate, inak je vždy lepšie, keď sa používajú prípravky na prírodnej báze.

 



Košík  

Žiadne produkty

Poštovné 0,00 €
Spolu 0,00 €

Košík Pokladňa

váš účet

Už ste registrovaní? ?

Přihlásiť :

prvá návšteva ? ?

Registrovať