Medovka na záhone 2012-12-03

Medovka lekárska (lat. Melissa officinalis) je liečivá vytrvalá medonosná bylina, ktorú švajčiarsky lekár Paracelsus volal "potešenie srdca" alebo "elixír života". Veril, že práve medovka môže ozdraviť organizmus človeka a navrátiť mu stratené sily. Grécke pomenovanie pre medovku v doslovnom preklade znamená včelí list, melissa znamená včela a phyllon list. V našich končinách sa pre ňu udomácnelo pomenovanie lemonka, fialka, včelanka, melisa, marulka a citrónová zelina.

Rastlinu medovky poznali už starovekí Gréci, ktorí ju zasvätili bohyni Diane. Zároveň ju používali ako všeliek, na bolesť v krku ale aj na nevoľnosti a uštipnutie hmyzom. Podľa nich vetvička medovky v úli alebo jej pestovanie v okolí priláka včely a nikdy z neho neodídu. Ľudia v 13.storočí verili, že pravidelné pitie medovky čaju im zaistí dlhovekosť. Princ Llewelyn z Glamorganu sa vraj vďaka medovke dožil krásnych 108 rokov. Hildegarda z Bingenu napísala, že "binsuga (fialka) potešuje srdce a má v sebe silu 15 bylín. Od konca stredoveku bola medovka nazývaná aj matočina, pretože slúžila ako liek v ženskom lekárstve. V roku 1611 bol vynájdený známy prostriedok kláštornej medicíny" kláštorné panie". Išlo o destilát s prídavkom medovky, resp. medovkový protikŕčový alkoholový destilát.




 

Medovka ako súčasť bylinkové záhrady

Medovka je liečivá bylina, ktorá dorastá do výšky 30 cm - 1 m. Ide o vytrvalú bylinu, ktorá má zelené vrúbkované ústretové listy s výraznými žilkami, po rozotrení majú sviežu citrónovú vôňu.

Rastlinu medovky pestujeme zo semien, prípadne z trsov 2-3 ročných rastlín. Semená medovky vysievame do pareniska do vzájomnej vzdialenosti 3cm v priebehu marca, semená vyklíčia do 25-28 dní. Trsy získavame z dospelých rastlín skoro na jar predtým, ako rastlina začne pučať, prípadne na jeseň do polovice septembra. Medovkové trsy hneď zasadíme do pôdy do hĺbky cca 10-12cm, aby nevyschli a rýchlejšie sa rozrástli.

Na pestovanie medovky si pripravíme hlinitopiesočnatú alebo piesčitú pôdu bohatú na živiny. Je vhodné jej pestovanie na záhone, ale aj v kvetináčoch. Korene medovky rastú do hĺbky 20-30 cm, preto je dobré zvoliť vhodnú veľkosť kvetináča. Medovka má rada slnečné miesta, ale darí sa jej aj v polotieni. Ak nemáme nový substrát, volíme pôdu po strukovinách alebo okopaninách. Medovka má intenzívnejšiu vôňu, ak je vystavená priamemu slnku. Dostatočne silné rastlinky veľkosti 5-6 cm umiestňujeme na záhon do sponu 60 x 40 cm.

 

Čo s vyrastenou medovkou?

Keď medovka dosiahne približne 12-15 cm zrežeme ju na niekoľko centimetrov, aby sa rozkonárila. V priebehu vegetačného obdobia medovku hnojíme raz za 2 týždne a plytko okopávame, zbavujeme buriny. V období sucha zalievame. Kvety medovky rastú v prasleni, sú bielej až bledomodrej farby. Kvitnú v priebehu júla - augusta. Vytvára plody, ktoré nazývame tvrdky. Z chorôb rastlinku postihuje medovková škvrnitosť, ktorá sa prejavuje v rokoch bohatých na dážď tmavými škvrnami na listoch.

Medovke zbierame ručne vňať a listy medovky tesne pred rozkvetom rastliny v júni - auguste, prípadne v septembri. Úroda v prvom roku býva malá, ale v nasledujúcich rokoch môžeme zbierať 2-3 úrody ročne. Zber medovky vykonávame za suchého a slnečného počasia, pretože vo vlhkom a chladnom počasí sa listy a vňať zaparí a bylinná zmes stráca na vôňi a kvalite.

Pre dobré sušenie je potrebné zabezpečiť v miestnosti prievan. Pri veľmi pomalom sušení zmes hnedne a znehodnocuje sa. Kvalitne usušená medovka má zelenú farbu s nádychom šedej, je charakteristická pálivou chuťou a citrónovou arómou. Usušenú bylinu skladujeme na suchom mieste maximálne 1 rok.

V našich poveternostných podmienkach môže v zime zmrznúť, preto je vhodné pred zimou rastlinky prikryť čečinou alebo netkanou textíliou. Čím je rastlinka staršia, tým sa jej mrazuvzdornosť znižuje. Na jednom mieste je možné pestovať medovku 8 až 10 rokov. Jej podobnou a príbuznou rastlinou sú fialka moldavská alebo kocúrik obyčajný.




 

Medovka ako korenie

Medovka sa najčastejšie používa na dochucovanie jedál, dodáva im osobitnú charakteristickú chuť. V zásade ju pridávame do hotových pokrmov, pretože varením by stratila svoju arómu. Je súčasťou rôznych mäsových marinád (napr. na prípravu jahňacieho mäsa), jedál z rýb, vajec, polievok všetkých druhov a zeleninových šalátov a štiav. Obohacujeme ňou hubové pokrmy a bylinkové tvarohy a jogurty.

Rastlinu medovky uskladňujeme tak, že ju mrazíme alebo nakladáme do oleja alebo octu.

 

Čo sa skrýva v medovke

Medovka obsahuje 0,05-0,33% vonné silice, citral, citronely, geraniol, aldehydy, horčiny, slizové látky, kyselinu kávovú, enzýmy a 4-5% trieslovín.

Medovka má antibakteriálne a antivírusové účinky. Prípravky z medovky sa používajú pri ochoreniach žalúdočno-črevných, nespôsobené organickými chorobami, pri neurotických poruchách zaspávania, pri migréne, pri nervovo podmienených srdcových ťažkostiach a posilňujúci prostriedok pri nádche a prechladnutí. Pomáha aj s menštruačnými kŕčmi, v klimaktériu vďaka svojim spazmolytickým vlastnostiam. Vo fytoterapii sa používa ako prostriedok proti depresii, melanchólii, na liečbu nespavosti a herpesu a pri nadmernom strese a prepracovanosti. Celkovo medovka povzbudzuje myseľ a zároveň posilní telo a dušu.

 

Ako na čaj z medovky

Najčastejšie z nej pripravujeme čaj a zápar. Denná dávka čaju je 4g. Pripravujeme ho tak, že 2 -4 čajové lyžičky čerstvých lístkov medovky zalejeme 250ml vriacej vody, prikryté ich necháme 5 minút lúhovať a potom zmes scedíme. Pijeme viackrát denne, pri žalúdočných ťažkostiach pred jedlom a po jedle jednu šálku.

Košík  

Žiadne produkty

Poštovné 0,00 €
Spolu 0,00 €

Košík Pokladňa

váš účet

Už ste registrovaní? ?

Přihlásiť :

prvá návšteva ? ?

Registrovať