Rýža z vlastného kvetináča 2012-12-08

Ryža siata (lat. Oryza sativa) patrí do čeľade lipnicovitých (lat. Poaceae). Ryža je jednoročná, jednoklíčnolistová obilnina pestovaná takmer na všetkých kontinentoch. Okrem Ázie, jej pôvodnej domoviny, sa pestuje v Afrike, Amerike, Austrálii aj v Európe. Viac ako polovica európskej produkcie ryže pochádza z Talianska. Ďalej sa ryža v Európe pestuje na východnom pobreží Španielska, v Portugalsku, na juhu Francúzska, v Grécku, Bulharsku a v Rumunsku. V Ázii tvorí ryža v niektorých oblastiach až 90% rastlinnej výroby. Ani toto však nestačí na prvenstvo medzi obilninami, najrozšírenejšia na svete je stále pšenica. Jedno prvenstvo ryža má, a to prvé miesto v produkcii zrna. V niektorých oblastiach sa totiž žne dve až tri krát do roka. Najväčšími producentami ryže sú Čína, India, Indonézia, Bangladéš a Vietnam. Len cca 6% z tejto produkcie je následne predávaná. Najväčšími exportérmi sú Thajsko, Vietnam a USA. Najväčším importérom je naopak Indonézia.

Nepestuje sa iba jeden druh ryže, botanici rozlišujú viac ako 20 druhov ryže a vyšľachtených kultivarov existujú desaťtisíce. Najčastejšie sa pestuje ryža siata (lat. Oryza sativa) a ryža africká (lat. Oryza glaberrima). Ryža siata sa pravdepodobne vyvinula z divokej ryže hluchej (lat. Oryza fauta), ktorá je najviac rozšírená v okolí rieky Gangy v Indii. Africká ryža (lat. Oryza glaberrima) sa pestuje najmä v povodí africkej rieky Niger. Ryža patrí k najstarším kultúrno pestovaným rastlinám, doklady o jej pestovaní pochádzajú už z rokov okolo 5000 pred nl.

 



 

Ryžu pozná takmer každý, ale kto vie, ako vyzerá rastlina ryže siatej?

Ryža siata je jednoročná, husto trsnatá obilnina dorastajúca do výšky cca 100 - 150 cm. Na dutých steblách vyrastajú v striedavom rozložení listy dlhé cca 60 cm a 2 cm široké. Steblo je rozdelené kolienkami a rovnako ako listy má zelenú farbu, ktorá sa pri dozrievaní mení na žltú. Samotný list tvorí pošva, jazýček, ušká a čepeľ. Pošva najskôr obaľuje ryžové steblo a v určitej vzdialenosti sa od neho oddelí a vytvorí listovú čepeľ. V mieste predelu sa nachádzajú chlpaté ušká. Tieto ušká v neskorších vývojových fázach opadávajú. Na predele sa nachádza aj biely, blanitý jazýček, dlhý cca 1 - 1,5 cm. Poslednou časťou listu je úzka, dlhá čepeľ. Kvetenstvo tvorí rozvetvená lata dlhá cca 20 - 30 cm. Laty sú tvorené jednotlivými kvietkami. Každý kvet má jeden piestik s dvoma bliznami a šiestimi tyčinkami, čím sa líši od ostatných obilnín, pretože tie majú len tri tyčinky. Plodom je vysušená, tesne obalená z boku ztlačená obilka - zrno.

 

Prínosy a využitie ryže

Okrem toho, že je ryža jednou z najčastejšie sa objavujúcich požívatín na tanieroch ľudí celého sveta, má aj medicínske využitie. Využíva sa najmä pri liečbe zažívacích ťažkostí, upravuje mierne hnačky a zápchu. Ako prevencia proti rakovine hrubého čreva sa odporúča konzumácia ryžových otrúb. Ryža je konzumovaná aj pri rôznych diétach, je považovaná za hlavný prvok racionálnej výživy. Obilky ryže sa používajú buď lúpané, nelúpané alebo sa z nich melie ryžová múka. Obilky ryže sa skladajú z cca 8 - 12% bielkovín, 2,4% tukov, 68 - 72% sacharidov, 10% vlákniny a zo 4 - 5% minerálnych látok. Z vitamínov sú v najväčšom množstve zastúpené vitamíny skupiny B (B1, B2 a B3).

 

Vedeli ste? Možno ste už niekedy videli obrázok či film, v ktorom budhistickí mnísi vysypávali kruhový obrazec (mandalu). K vytváraniu týchto mandál sa najčastejšie používa práve ryža ...

 

Pestovanie ryže v domovine, inšpirujte sa ...

Zvláštnosťou ryže je to, že najskôr rástla na suchom teréne a až mutáciou sa stala rastlinou polovodnou. Dnes sa ryža siata pestuje prevažne na zavodňených poliach. Pri vodnom pestovaní sú porasty ryže udržiavané trvalo alebo prevažnú časť vegetačnej doby do určitej výšky pod vodou. Polia sú pre tieto účely špeciálne pripravené. Sú na nich vytvorené špeciálne zavlažovacie kanály a hrádze. Vybudovanie takéhoto špecializovaného pola je veľmi nákladné, preto sa na ňom ryža pestuje monokultúrne (nestrieda sa s inými plodinami). Pestovanie ryže na jednom pozemku je možné vďaka starostlivému spôsobu pestovania. Pôda je pravidelne hnojená organickými hnojivami, buriny a choré rastliny sú včas odstránené. Do pripravených polí sa ryža vysieva priamo do pôdy alebo sa vysádzajú vyrastené sadenice. Vo Vietname je rozšírenejšie vysádzanie sadeníc, vďaka čomu sa dosahuje niekoľkých zberov počas roka. Predpestovanie sadeníc totiž skracuje vegetačnú dobu. Sadenice sa pestujú na špeciálnych záhonoch, do optimálnej veľkosti dorastajú za 30 - 40 dní. Na 1 ha pola je potrebné vysadiť 300 - 400 tisíc sadeníc. Sadenice sa vysádzajú najmenej po troch kusoch do jedného miesta. Sadenice sa vo väčšine krajín vysádzajú ručne, sádzacie stroje sa používajú v Japonsku a Kórei. Rastliny sa sadia do hĺbky 3 - 5 cm, rastlina musí byť aspoň z polovice ponorená vo vode.

Ryža je veľmi náročná na množstvo vody, každý nedostatok môže spôsobiť vážne narušenie rastu a vývoja porastu. Rovnako ako sa ryža ručne vysádza, vo väčšine oblastí sa aj ručne kosí v okamihu tzv. žltej (voskové) zrelosti. Pri ručnom kosení sa minimalizuje mechanické poškodenie. Pokosené rastlinné steblá sa zväzujú do malých snopov, ktoré sa v niektorých oblastiach nechávajú v zavodnených poliach, v iných sa ihneď vynášajú na breh, aby preschli. Mláti sa väčšinou taktiež ručne, niekedy sa používa aj stacionárna mlátička. Po mlátení sa zrná ryže dosušia do skladovacej vlhkosti. Vo Vietname môžete uvidieť sušiacu sa ryžu aj na okrajoch ciest. Zaujímavosťou je, že zavodňované ryžoviská sa v niektorých oblastiach Vietnamu využívajú aj pre chov rýb a vodnej hydiny. Je tu zjavná veľká vynaliezavosť a premyslenosť - ryby sa živia vodným planktónom a larvami komárov, takže vlastne likvidujú prenášačov malárie a navyše okysličujú vodu. Vodná hydina sa zase stará o čistotu nad vodnou hladinou - odstraňuje prerastené riasy a drobné buriny. Na hrádzach je dostatok vody po celú sezónu, takže je to vhodné miesto pre pestovanie banánovníka, liči či citrusov.




 

Pestovanie ryže v našich podmienkach

Ryža síce nepatrí k najľahšie pestovaným rastlinám, ale vypestovať ju možno, a to aj bez zavodneného rýžoviska na záhrade. Ryžu vysievajte pri bežnej izbovej teplote na povrch rašelinového substrátu, ktorý udržujte neustále dostatočne mokrý. Semená by mali vyklíčiť do 14 dní. Mladé rastlinky dostatočne zalievajte. Druhou možnosťou je pestovanie ryže vodným spôsobom. Ryža rastie v stojatej vode, má rada plné slnko, teplý vzduch a teplú vodu. Dodržanie týchto predpokladov je základným kameňom úspechu. Ryžu týmto spôsobom pestujte vo vedre alebo v inej vhodnej nádobe. Na dno nádoby nasypte substrát a zalejte tak, aby voda dosahovala cca 2 cm nad úroveň pôdy. Vezmite semienka a vysypte ich do vášho ryžoviská, zrná sa potopí, čím sa vyssie do substrátu. Semienka by mali začať čoskoro klíčiť. Mladé rastlinky udržujte neustále vo vode.

Košík  

Žiadne produkty

Poštovné 0,00 €
Spolu 0,00 €

Košík Pokladňa

váš účet

Už ste registrovaní? ?

Přihlásiť :

prvá návšteva ? ?

Registrovať