Pestujem bylinky: Čerstvá šalvia v kuchyni 2012-12-07

Šalvia je symbolom dlhovekosti

 

Šalvia lekárska (lat. Salvia officinalis) je  užitočnou kuchynskou koreninou, ale i liečivou bylinkou. Jej domovinou je síce Stredomoria, ale u nás je súčasťou kuchynských obločníc ako i bylinkových záhrad. Pridávame ju ako koreninu do rôznych mäsových pokrmov, šalátov a polievok. Je jednou zo zložiek rôznych koreninových zmesí a charakterizuje kuchyňu južnej Európy.

 

V ľudovom liečiteľstve sa šalvia používala na prípravu odvaru, ktorý sa užíval pri angínach, zápaloch hrdla a na omývanie rán. Zároveň ju ľudia vysádzali na hroby kvôli úcte a pripomínaniu na zosnulého. V staroveku bola šalvia pre Rimanov posvätnou bylinou, ktorú bolo potrebné zbierať s určitým rituálom. Osoba, ktorá zbierala bylinku musela pred zberom obetovať víno a chlieb a až potom sa bosá a oblečená v bielej tunike mohla priblížiť k rastlinke šalvie. V zmysle rímskych predpisov sa pri samotnom zbere nesmeli používať kovové predmety. Starovekí Gréci poznali jej liečivé účinky, ktoré využívali hlavne na hnačkovité ochorenia a na odstránenie neplodnosti u žien. Grécky lekár Dioskurides opisuje močopudný účinok šalvie ako i jej schopnosť podporovať menštruáciu, liečiť rany a zastaviť krvácanie. V Číne holandskí obchodníci vymieňali jeden kôš šalvie za 3 koše čínskeho čaju, taká vzácna bola šalviová zmes. Počas stredoveku podľa nájdených historických spisov šalvia mala ľuďom zabezpečiť nesmrteľnosť. Preto sa aj neskôr v mnohých krajinách šalvia stala symbolom dlhovekosti. Panovník Karol Veľký prikázal vo svojom nariadení pestovanie šalvie vo svojich záhradách. Známa bylinkárka Hildegerda z Bingenu opisuje vo svojom diele Physike šalviu ako teplú a vysúšajúcu „rastie zo slnečného tepla ako z vlhkosti zeme. A je osožná proti chorým šťavám, pretože ich vysúša.“Aj Walahfrid Strabo napísal vo svojej rozprave Hortule, že šalvia dokáže liečiť väčšinu ľudských neduhov. Odporúča ju užívať pri závratoch, padúcnici, bolesti žalúdka, pri rôznych tráviacich ťažkostiach ako i na zle hojace sa vredy. Od 16.storočia sa používali listy šalvie namiesto zubnej kefky  postupne aj na kozmetické účely.



Domovinou šalvie lekárskej je Stredomorie, kde dodnes rastie voľne v prírode. Je rozšírená v Macedónii, Dalmácii a medzi významných dodávateľov šalvie patrí Taliansko, Grécko a Francúzsko. Sú známe ľudové názvy šalvie ako babie ucho, šariatka, pikát, šalfia, rapaňa, šariatka a kadidalník. V češtine poznáme jej názov šalvěj lekárska. Latinský názov šalvie je odvodený od slova salvare, čo prekladáme ako slovo liečiť.

 

Ako pestujeme šalviu

 

Šalvia lekárska (lat. Salvia officinalis) je vždyzelený poloker s drevnatou bázou, ktorá dorastá do výšky 30-75cm. Vyrastá husto pri zemi, aby si v suchých obdobiach udržala dosť vody. Radíme ju do čeľade hluchavkovité (lat. Lamiaceae) Rastlinka šalvie má štvorhrannú stonku pokrytú jemnými chĺpkami, na ktorej vyrastajú sivozelené protistojné lístky. Lístky majú vajcovitý podlhovastý tvar, na spodnej strane s výraznou žilnatinou. Mladé lístky sú sivo plstnaté a staršie zelené. Rastlinka šalvie obľubuje slnečné stanovištia a ľahkú, suchú a dobre priepustnú hlinitopiesčitú pôdu. Vyhýbame sa pestovaniu rastlinky na vlhkých a studených miestach. Žltnúce lístky šalvie symbolizujú fakt, že korene rastlinky potrebujú viac miesta. Rastlinu šalvie podľa možnosti pravidelne striháme, aby si udržala kríčkovitý vzhľad. Pestujeme ju zo semien, ktoré sadíme do pareniska v priebehu marca – apríla do hĺbky 2-3cm a prekryjeme ich tenkou vrstvou zeminy. Semená šalvie vyklíčia do 15-20 dní. Mladé rastlinky veľkosti zhruba 10cm a 3-4 lístkami presádzame na záhon počas mája a júna do vzájomnej vzdialenosti 60cm. Počas vegetačného obdobia rastlinku okopávame a zbavujeme buriny. Nehnojíme ju maštaľným hnojom. Šalvia kvitne veľkými modrofialovými kvetmi v počte 6-12 kvietkov, ktoré sa nachádzajú na vrchu stonky. Jej plod tvoria 4 tvrdky. Celá rastlinka šalvie príjemne vonia a má štipľavohorkú chuť.



Zbierame listy šalvie tesne pred kvitnutím, keď sa rozvíjajú kvetné púčiky. Prvý zber robíme v júni, prípadne začiatkom júla, druhý v auguste alebo septembri. Zber vykonávame doobeda počas suchého počasia a zberaná vňať nemá byť hrubšia ako 5mm. Pozbieranú zmes sušíme veľmi pomaly pri maximálnej teplote 40°C. Sušenie zmesi obvykle trvá aj 8-10 dní. Usušené listy majú bledozelenú farbu,  korenistú chuť i vôňu.

 

Šalvia lieči sliznice a podporuje trávenie

 

Šalvia lekárska obsahuje éterický olej (1-2,5%), saponíny, katechín, horčiny, glykozidy, živičnaté látky, kyselinu furmárovú a oleánolovú, karotén, vitamín C, aminokyseliny, pentźy, vosky a ďalšie látky.

 

Rastlinka šalvie má antivírusové, antibakteriálne a má sťahujúce účinky. Používame ju hlavne pri zápaloch slizníc ústnej dutiny, nosohltana, pri katare priedušiek, pri astme, srdcovej slabosti, cukrovke, ale aj pri bolestiach hlavy. Šalvia podporuje trávenie, znižuje potenie a mamičky ju používajú na zastavenie tvorby mlieka. Má protizápalové účinky pri akútnych ale i chronických ochoreniach ako sú hnačka, gastritída, kolitída, zápal žlčových ciest, pri obličkových kameňoch. Ženy by mali šalviu užívať pri nepravidelnej menštruácii, pri menopauze a na podporu pružnosti maternice. Zároveň znižuje hodnotu cukru v krvi, preto ju často využívajú ako čajovinu práve diabetici.



Šalviový čaj pripravíme tak, že 2 čajové lyžičky zmesi zalejeme 250ml vriacej vody, necháme lúhovať 10 minút a potom zmes scedíme. Pri problémoch s trávením pijeme čaj pripravený zo šalvie pred jedlom 3xdenne. Na podporu liečby pri zápaloch hrdla a nosohltana sa odporúča kloktať týmto čajom. Čaj pripravený zo šalvie napomáha aj pri nočnom potení, pri nervozite a veľkom pracovnom vypätí. Neodporúča sa užívanie šalvie dlhšie ako mesiac.

 

Zápar pripravený zo semien šalvie používame na vyplavenie nečistôt z oka.

 

V kozmetike používame listy šalvie na naparovanie tváre, prípadne ich pridávame do ústnych vôd; odvar zo šalvie vybieľuje zuby. Sušené listy šalvie môžeme vkladať medzi bielizeň na jej prevoňanie ako i prostriedok proti hmyzu. Ak zapálime sušené šalviové lístky zbavíme sa zvieracích pachov ako i zápachov z kuchyne.

 

Šalvia sa nestratí ani v kuchyni

 

Listy šalvie používame v kuchyni na ochutenie bravčového, jahňacieho a kačacieho mäsa, je súčasťou hydinových plniek, klobás, masla a syra. Ochucujeme ňou pečené zemiaky, dusené paradajky, cibuľovú polievku a ďalšie jedlá. Kvety šalvie môžeme pridať do šalátov. Má korenistú, ostrú chuť a v južnej Európe je najpoužívanejšou koreninou. Vďaka svojej chuti a vôni je súčasťou rôznych koreninových zmesí. V spojení s rozmarínom dodáva šalvia zaujímavú chuť pokrmom.



 

Tip

Šalvia lekárska (lat. Salvia officinalis) je poloker, ktorý vyrastá blízko pri zemi, aby si udržala, čo najviac vlhkosti. Má rada slnko, teplo a hlinitopiesčitú pôdu. Kvitne od začiatku júla krásnymi modrofialovými kvetmi. Zbierame jej listy pred jej kvitnutím počas teplého slnečného dňa v priebehu predpoludnia. Zber robíme podľa potreby, ale minimálne 2x ročne. Ako koreninu pridávame šalviu v malých množstvách do mastných väčšinou mäsových jedál. Môžeme ju pridať aj do cesta, podobne ako aníz. Ľudia poznajú šalviu ako liečivú bylinku už veľmi dávno, o čom svedčí aj verš pochádzajúci z roku 1300 pr. Kr. „Prečo by mal človek umierať, keď v záhrade rastie šalvia?“ Odvtedy sa traduje výrok, že šalvia je bylinkou dlhovekosti. V ľudovom liečiteľstve je rozšírené podávanie šalviového záparu na ochorenia hrdla – zápalu mandlí a hrtana, pri hnisavých zuboch a ochoreniach ústnej dutiny. Zároveň prečisťuje krv, zbavuje organizmus hlienov v dýchacích cestách a je nápomocnou pri ochoreniach tráviaceho traktu.



od semínka po sekačku

Košík  

Žiadne produkty

Poštovné 0,00 €
Spolu 0,00 €

Košík Pokladňa

váš účet

Už ste registrovaní? ?

Přihlásiť :

prvá návšteva ? ?

Registrovať