Ako vypestovať čierne korenie 2012-12-08

Čierne korenie (lat. Piper nigrum) je popínavou rastlinou patriacou do čeľade koreninovitých (lat. Piperaceae). Korenie je občas nazývané menom svojho plodu - korenie čierne. Korenie  pochádza z Malabarského pobrežia v prednej Indii, kde sa doteraz hojne pestuje. Zo svojej domoviny sa jeho kultúry rozšírili do všetkých tropických oblastí, najmä do južnej Indie, Indonézie, na Malajský polostrov, do Strednej Ameriky a na Filipíny. U nás sa s urastenými rastlinami môžeme stretnúť najmä v botanických záhradách. Korenie bolo pestované už v staroveku. Do Európy doviezol plody korenia Alexander Macedónsky po svojom ťažení do Indie. Korenie bolo po stáročia veľmi vzácne a tým pádom aj veľmi drahé. Rastlina nebola v Európe známa. Korenie prvýkrát popísal vo svojom cestopise Marco Polo. V stredoveku bolo zakázané používanie korenia v kláštoroch, pretože pôsobí ako afrodiziakum a stredoveká cirkev voči týmto účinkom mala značné výhrady.

 

Čierne korenie ako korenie pozná každý, ale aký je rozdiel medzi jednotlivými druhmi ?

 

  • Čierne korenie sa získava odtrhávaním ešte nedozretých plodov korenia. Vhodná doba je vtedy, keď plody začínajú mierne červenať. Zberané plody sa sušia na slnku až do stmavnutia a zcvrknutia šupky. Žiadna ďalšia úprava plodu už nie je potrebná, preto je tento druh korenia aj najlacnejší. V kuchyni je čierne korenie najčastejšie používané. Jeho aróma je príjemne zemitá, mieša sa s ľahko sladkastou vôňou a výraznou korenenou chuťou. Čierne korenie sa používa mleté​​, drvené aj celé. Celé guličky korenia čierneho sú veľmi tvrdé, preto sa používajú len na dochutenie vývarov, omáčok a iných jedál.

 

  • Korenie zelené sa získava aj z korenia čierneho a to tak, že sa otrhávajú "hrozná" ešte nedozretých plodov v čase, keď sú ešte plne zelené. Pre zachovanie farby, arómy a mäkkej konzistencie sa nakladajú do octu alebo do soľného nálevu. Zelené korenie majú v obľube najmä gurmáni. Vďaka zložitejšej príprave je zelené korenie trošku drahšie, ale jeho delikátna chuť za to určite stojí. Zelené korenie má jemnejšiu arómu a sviežu chuť. Oproti čiernemu koreniu je menej ostrý. Používa sa najčastejšie celé alebo drvené. Guličky zeleného korenia sú mäkké a veľmi často sa pridávajú do paštét, plniek a syrov.

 

  • Červené korenie sa získava takmer totožným spôsobom, len guličky (plody) sa zberajú neskôr, v dobe vyfarbovania guličiek dočervena.

 

  • Biele korenie sa získava z úplne zrelých plodov, ktoré sa namáčajú a odlupovaním sa zbavujú šupky. Plody zbavené šupky sa sušia na slnku tak dlho, kým sa vnútro plodov čo najviac nevybieli. Korenie biele má jemnejšiu chuť ako ostatné druhy korenia a nie je tak štipľavé. Vďaka odstráneniu šupky nemá korenie biele nasladlú arómu. O to intenzívnejšie však je čisto korenistá aróma. Pretože je korenie biele veľmi tvrdé, používa sa najčastejšie mleté. Uplatnenie nachádza najmä v smotanových omáčkach.

 

Tip do kuchyne

Korenie si nameľte najlepšie tesne pred použitím, zachová si tak svoju arómu. Dlhším skladovaním prichádza korenie o svoju typickú chuť a vôňu.

 

Ako čierne korenie vyzerá?

Korenie je vytrvalou, drevitou lianou, ktorá sa tiahne po opore pomocou adventívnych koreňov až do výšky okolo 15 metrov. Listy korenia sú striedavé, stopkaté, dlhé 4 - 14 cm a široké cca 4 - 5 cm. Čepeľ je eliptická až kopijovitá s výraznými žilkami. Listy sú spravidla kožovité, na lícnej strane tmavozelené a rubovej svetlo zelené. Valcovité klasy drobných nenápadných kvetov vyrastajú v pazuchách podporných listeňov. Plody v klasoch sú jednosemenné, takmer guľovitého tvaru. Nezrelé plody sú zelené, neskôr žltnú a v zrelosti majú červenú farbu. V priemere dosahujú cca 5 mm.

 



 

Ďaľšie botanické druhy korenia

  • Korenie dlhé (lat. Piper longum) je ďalším botanickým druhom korenia. Tento druh korenia je podobný koreniu čiernemu, akurát jeho plody (bobule) natlačené vo valcovitých, hustých, 5 cm dlhých klasoch spolu zrastajú. Zbierajú sa teda celé klasy. Korenie dlhé sa pestuje hlavne na Jáve. V našej kuchyni sa nepoužíva, pretože je príliš ostré a korenisté.

 

  • Korenie úzkolisté (lat. Piper angustifolium) rastie v tropických lesoch Strednej a Južnej Ameriky, najmä v Peru a Čile. Jeho listy sú tuhé, krátko stopkaté, podlhovasto kopijovité s nesúmerné spodinou a vrúbkovaným okrajom. Plody (bobule) korenia úzkolistého majú tupo štvorboký tvar. V sušenom stave sa nazývajú matiko.

 

  • Korenie kubebové (lat. Piper cubeba) sa pestuje na Sundských ostrovoch a na Antilách. Listy sú dlhšie a užšie, plody sú natlačené do hustých valcovitých hrozien. V obchodoch možno plody tohto druhu korenia nájsť pod označením chvosta korenia (piper caudatum) alebo bobule kubebovej (baccae cubebae).

 

Pestovanie korenia

Korenie má rádo skôr polotieň, ostré slnko mu vadí. Koreniu vyhovujú izbovej teploty. Rastlinám sa darí v dobre provzdušnených pôdach bohatých na humus. Korenie uvíta vysokú vzdušnú a pôdnu vlhkosť. Prílišné sucho, ale aj dlhotrvajúce dažde a prudké vetry korenie neznáša. Pri pestovaní nezabudnite, že sa jedná o popínavú rastlinu, takže jej poskytnite oporu, po ktorej sa môže opierať. Korenie začína plodiť v 3 - 4 roku po výseve, najbohatjšiu úrodu poskytuje medzi 6 - 15 rokom. Pri dobrom pestovaní môže korenie vegetovať až 60 rokov. Nesmiete ho však za tú dobu nechať zamrznúť - korenie čierne nie je mrazuvzdorné! Pre dobrú úrodu môžete korenie od jari do jesene prihnojovať, ideálne pridávať výživu cca 2 - 3 x mesačne. V zime hnojenie výrazne obmedzte alebo úplne vynechajte. Aj zálievka je v zime ojedinelá, ale zeminu nenechajte nikdy úplne vyschnúť. Môžete znížiť aj teplotu, minimom je cca 12 ° C. Začiatkom jari zálievku opäť zvýšte. Pri pestovaní korenia v byte im prospeje občasné rosenie, ktoré zvýši vzdušnú vlhkosť. Mladé rastlinky na jar presaďte do zmesi listovky, pareniskovej zeminy a piesku (vhodný pomer je 2:2:1). Cez leto môžete piepor letniť vonku na polotienistom mieste. Korenie sa množí pomocou odrezkov s jedným až dvoma očkami, ak práve nemáte po ruke dospelú rastlinu, vypestujte si piepor zo semien. Nie je to zložité. Semená korenia zasaďte do nepraného riečneho piesku alebo do rovnakej zmesi zeminy ako na presádzanie. Výsevný aparát umiestnite na svetlé stanovisko, najlepšie bez priameho slnečného žiarenia. Pre klíčenie je vhodná rovnomerná, vysoká vlhkosť a vyššia teplota, ktorú dosiahnete napríklad použitím minipareniska. Po vyklíčení semien udržujte substrát neustále vlhký, aby rastlinky neuschli.

 

Účinky korenia

Korenie má na ľudský organizmus stimulujúce účinky, preto je považované za prírodné afrodiziakum. Stimuluje krvný obeh a dvíha krvný tlak, čím zvýši aj zásobovanie orgánov živinami a kyslíkom. Po požití korenia tak môžeme mať pocit prívalu energie a zbystrenia zmyslov. Zvýšené prekrvenie orgánov zároveň zvyšuje ich citlivosť na podnety, takže sa posilňuje aj pôžitok pri stimulácii niektorých z nich. Korenie je preto jedným z druhov korenín pridávaných do nápojov lásky. Pridaním korenia do pokrmu zvýrazníte jeho chuť, ale aj pomôžete žalúdku s jeho trávením. Silice obsiahnuté v korení podporujú produkciu slín a tráviacich štiav, urýchľujú a uľahčujú tým trávenie jedla. Korenie má aj ľahko dezinfekčné účinky a pôsobí proti nadúvaniu. Konzumácia korenia môže mať aj liečivé účinky, najmä pri prechladnutí. Vďaka stimulácii krvného obehu a prekrveniu orgánov sa telo začne viac prehrievať, čím sa môže zlepšiť odkašliavanie či začať proces potenia. Pokrm alebo nápoj okorenený korením je výborný aj po dlhej zimnej prechádzke, pri prechladnutí, pri nízkom tlaku a pri studených rúkách a nohách.

Pri používaní korenia dbajte na zásadu všetkého s mierou, predsa len ide o silne aromatické, ostré korenie. Striedmo by ho mali konzumovať najmä tehotné ženy, osoby trpiace vysokým krvným tlakom a jedinci s žalúdočnými vredmi a prekyslením žalúdka.

Košík  

Žiadne produkty

Poštovné 0,00 €
Spolu 0,00 €

Košík Pokladňa

váš účet

Už ste registrovaní? ?

Přihlásiť :

prvá návšteva ? ?

Registrovať