Mrkva skorá- karotka- Amsterdam 2 - semená- 3 g

Mrkva skorá- karotka- Amsterdam 2 - semená-  3 g

Stredne skorá odroda karotky vynikajúcej kvality, vhodná aj pre pestovanie v ťažších pôdach. Rozdiel medzi karotkou a mrkvou je v tom, že karotka je kratši

viac informácií


0,54 € s DPH

57

Vernostný program Nákupom tohoto produktu môžete získať až 1 Vernostný bod. Váš košík Vám prinesie 1 bod Môže byť prekonvertovaný do kupónu v peňažnej hodnote 0,01 €.


Stredne skorá odroda karotky vynikajúcej kvality, vhodná aj pre pestovanie v ťažších pôdach. Rozdiel medzi karotkou a mrkvou je v tom, že karotka je kratšia, jemnejšia a rýchlejšie rastie (niekedy doradtá už za 8 – 10 týždňov) a klasická mrkva dorastá do svojej štandardnej dĺžky až v jeseni a je dlhšia ako karotka. Vytvára úzky, štíhly, valcovitý koreň, dlhý 16- 18 cm, ktorý nesilnie ani pri neskoršom zbere. Je vhodná na zväzkovanie, na priamy konzum a sterilizovanie aj mrazenie. Je známa ako baby karotka.
Mrkva je chladnomilná dvojročná rastlina. Pôvodne pochádza z južnej Ázie – z oblastí Iránu, Pakistanu a Afganistanu, kde sa ešte dá nájsť aj ako divoko rastúca nekultivovaná rastlina. Zhruba v 10. storočí sa rozšírila na väčšie územie od Indie až po Stredomorie a o dve storočia neskôr aj do Číny a západnej Európy. V súčasnosti sa najviac pestuje v Európe, Ázii a Severnej Amerike. K nám sa dostala pravdepodobne z Francúzka.
Je to veľmi rozšírená a obľúbená zelenina. Ide o dvojročnú rastlinu, v prvom roku vytvára koreň a listy, v druhom kvitne a prináša semená. U nás sa však pestuje ako jednoročná rastlina. Má rada otvorené priestranstvá a ľahké úrodné pôdy obohatené humusom. Pred jej výsadbou je potrebné zo záhona povyberať väčšie či menšie kamene, aby sme zabránili jej deformovanému rastu. Ideálna teplota pre jej pestovanie je v priemere 16 ̊C. Mrkva je mrazuvzdorná do teploty – 5 ̊C. Jej skoré odrody začíname sadiť už v apríli. Neskoršie odrody mrkvy sadíme na prelome kalendárnej jari a leta. Semená vysievame na záhon do 1 – 2cm hĺbky do vzdialenosti cca 15cm až vtedy, keď pominú prízemné mrazy a teplota vzduchu dosahuje v priemere 7 ̊C. V prípade hustejšej výsadby semien, rastlinám z dôvodu nedostatku miesta nenarastie dostatočne veľký a hrubý koreň. Semená vyklíčia až o 3 týždne od výsadby alebo pozdejšie. Pri výsadbe dbáme na to, aby mrkva susedila s cibuľovinami, rajčiakmi, reďkovkou, hrachom alebo lahôdkovou kukuricou. Výsostne sa neznáša so zelerom. Pravidelne ju polievame avšak neprelievame a záhon zbavujeme vyrastenej buriny. Ak chceme dosiahnuť jej krásne intenzívne a sýte sfarbenie, musíme ju pestovať v ľahkých piesočnatých pôdach s vyšším obsahom humusu. Ťažke vápenité pôdy a nadbytok vlahy mrkvy spôsobia svetlejšie sfarbenie. Zo škodcov ju najčastejšie napáda čierna hniloba, čo sa prejavuje tak, že na jej koreni vznikajú čierne mazľavé škvrny. Ďalej ju napádajú vši mrkvové a mšice.
Skoré odrody mrkvy sa zbierajú od mája do júla a neskoré odrody až na jeseň. Pri zbere mrkvy zbavíme koreň prebytočnej zeminy a vňať odrežeme do výšky 1cm. Pozbierané korene na dlhšie obdobie uskladňujeme v debne a to tak, že na striedavo vedľa seba umiestňujeme hlavičku koreňa a špičku koreňa mrkvy. Na jednu vrstvu takto uloženej mrkvy položíme vrstvu rašeliny zmiešanú s pieskom (vo väčšom pomere piesku), čím zabránime vyschnutiu koreňov. Poškodené korene vyraďujeme. V debničke urobíme niekoľko takto uložených vrstiev. Uskladnenú mrkvu umiestnime na chladné vetrateľné miesto. Počas zimy ju môžeme uskladniť aj na záhrade, na jar mrkvu vykopeme, malé mladé výhonky odstránime a uložíme do bedny ako pri jej zimnom skladovaní.
Mrkva obsahuje vitamíny B1, B2, D, E, K a minerály ako vápnik, horčík, zinok, draslík, železo a jód. Zároveň obsahuje vlákninu, glukózu, lecitín a stopové prvky ako selén. Najvýznamnejšia súčasť mrkvy je betakarotén, na 100g mrkvy pripadá 12,59 mg betakaroténu
Mrkva patrí medzi „liečivé zeleniny.“ Konzumujeme ju v surovom stave ako súčasť zeleninových šalátov, pomazánok, príloh a po tepelnej úprave ako súčasť rôznych pokrmov. Kvôli tuhým bunkovým stenám surovej mrkvy dokáže naše telo premeniť len štvrtinu betakaroténu na vitamín A, preto je najvhodnejšie mrkvu tepelne upravovať spolu s tukom. Je o nej známe, že môže obsahovať aj jedovaté látky, ktorých sa zbavíme tak, že mrkvu ošrabeme a odkrojíme jej hornú časť (hlavičku).
V prírodnej medicíne sa jej pravidelné užívanie odporúča pri chorobách tráviaceho ústrojenstva, hepatitíde (ľudovo povedané vyháňa červíky z čriev), zápaloch čriev, pri zápchach, pri rakovine pľúc a pankreasu, proti nervozite a astme. Jej konzumácia zvyšuje odolnosť nášho organizmu, zlepšuje zrak – hlavne šeroslepotu, podporuje rast a vývoj u detí, urýchľuje hojenie slizníc a rán. Je vypočítané, že každý človek by mal zjesť 9kg mrkvy ročne. Podľa uverejnených štatistík Výskumného ústavu ekononiky poľnohospodárstva a potravinárstva v r.2006 spotreboval každý Slovák v priemere 9,4kg mrkvy.

Zákazníci, ktorí kúpili tieto semená tiež kúpili:

30 ďalších osív v tejto kategórii:

Košík  

Žiadne produkty

Poštovné 0,00 €
Spolu 0,00 €

Košík Pokladňa

váš účet

Už ste registrovaní? ?

Přihlásiť :

prvá návšteva ? ?

Registrovať