Hrach siaty (Pisum sativa) je rastlinou pôvodom z východného Stredomoria. Jeho pestovanie ako kultúrnej rastliny je známe už v mladšej dobe kamennej. V súčasnej dobe sa pestuje takmer po celom svete. Hrach je jednoročná, popínavá bylina kvitnúca v máji až septembri. V jednom kvetenstve rastú jeden až štyri kvety. Ich farba je biela až ružovo-fialová. Konkrétne sfarbenie záleží na jednotlivých odrodách hrachu.

 

Stonka je poliehavá, dutá a hladkoplodá. Listy sú sudopostavené a tvoria ich jeden až tri páry lístkov, ktoré sú zakončené úponkami. Podlhovasto vajcovité lísty sú krátko stopkaté. Plodom sú podlhovasté ploché struky obsahujúce semená známe pod názvom hrášok.

 

Hrach je hospodársky významnou rastlinou. Okrem hrachu pestovaného na záhradkách existuje tiež poľná varianta hrachu - hrach poľný (Pisum sativum subsp. Arvense) známy aj pod názvom peluška. Táto odroda hrachu má fialovo-biele kvety, malé struky, nezrelé semená majú trpkú chuť. Je využívaná v poľnohospodárskej výrobe ako krmovina alebo ako zelené hnojenie.

 

Ku konzumácii boli vyšľachtené tri druhy kultivarov:

 

 

• Hrach obyčajný(Pisum sativa), ktorý je určený na lúpanie. Kvitne bielymi kvetmi. Nezrelé semená sú sladké a guľaté, zrelé majú žltú alebo zelenú farbu. Zberá sa po dozretí a zaschnutí. Plody sú v tejto dobe už tvrdé, čo však nevadí, pretože tento druh hrachu je určený najmä pre varenie.

 

• Hrach dreňový (Pisum sativa L., medulare) je ďalšou variantou hrachu. Pestuje sa pre nezrelé struky, ktoré sa konzumujú celé alebo možno jesť len zrná. Nezrelé struky je možné konzervovať alebo zmraziť. Po dozretí strácajú semená vodu, čím sa zvrašťujú a stávajú sa nevhodnými na konzumáciu. Aj po uvarení zostávajú zrná tohto druhu hrachu tuhé.

 

• Hrach cukrový (Pisum sativa L., sacharatum) je poslednou variantou hrachu určenej na pestovanie na záhradkách. Jeho kvety sú biele alebo bielo-ružové. Struky sú sladké, dužinaté, krehké, neobsahujú vnútornú tuhú šupku. Semená sú guľaté, sladkej chuti, málo zvraštené. Majú vyšší obsah cukrov, preto sú vhodné k priamej konzumácii v surovom stave. U nás sa táto varianta pestuje pomerne zriedka, je vhodnejšia skôr pre pestovanie v teplejších oblastiach.

 

 

 

 

 

Na trhu je dostupná celá rada zástupcov jednotlivých variánt hrachu. Ako zelené hnojenie si môžete zakúpiť hrachové semienka vo variante 500 g. Plody síce nebudú na jedenie, ale po zarytí stoniek tejto rastliny zlepšíte kvalitu zeminy a v ďalších rokoch môžeme očakávať zvýšenie výnosov z pestovaných rastlín. Odrôd určených na priamu konzumáciu existuje mnoho. Môžete si tiež vybrať, či preferujete veľmi skorú, skorú či neskorú odrodu.

 

 

 

 

 

 

 

Pestovanie hrachu

Hrach je vhodné pestovať v neutrálnej pôde s hodnotou pH cca 6,5. Darí sa mu v ľahších a stredne ťažších nezaplevelených pôdach, ktoré si dokážu udržať dostatok vody. Hrach vysievajte priamo na zákon v marci až apríli (záleží na tom, akú vysievame odrodu - skoré odrody sa vysievajú skôr, neskoré neskôr. Pozrite sa preto na obal, kde je konkrétna odporúčaná doba výsevu vždy napísaná.) Jednotlivé semená vysievajte do hĺbky 5 - 6 cm, vzdialené od seba cca 5 - 10 cm.

 

Vzdialenosť riadku je cca 25 - 30 cm, vzdialenosť prispôsobte podľa toho, akú budete používať oporu pre pnutie stoniek. Doba od výsevu do zberu sa pohybuje v rozmedzí 65 - 100 dní, záleží na konkrétnej odrode. Po zasadení nenechajte pôdu preschnúť. Po vyklíčení zaistite rastlinám hrachu oporu, po ktorej sa môžu pnúť. Používa sa sieť alebo prúty. V období sucha nezabudnite hrách zalievať. Čas od času prekyprite pôdu a vyzbierajte burinu okolo rastlín. Pôdu nie je treba prihnojovať.

 

Škodcovia hrachu

Ako prevenciu proti škodcom možno hrách chrániť postrekom. Najčastejšie vyskytujúcimi škodcami sú voška hrachová (Acyrthosiphon Pisum), zrnokaz hrachový či zrnokaz bobový.

 

 

 

 

 

Prečo dať hrášku na záhradke šancu?

Okrem toho, že čerstvé zrnká hrachu sú chuťovo veľmi dobré, sú aj veľmi zdravé. Hrach je skvelým zdrojom rastlinných bielkovín. Hrach má schopnosť telo rýchlo zasýtiť a dodať mu veľa energie. V dobách, kedy mäso nebolo na tanieri aj bežné ako dnes, bol hrách spolu s ďalšími strukovinami jednou z najdôležitejších potravín. Do svojho jedálnička by ho mali zaradiť najmä vegetariáni, športovci, deti vo vývine a ťažko fyzicky pracujúci ľudia.

 

Okrem bielkovín obsahuje hrášok tiež mnoho dôležitých vitamínov a minerálov. Čerstvý, mladý hrášok je bohatým zdrojom vitamínu C. Nájdeme v ňom veľa karoténov chrániacich zrak a stimulujúcich obnovu slizníc. Hrach obsahuje aj veľké množstvo niektorých vitamínov skupiny B (B1, B2, B3), ktoré sú dôležité pre mentálne zdravie, pevné nervy, zdravú pleť a pevné vlasy. Hrach je tiež zdrojom vápnika, fosforu, draslíka a medi.

 

Omladzujúce a regeneračné účinky na organizmus majú aj nukleové kyseliny obsiahnuté v zrnkách hrachu. Kombinácia vitamínov, minerálov, bielkovín a nukleových kyselín radí hrách k výživovo veľmi hodnotným potravinám dodávajúcim energiu celému telu. Nadmernej konzumácii hrachu by sa mali vyvarovať osoby trpiace zažívacími ťažkosťami a nadúvaním. Riziko nadúvania možno znížiť namáčaním hrachu pred tepelnou úpravou. Nežiaduce puríny sa uvoľnia do vody, preto pred varením vodu vymeňte za čerstvú.

 

Hrách v kuchyni

Najznámejším tradičným slovenským pokrmom je hrachová polievka alebo kaša. Čerstvý hrách sa výborne hodí do šalátov, ako príloha k mäsu či rybe. Hrachové zrna nájdu svoje uplatnenie aj v zeleninových či mäsových polievkach, v rizote.

 

 

Tip na záver

Ak chcete hrášok žať celú sezónu, vysádzajte semienka v pravidelných intervaloch cca 2 - 3 týždne. Po zbere jednej várky hrášku vám potom hneď bude dozrievať nová.