Najčastejšie otázky, ktoré dostávam od jari až do začiatku jesene sa týkajú práve správneho pestovania paradajok a toho, ako napraviť alebo sa vyhnúť problémom s pestovaním spojeným. Všetci radi pestujeme paradajky, ale aj ony majú svoje muchy.

 

Dal som teda dohromady komplexný článok, kde poporiadku odpovedám na všetky možné otázky a poradím všetkým, ako vypestovať rôzne typy paradajok úspešne, sebaisto, ale hlavne jednoducho.

 

 

 

 

Obsah článku:

 

 

Podnebie a pôda

Paradajky majú rady príjemné teplé miesto na plnom slnku a potrebujú 8 hodín slnečného svetla denne, inak môžu byť slabé a produkujú málo plodov.

 

Ideálne pH pôdy pre pestovanie paradajok by malo mať hodnotu medzi 5,5 a 6,8. Pôda by mala byť úrodná, hlboká, dobre odvodnená a bohatá na organickú hmotu. Ak pôda zostáva mokrá v miestach, kam chceme sadiť, je potrebné vybudovať vyvýšený záhon.

 

Je dôležité, aby pôda držala vodu čo najrovnomernejšie, pretože nerovnomerný príjem vody môže paradajkám spôsobiť rôzne problémy. Medzi najčastejšie patrí: opadávanie kvetov, popraskanie plodov a vyhnívania. 

Ak chcete vytvoriť pre svoje paradajky čo najvhodnejšie prostredie, je dôležité dobré množstvo kompostu alebo organickej hmoty. Všeobecne sa odporúča 7,6 cm organických látok do horných 15,2 cm pôdy Môžete si tiež vypestovať kryciu plodinu na pomoc pri vytváraní pôdy.

 

Nechajte si vyrásť obilie alebo strukoviny, zotnite ich a pridajte do pôdy. Tento spôsob býva nazývaný zelené hnojenie.

Jednou z možností je vypestovať na jeseň vo vašom záhone viku huňatú (Vicia villosa). Je to strukovina, ktorá udržuje dusík. Na jar ju zozbierajú a zvyšnú časť zaorajte do pôdy. Tým je zaistený ako dusík, tak aj okamžitý kompost, ktorý zachováva vlhkosť. 

 

Koniec koncov, veľa chorôb, ktoré postihujú paradajky, sídli práve v pôde a poškodzujú aj papriky, baklažán, zemiaky a ostatné rastliny čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). Ak chcete cyklus chorôb prerušiť a zbaviť sa organizmov, ktoré choroby spôsobujú, striedajte paradajky s nepríbuznými plodinami ako sú kukurica, fazuľa alebo šalát.

 

Nehybridné odrody a hybridy

Aký je rozdiel medzi nehybridnými a hybridnými odrodami? Nehybridné voľne definované ako voľne opeľovanie odrody, ktoré boli objavené pred mnohými generáciami a mali takú hodnotu, že boli uložené, zachované a vydané. Je všeobecne dohodnuté, že za nehybridné odrody nemôžu byť považované žiadne geneticky modifikované rastliny.

 

• Nehybridné odrody často nie sú tak produktívne ako hybridy, ale väčšinou chutia lepšie a môžete uchovať ich semená z jedného obdobia do ďalšieho, prípadne vypestovať odrodu, ktorá sa výborne hodí pre vaše podmienky. Väčšina nehybridných odrôd sú tyčkového typu, čo znamená, že vyrastú v dlhé, pretiahnuté, popínavé rastliny a produkujú paradajky dlho priebežne počas sezóny.

 

• Na druhej strane hybridy sú paradajky, ktorých šľachtenie bolo kontrolované a organizované z osobitných dôvodov. Napríklad sú šľachtené, aby mali väčšiu odolnosť voči chorobám. Tá práve u dedičných odrôd chýba. V skutočnosti hybridné odrody paradajok majú mnoho výhod oproti voľne opeľovaným odrodám. Hybridy zvyčajne viac plodia a dozrievajú skôr a rovnomerne. Ich plody bývajú kvalitnejšie.

 

• Je to naozaj len na vás, akú odrodu chcete pestovať. Ak sa chcete vyhnúť hybridom a pestovať iba nehybridné odrody, musíte sledovať značenie. Pre hybridy sa zvyčajne používa označenie "F1". Ak potrebujete alebo chcete paradajky odolné proti chorobám, musíte si zaobstarať hybridy. Aby ste sa dozvedeli, akým chorobám hybridy odolajú, pozrite sa na písmená za názvom na značenie rastliny. Napríklad VFFNTA znamená, že rastlina je odolná proti vädnutiu Verticillium, Fusarium 1 a 2, háďatkám koreňovým Nematodes, mozaikovým vírusom Tobacco a nákaze stoniek Alternaria. Rastlina označená VFFNTA je vhodnou voľbou, ak už v minulosti vaše paradajky postihli tieto nákazy.

 

 

Semená paradajok

V oblastiach s dlhou sezónou môžu byť rajčiny sadené priamo na záhradu, ale väčšina ľudí začína ich výsev v miestnosti 5 - 6 týždňov pred posledným jarným mrazom, až potom zasejú sadenice na záhradu. Hlavnou výhodou sadenia paradajok od semien je obrovská škála druhov, ktoré môžete pestovať, pretože nie ste závislí na tom, či daná odroda bude na sklade v záhradnom centre alebo záhradníctve.

 

Záleží na vás. Ak potrebujete bližšie informácie o tom, ako začať výsev v miestnosti, prečítajte si článok Ako zasadiť zeleninu v miestnosti, aby sa jej darilo.

 

Výsadba a hnojenie

Ja som vždy položil malé množstvo vyvážaných organických hnojív ako 5-5-5 a zapracoval ich do pôdy tesne pred sadbou.

 

Všeobecne platí, že sa to s hnojením nemá preháňať, ak sa rastlina dobre ujala a je v plnom kvete, pretože príliš dusíka vytvára veľa listov, ale menej plodov. Zistil som však, že kladenie malého množstva vyvezeného hnojiva dáva rastlinám dobrý, zdravý začiatok.

 

Keď nabudúce budete chcieť hnojiť, tak až keď paradajky začnú kvitnúť. Tiež postrek rastliny roztokom z chaluhy dvakrát alebo trikrát za sezónu zvyšuje silu, čo pomáha popínavým rastlinám odrážať ochorenia. Paradajky saďte vždy hlboko, položené na stranu.

 

Vykopte plytký záhon. Odstráňte spodné stonky a vetvy z paradajok, nechajte iba horné listy.  Položte celú rastlinu stranou do záhonu a pokryte pôdou. Mali by byť vidieť iba horné listy. Nebojte sa, ak listy smerujú do strany, malo by sa to samo upraviť a rast vzpriamene za niekoľko dní.

 

Paradajky položené na stranu, pretože celú stonku, ktorá je teraz zahrabaná, vytvorí korene, čo dáva rastline najlepší základ, aby bola schopná lepšie absorbovať živiny a vodu. Navyše rozľahlejšia sústava koreňov blízko k povrchu pôdy spôsobí, že rastlina bude mať k dispozícii viac tepla a vyprodukuje viac paradajok ..

 

Teraz pár slov o siatici (larvách mory). Ak s nimi máte vo vašej oblasti veľké problémy, umiestnite "lapač siatice" okolo stonky tam, kde rastlina zasahuje do pôdy. Použite prúžok novín alebo starú rolku z toaletného papiera.

 

Siatice okusujú rastlinu pozdĺž povrchu pôdy a tenký prúžok novín alebo lepenky ich zastaví, aby sa nedostali až ku stonke. Po dokončení výsadby udupte pôdu rovnomerne, aby sa paradajka dobre ujala.

 

 

Tip: Paradajky saďte vždy hlboko, položené na stranu.

 

Zalievanie a mulčovanie paradajok

Pri polievaní vždy udržujte vodu okolo spodnej časti rastliny a listy nechajte suché. Paradajky sa môžu nakaziť z výtrusov, ktoré poletujú vo vzduchu a pristanú na mokrej rastline, preto nikdy nepoužívajte postrekovače na horné časti rastlín. Samozrejme, že ak prší, nič s tým neurobíme, ale inak sa snažte udržať rastliny suché.

Zalievajte pravidelne, ale umožnite pôde, aby trochu medzi jednotlivým zalievaním uschla. Je žiaduce, aby paradajky mali pravidelný prísun vody bez toho, aby bola rozmočená.

 

V oblastiach s vysokými teplotami, budete možno musieť mulčovať okolo spodnej časti rastlín, aby sa korene nevysušili a zároveň ako pomoc pri udržiavaní vlhkosti. Štúdia vykonaná Ministerstvom poľnohospodárstva Spojených štátov v Beltsite v Marylande ukázala, že paradajky mulčované pokosenou vikou vytvárajú obzvlášť pevné koreňové sústavy a predčili umelé mulčovanie.

 

K mulčovaniu sa odporúča 7,6 - 10,2 cm vysoká vrstva kompostu a slamy. Iný postup, ktorý poznám, ale ešte som ho nevyskúšal, je zasiať ďatelinu purpurovú pod paradajky, keď sú asi 30 cm vysoké. Ďatelina pôsobí ako burina - dusiaca "živý kompost" a súčasne zadržuje dusík v hľuzách koreňov. Pokiaľ žijete v chladnom podnebí, kde je veľmi krátke obdobie pre rast rastlín, je u vás mulčovanie tiež vhodné, pretože pomáha zahrievanie pôdy.

 

To, že sú paradajky príliš premočené alebo naopak príliš suché, spôsobuje začiatok ich problémov. Takže sa snažte udržať pôdu vlhkú, ale nie mokrú. Viem, že je medzi týmito pojmami veľmi tenká hranica, preto zalievajte podľa potrieb rastliny. Ak potrebujú byť zalievané každé ráno, pretože počas leta u vás teploty stúpajú aj nad 38 °C, potom je to v poriadku.

 

Ak žijete v oblastiach, kde je pomerne chladno celý deň, potom stačí zalievať každé 2 - 3 dni.

 

Len buďte opatrní a časom sami spoznáte, kedy vaše rastliny potrebujú zaliať a budete to skvele zvládať.

 

 

Kríčkové, tyčkové a polkríčkové paradajky

Determinálny čiže kríčkový typ paradajok je ten, kedy paradajky prestanú rásť, keď sú husto zarastené a vysoké asi 90 cm. Ako príklad tohto typu môžeme uviesť Pik-Red, Peacevine, a Super Bush.

Indeterminálne čiže tyčkové paradajky neprestávajú rásť a produkujú veľké množstvo výhonkov z hlavnej stonky rastliny. Ak sú dobré podmienky, môžu výhonky vykvitnúť a začať plodiť. Príklady tohto typu sú Big Beef (väčšinou biftekový typ), Supersonic, Early Girl, a Big Boy.

Polodeterminálne čiže polikríčkové rastliny majú znaky oboch spomínaných typov. Patrí medzi ne napríklad Celebrity a Mountain Pride.

Tak aké ste sa rozhodli pestovať?

To všetko záleží na odrode, ktorú chcete mať. Nie je to tak, že by jedna bola lepšia a druhá horšia, sú proste len inak zvyknuté rásť. Označenie na balíčku od semien alebo sadeníc vám povie, čo máte.

 

Kríčkové paradajky nemusíte dávať ku klietke alebo mriežke, ale na druhú stranu, to nemusíte ani u tyčkových odrôd. Ak používate klietky alebo nie, je len vaša voľba a záleží samozrejme na veľkosti vašej záhrady. Ja som vypestoval oba typy paradajok a nezáleží na tom, aký druh to je, nechal som ich plaziť sa po zemi.

 

V miestach, kde žijem, sú len veľmi malé problémy so škodcami a chorobami, moje rastliny dobre prospievajú. Ak však žijete vo vlhkých oblastiach, kde môžu byť problémom škodci ako sú slimáci a slimáky alebo máte obmedzený priestor na prácu, potom vo svojom záujme paradajky nechajte rast po tyči a snažte sa ich dostať ďalej od zeme.

 

Ak ste sa rozhodli pripojiť svoje rastliny ku kolíku, klietke alebo mriežke, urobte to, keď sú ešte malé, tak nepoškodíte konáre alebo korene. Pre priviazanie rastliny ku klietke použite nejaký tenký plátený opasok alebo opasok z prírodných materiálov. Nepoužívajte čokoľvek, čím sa dá rastlina k tyči pripevniť. Nevhodné sú napríklad drôty alebo reťaze.

 

Pristrihávať výhonky alebo nie?

Niektorí záhradkári redukujú paradajky tým, že pristrihnú prízemné výhonky, tzv. šľahúne alebo výhonky listov, ktoré rastú z axilu listov. Axil je "véčko" medzi hlavným kmeňom (stonkou) a bočnými vetvami.

 

Teraz si povieme, či je vhodné výhonky odstrániť alebo nie. Pokiaľ ich necháte na rastline, výhonky ďalej rastú a zvyčajne produkujú plody. Pristrihovanie môže byť niekedy užitočné, aby sa celá rastlina nestala príliš zaťaženou a vratkou alebo aby produkovala viac plodov akoby mala v dobe zrenia, tj. na jeseň. Majte na pamäti, že ak budete prerezávať, dostanete menej plodov, ale budú väčšie.

 

Výhonky môžete nechať na rastline, ak chcete. Ničím jej neubližujú. Zaleží na vás, ako chcete, aby vaše paradajky rástli. Môžete nechať svoje rastliny plaziť sa po zemi, ako to robím ja. Vôbec nikdy som neodstraňoval výhonky. Ak sa nemôžete rozhodnúť, skúste pristrihnúť jednu rastlinu a druhú nie. Sami uvidíte, ako sa obe budú vyvíjať. Tak budete určite vedieť, aká technika je pre vás najlepšia.

 

Viete o tom, že sa paradajky dajú pestovať aj vreciach? Najvhodnejšie sú silné vrecia a odporúča sa im vždy odstrihnúť rohy, aby mohla odtekať voda preč.

 

 

Bežné problémy pri pestovaní

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Predchádzajte nákazám od začiatku 

Vypestovanie zdravých paradajok je naozaj veľmi jednoduché, ale musíte mať na pamäti niekoľko dôležitých vecí.

 

• Solarizácia vašej pôdy - Nechajte vašu pôdu ožiariť slnkom pre reguláciu háďatiek a buriny. Je to tiež účinná ochrana pred inými škodcami a choroboplodnými zárodkami. Zvlhčite pôdu a pokryte ju pevnou plastovou plachtou. Aby bol tento postup účinný, musí plachta zostať na mieste najmenej tri až štyri týždne počas najteplejších dní leta.

 

• Postrek roztokom z chaluhy - Postrek vašej rastliny roztokom z chaluhy dvakrát alebo trikrát za sezónu zvyšuje jej vitalitu.

 

• Vysaďte nechtík - Pavúčie roztoče milujú nechtík, jeho vysadenie priláka škodcu do vašej záhrady, čo nie je tak skvelé. Na druhej strane môže byť nechtík použitý, aby pomohol pôde zbaviť sa problémov s háďatkami, ak pracuje, ako má. Mali by ste si vybrať francúzsku odrodu, ako sú "Nema-gone", "Golden Guardian", alebo "Tangerine". Husto vysaďte po celej postihnutej oblasti. 

 

Skôr než túto metódu vyskúšate, zvážte všetky jej výhody a nevýhody.

 

Striedajte zeleninu, ktorú pestujete

Aby ste sa vyhli pôdnym chorobám, vytvorte si na záhrade trojročný harmonogram striedania výsadby a zasaďte na ňu vaše paradajky a obmieňajte ich s nepríbuznými plodinami, ako sú kukurica, fazuľa alebo šalát alebo tu vypestujte kryciu plodinu. To vám umožní osvietiť pôdu slnkom a prerušiť cyklus nákazy.

Ujistite sa, že nesadíte paradajky na rovnaké miesto, kde iné druhy rastlín z rovnakej čeľade (papriky, baklažány a zemiaky) rástli v predchádzajúcich dvoch rokoch. To pomôže k zachovaniu ich zdravia. Ak to nie je možné, pestujte rastliny odolné proti nákaze, ak si myslíte, že je vaša pôda nakazená vädnutím Fusarium alebo Verticillium.

Zbavte sa nakazených rastlín

Nikdy nekompostujte nakazené rastliny, pretože tým riskujete rozšírenie nákazy do zvyšku vašej záhrady. Radšej nakazené rastliny a všetok záhradný odpad ako kompost alebo burinu, ktorý s nimi prišiel do kontaktu, vyhoďte alebo spáľte.

Pestujte odrody odolné proti chorobám

 

 

 

 

 

 

Úroda

Plody zbierajte, keď sú celé farebné (červené, žlté atď), ale stále pevné, a to smerom od zhora nadol. Zbierajte ich často. V skutočnosti, môže byť nutné ich zberať každý deň alebo každý druhý deň. Sledujte, ako sa plody vyvíjajú.
Tiež chlad môže znížiť chuť paradajok. Preto ich neskladujte v chladničke, ale na kuchynskej linke, kde sú teploty vyššie ako 10 °C.
Najchutnejšie paradajky majú vyvážený pomer sladkej a kyslej chuti. Cukry zvýrazňujú farbu paradajok.

 

Triky, ako nechať dozrieť zelené paradajky

Ak ešte na jeseň sú na vašich rastlinách stále nejaké zelené alebo čiastočne zrelé paradajky, ale nie je už dostatok tepla a svetla, aby náležite dozreli, nevzdávajte to s nimi! Poradím vám dva spôsoby, ako ich nechať riadne dozrieť.