Agáve (lat. agávy) je rodom sukulentných rastlín z čeľade chřestovitých (lat. Asparagaceae). Medzi ľuďmi je však hojne rozšírený mýtus, že agáve sú kaktusy - nie sú. Spoločné s kaktusmi majú len to, že si vo svojom tele dokážu uchovávať vodu a hospodáriť s ňou v čase dlhotrvajúceho sucha. Čo sa o agáve naopak nevie, je jej blízka príbuznosť s ľaliami. Agáve pochádza predovšetkým z Mexika, niektoré druhy rastú aj na juhu a západe USA a v ďalších štátoch Strednej a Južnej Ameriky. V súčasnej dobe sa však pestujú takmer po celom svete, voľne vysadené ich môžete nájsť napríklad v Stredomorí. Takmer všetky agáve majú veľkú ružicu dužinatých listov lemovanou ostnatým okrajom a končiace tŕňom. Kmeň agáve je veľmi krátky, preto listy vyrastajú skoro od zeme. Dužinaté listy v sebe dokážu udržiavať vodu, z ktorej rastlina žije v dobe sucha. Agáve kvitnú iba raz za život, potom rastliny uhynú. Agáve sa na kvitnutie pripravujú celý život, až sú dostatočne silné, vyženú zo stredu rastliny vysoký stvol (latu) s kvetmi. Z kvetov sa po opelení vyvinú plody - tobolky. Skôr než odkvitnuté agáve uhynie, vyženie zo svojho kmeňa niekoľko odnoží (mladých rastlín), ktoré pokračujú v raste. Nemusíte preto zúfať, že o svoju agáve po odkvitnutí prídete. Agáve existuje veľa druhov, niektoré z nich sú zo svojej domoviny zvyknuté čeliť veľmi nízkym teplotám, preto sa pri zachovaní určitých pravidiel môžu aj v našich klimatických podmienkach pestovať celoročne na záhrade.

 

---

---

 

Často pestované druhy agáve

• Agáve parryi je zástupcom veľmi mrazuvzdorným, vo svojej domovine zimu aj pri teplotách klesajúcich až na -20 °C. Agáve parryi rastie z Arizone, Texase a v severnom Mexiku. Tento druh agáve tvorí kompaktnú, pologuľovitú ružicu listov dorastajúcu v priemere až okolo metra. Jednotlivé listy sú 25 - 50 cm dlhé a cca 10 - 12 cm široké. Ostne na okrajoch listov sú najdlhšie u strede listu, kde môžu byť dlhé až 1 cm. Osteň na špici listu býva dlhý až 3 cm. Najskôr má tmavohnedú farbu, s pribúdajúcim vekom pomaly šedne. Stvol kvetu môže byť vysoký 4 - 6 metrov, je pokrytý k báze ohnutými listami. Kvety sú žiarivo žlté, dlhé asi 5 - 7 cm. Pestovanie tohto druhu agáve je časté, nie je moc náročné. V zime potrebuje sucho, vysádzajte ho do veľmi priepustnej pôdy. V lete ocenia pobyt na plnom slnku. Vhodným miestom pre pestovanie sú dobre drenážované južné a juhovýchodné svahy záhrad.
  

 

• Agáve neomexicana (mexicana) je ďalšie mrazuvzdorné agáve. Pochádza z Texasu a Nového Mexika, kde bola nájdená aj vo výškach nad 2000 mnm. Tu býva veľmi často pokrytá snehovou vrstvou, vďaka čomu je viac tolerantná na zimnú vlhkosť ako ostatné druhy agáve. Istejšie je však udržiavať ju v zime v čo najväčšom suchu. Agáve neomexicana tvorí krásnu striebristo-šedú ružicu listov, ktorá môže dorásť až do 70 cm v priemere. U agáve neomexicany sa uvádza mrazuvzdornosť až do - 26 °C. Semienka tohto druhu agáve veľmi dobre klíči, úspešnosť býva až 90%. Na záhrade sa jej bude dariť na plnom slnku, v dobre priepustnej (drenážovanej) pôde, najlepšie na južnej alebo juhovýchodnej strane.
  

 

• Agáve bracteosa už nie je tak tolerantná k mrazivým podmienkam, znesie teploty do cca - 8 °C, nie je teda vhodná na celoročné pestovanie vonku. Tento druh agáve budete musieť pred príchodom silnejších mrazov schovať na zimné stanovisko. Na pestovanie v nádobe je agáve bracteosa vynikajúcou voľbou, pretože rastie pomaly a zostáva dlhú dobu malé, tj dobre premiestniteľné na zimné stanovisko. Aj tento druh agáve rastie ružičkovito, listy sú stredne zelené, bezzubé, smerom ku špičke sa zužujú. Kvety majú bielu farbu, lata s kvetmi býva vysoká až 1,8 m. Ako jedna z mála toto agáve po odkvitnutí neodchádza, takže sa z nej budete tešiť dlhú dobu. Rastlina miluje plné slnko, preto ho cez leto doprajte čo najviac.

 

• Agáve garcia-mendosae pochádza z centrálneho Mexika zo štátu San Luiz Potosi. Ružice dorastajú do 50 - 60 cm v priemere. Listy sú tmavo zelené, niektoré variety môžu mať bielo lemovaný okraj. Okraje listov sú zúbkovité, zakončené tŕňom. Agáve garcia-mendosae kvitne len raz za život s bielymi kvetmi. Nie je mrazuvzdorné, nevystavujte teplotám pod nulou. Tejto agáve sa dobre darí na slnečnom alebo polotienistom stanovisku v priepustnej pôde.

 

---

---

 

Pestovanie agáve

Najjednoduchšou cestou k získaniu prvej agáve je vypestovanie si vlastnej rastlinky zo semien. Semená vysievajte najlepšie na jar na povrch piesčitého substrátu, ktorý udržujte neustále vlhký. Pred výsevom je vhodné substrát sterilizovať teplom (napr. upiecť v rúre), zničíte tak zárodky baktérií a plesní, ktoré by mohli mladé agáve zabiť. Vo výsevnom aparáte udržujte dostatočnú vlhkosť a teplo. Osvedčilo sa napríklad používanie minipareniska. Po vyklíčení semien, výsevné zariadenie pomaly odvetrávajte a učte rastlinky na bežnú izbovú vlhkosť, substrát však nenechajte preschnúť, mladé rastlinky ešte nie sú na extrémne suchá úplne pripravené. Až sa rastlinky začnú v miske (miniparenisku) tiesniť, presaďte ich do samostatných kvetináčov s veľmi priepustnou zeminou. Pestujte ich na slnečnom stanovisku, v lete je najvhodnejšie umiestniť rastliny von. Na zálievku nie sú agáve náročné, vystačí si s málom vody. Niekoľkokrát za vegetačnú sezónu im však doprajte poriadnu zálievku, aby mohli doplniť vodu do listov pre prežitie obdobia sucha. Prihnojovanie nie je nutné, ak chcete rastliny podporiť v raste, pohnojte ich niekoľkokrát za sezónu hnojivom pre kaktusy a sukulenty. Nemrazuvzdorné druhy včas preneste na zimné stanovisko. Teplota na zimovisku nemusí byť vysoká, záleží na konkrétnom druhu agáve. Pri teplote v rozmedzí 5 - 15 °C by mali bez problémov prezimovať všetky druhy. V zimnom období agáve nezalievajte a nehnojte (pri chladnom zimovaní). Agáve v chladnej miestnosti znesú aj veľmi málo svetla. Ak nemáte možnosť dopriať agáve chladné zimovanie, postavte ich aspoň do najchladnejšej miestnosti v byte a počas zimy ich môžete 2 - 3 x mierne zaliať.

 

Pestovanie zimeodolného agáve

Mnohé druhy agáve sú veľmi odolné voči zime, môžu sa teda pestovať celoročne na záhrade. Pre zdarné prežitie zimy je nutné dodržať niekoľko základných pravidiel. Agáve síce veľmi dobre znášajú zimu, ale premočenie substrátu v zimnom období väčšinou neodpúšťajú. Pre zdarné zimovanie musí byť agáve dobre vysušené a chránené pred prísunom vody (drenáž). Dobré je sadiť agáve na miesto, ktoré je chránené pred studenými vetrami zo severu. Agáve nasaďte na južnú stranu, najlepšie do mierneho svahu alebo do skalky (zaistíte tak odtok prebytočnej vody). Aj tak je treba stanovisko pred výsadbou pripraviť. Aspoň do hĺbky 60 cm urobte dôkladnú drenáž, rastlinu prihrňte veľmi priepustnou zeminou (zmes hrubého piesku, štrku, drviny s trochou záhradnej zeminy a rašeliny). Na vonkajšie stanovisko rastliny vysádzajte na jar, aby agáve stihli do zimy dobre zakoreniť. Pred zimou je vhodné najmä mladé rastliny obložiť slamou alebo netkanou textíliou. Cez korunu pretiahnite fóliu na ochranu rastlín proti zime, ktorá je dnes už bežne dostupná. Rastliny sú počas zimy náchylné aj na zatečenie vody do vrcholu rastliny, ak ju teda nezakryjete špeciálnou fóliou, vybudujte nad agáve aspoň nejakú striešku. Ak zimujete agáve iba pod strieškou a hrozia vysoké mrazy, prehoďte cez ňu po túto dobu starú deku, či jutové vrece. Nepriedušnú textíliu však na agáve nenechávajte dlho, aby sa pod ňou nezrážala voda a nevytvorila sa pleseň. Najkritickejším obdobím sú prvé 2 - 3 roky zimovania, ak ich rastlina prežije, je potom veľká šanca, že ďalšie zimy už prečká bez problémov.

 

Nezabudnite !

Mrazuvzdorné agáve prežijú silné mrazy, ale neodpustí vám zimné premokrenie a mrazivý vietor!

 

---

---

 

Tequila a sisal

Mnoho ľudí má agáve spojené najmä s pojmami tequila a sisal. Tequila je silným destilovaným alkoholickým nápojom vyrábaným z mexického agáve tequiliana, známeho tiež pod názvom Weberovo modré agáve. Pravá tequila sa môže podľa mexických zákonov vyrábať iba v piatich oblastiach. Tequila sa vyrába predovšetkým v mexickom štáte Jalisco vzdialenom cca 50 km od Guadalajary. Tequila obsahuje 38 - 40% alkoholu. Sisal je textilné vlákno získavané z listov agáve sisalového (lat. Agave sisalana). Jeden list tejto agáve obsahuje v priemere 1000 technických vlákien, každé o dĺžke 60 - 120 cm. Vlákna sú žltej až hnedočervenej farby, silne hydroskopické, vysoko pevné a odolné proti vlhku, na dotyk sú tvrdé, dajú sa ľahko farbiť. Najhrubšie vlákna sa používajú na výrobu papiera, stredné sú využívané na výrobu lán a povrazov a z najjemnejších vlákien sú tkané koberce.