Aksamietnica (lat. Tagetes) je jednoročnou bylinou z čeľade astrovité (Asteraceae). Rozšírenejší názov pre aksamietnicu je Afrikana či úplne ľudovo "Smraďoch". Ľudový názov vystihuje snáď jedinú negatívnu vlastnosť aksamietnice - jeho nepríjemnú vôňu. Tá je však v niektorých prípadoch aj prednosťou, pretože nevonia ani mnohých škodcom. Aksamietnice pochádzajú z juhozápadu USA, Mexika a Južnej Ameriky.

 

Pomenovanie Afrikana, je teda zavádzajúce a neoznačuje pôvodnú domovinu týchto rastlín. Aksamietníc existuje okolo 52 druhov a kultivarov je takmer neúrekom. Líšia sa veľkosťou, farbou kvetu aj kvetom samotným - niektoré druhy ho majú jednoduchý, zatiaľ čo iné sa pýšia kvetom plným.

 

Na slovenských záhradkách sa najčastejšie pestujú tri druhy aksamietnice - aksamietnica vzpriamená (veľkokvetý) (lat. Tagetes erecta), aksamietnica rozložitá (lat. Tagetes patula) a aksamietnica (drobnokvetá) (lat. Tagetes tenuifolia).

 

Najznámejšie druhy aksamietnice

• Aksamietnica vzpriamená (veľkokvetá) (lat. Tagetes erecta) je druhom aksamietnice s veľkými kvetmi, ktoré môžu dosiahnuť 5 - 10 cm v priemere. Niektoré odrody aksamietnice vzpriamenej dosahujú značných výšok, medzi pestovateľmi sú však rozšírenejšie odrody nízke, ktoré sú vhodné na pestovanie v nádobách.

Zástupcom je napríklad odroda Mona, ktorá patrí do skupiny nízkych aksamietnic, dorastá do výšky v rozmedzí 25 - 35 cm. Je vhodná pre pestovanie na záhonoch aj v kvetináčoch. Farba kvetov tejto odrody je žltá alebo oranžová. Kvety sú plné. Plnokveté aksamietnice vhodne dopĺňajú svojich  kolegov.

 

 

 

 

 

• Aksamietnica rozložitá (lat. Tagetes patula) je v našich končinách najčastejšie pestovanou. Dorastá do výšky okolo sedemdesiatich centimetrov. Miniatúrne odrody označené "nana" sú cca o polovicu nižšie. Jeho kvety môžu mať citrónovú, žltú, oranžovú aj červenú farbu.  Kultivary sú zvlášť dekoratívne. Veľmi dekoratívne sú kvety kultivaru Mr. Majestic, ktoré sú zložené z okvetných lístkov tvarovo pripomínajúce srdce, ktorého stredom sa tiahne žltý pruh ohraničený dvoma pruhmi farby červeno-hnedej (mahagónovej). Aj táto odroda je vhodná pre pestovanie na záhone či v kvetináči, dorastá do výšky okolo 30 cm. Ďalšou odrodou aksamietnice rozkladitej je Fiesta, ktorej kvety sú oproti predchádzajúcej odrode plnšie. Okraje okvetných lístkov sú vlnkované, mahagónovej farby so žltým lemovaním. Aj táto odroda pôsobí veľmi dekoratívne. Stavia sa prevažne do skupín ako ozdoba okenných parapetov. Je kríčkovitého tvaru.

 

• Aksamietnica (drobnokvetá) (lat. Tagetes tenuifolia) vytvára bohato vetvené kríky, ktoré sú v čase kvitnutia posiate drobnými kvietkami. Jeho obľuba v posledných rokoch výrazne stúpa, pretože neúnavne kvitne od jari až do prvých mrazov. Oranžovokvetá odroda (orange) dorastá do výšky okolo 30 cm. Tento kultivar aksamietnice ozdobí každý truhlík, záhon aj obrubu. Odroda Red Gem poteší milovníkov sýtejších farieb, kvety sú totiž sfarbené do červeno-hnedej (mahagónovej) farby. Rastliny odrody Red Gem tvoria bohato kvitnúce kríky vysoké cca 25 - 35 cm. Ak do truhlíka skombinujete rastliny oranžovokveté a červenokveté, budú vám ho všetci závidieť.

 

 

 

 

 

Pestovanie aksamietnice

Aksamietnice sú na pestovanie úplne nenáročné. Majú rady priame slnko, znesú však aj polotieň. Môžete ich pestovať v bežnej záhradnej zemine - na záhone, v kvetináči aj na rôznych obrubách.

 

 

Aksamietnice nie sú totiž mrazuvzdorné. 



Najviac ocenia priepustné pôdy dobre zásobené živinami. Nesaďte ich do ťažkých ílovitých pôd, tu by im následkom premočenia mohli uhniť korene. Pri dlhotrvajúcom suchu rastliny na záhone zalievajte. Aksamietnice pestované v nádobách v horúčave nasávajú veľké množstvo vody, preto ich zalievajte ešte častejšie. Väčšinou si o zaliatie samy povedia povadnutím listov.

 

Našťastie sa listy po zaliatí rýchlo opäť spamätajú. Aksamietnice kvitnú cca od júna až do prvých mrazov, ktoré rastliny spáli. Aksamietnice nie sú totiž mrazuvzdorné. Rozkvitnuté kvety môžete dlhšie uchovať uprataním rastliny do vnútorných priestorov (po dobu očakávaných mrazíkov).

 

Počas sezóny môžete podporiť bohatosť kvetov pridaním hnojiva do zálievky. Hnojenie ocenia najmä rastliny pestované v kvetináčoch. Miniatúrnymi variantami si môžete skrášliť aj parapet v byte.

 

 

Každý rok na jar si zasaďte aksamietnice, spôsobov existuje niekoľko ...

Aksamietnice sa množia pomocou semien. Existuje niekoľko osvedčených postupov, ako si vypestovať mladé a silné sadenice. Prvým z nich je predpestovanie sadeníc v domácich podmienkach na parapete s dostatkom svetla. Semená aksamietnice vysejte do vhodnej nádoby naplnenej záhradníckym substrátom. Vysiate semená zalejte ai naďalej udržujte stálu vlhkosť a teplotu.

 

Najvhodnejšou dobou pre výsev je marec, aby rastliny stihli zosilnieť predtým, než ich budete sadiť. Silnejšie sadenice sa lepšie prijmú a sú odolnejšie voči okusu slimákov (na väčšie sadenice si už netrúfajú). Po odoznení mrazíkov môžete sadenice vysadiť na záhon či do kvetináča.

 

Ak patríte k šťastným majiteľom pareniska alebo skleníka, môžete výsev umiestniť tam. Semená spoľahlivo vyklíčia pri teplotách okolo 15 °C. S výsevom počkajte, až do doby, kedy nebudú v parenisku či skleníku klesať teploty pod nulu (cca začiatok apríla). Najjednoduchším spôsobom výsevu je výsev priamo na záhon, ktorý vykonávajte v máji kedy nehrozia prízemné mrazíky. Mladé semenáčiky aksamietnice sú veľmi citlivé na teplotu, nočný mrazík by ich spoľahlivo zničil.

 

 

 

Tip

Ak budete pravidelne otrhávať odkvitnuté kvety, budú vám aksamietnice robiť radosť dlhšiu dobu.

 

 

 

 

 

 

Aksamietnice sú považované za pôdych lekárov

Vysadenie aksamietnice do záhona môže pomôcť ochrániť okolité rastliny proti škodcom. Šťavy uvoľňované z koreňového systému spoľahlivo ničia najmä hlísty nazývané pôdne háďatká (lat. nematódy). Korene aksamietnice háďatká, napadajúce najmä mrkvu, zeler, fazuľu, ruže aj jahody, najskôr nalákajú a následne ich nechajú vyhladovať, takže zahynú.

 

Ďalším významným prínosom pre pôdu je veľmi bohatá biomasa koreňov, ktorá po pestovaní zostane. Pôda jej rozkladom získa toľko humusu, ako pri zelenom hnojení. Vhodné je aksamitníkovými koreňmi zmierňovať únavu pôdy po dlhodobom pestovaní koreňovej zeleniny a fazule na jednom mieste.

 

 

Zaujímavosti