Petržlen obyčajný (Petroselinum crispum) je dvojročná rastlina patriaci do čeľade mrkvovitých (Apiaceae). Petržlen prvý rok vytvára ružicu listov a zhromažďuje živiny v mohutnom koreni. V druhom roku vyháňa okolík s okoličnatým kvetenstvom. Okolík je zložený z mnohých drobných, žltých obojpohlavných kvetov. Plodom sú rebrovité nažky bez háčikov s vysokým obsahom silíc. Domovinou je južná Európa z ktorej sa petržlen rozšíril do celého mierneho pásma.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ako na pestovanie petržlenu?

Nie je to zložité, ale pár rád sa vždycky hodí. Petržlenu sa darí na slnečnom alebo polotienistom stanovisku. Má rád ľahšie pôdy bohaté na humus so schopnosťou udržať si dostatok vody. Najvyššie vegetuje pri teplotách v rozmedzí 10 - 20 °C, krátkodobo však znesie aj mráz.

 

Petržlen vysievajte na záhon v druhej fázy pestovania (dostatok živín, ale pôda nie je priamo vyhnojená). Klíčenie petržlenu trvá pomerne dlhú dobu. Osvedčeným trikom pre urýchlenie je preliatie riadkov so semienkami teplou vodou. Základné potreby oboch kultivarov petržlenu sú rovnaké, ale výsev je trošku odlišný.

 

Koreňový petržlen vysievame na záhon čo najskôr z jari - od februára do apríla v spone cca 7 x 30 cm. Vňaťový petržlen vysievajte neskôr - od marca do apríla vo vzdialenosti 2 x 10 cm. Výsev je lepšie vykonávať hustejšie a do odporúčanej spony zjednotiť vzídené rastlinky, pretože nie všetky semená vyklíčia.

 

Semená vysievajte cca 1 cm hlboko u jarného výsevu a cca 2 cm hlboko u výsevu jesenného, ​​ktorý sa uskutoční v septembri až novembri. Koreňový petržlen k zdarnému rastu potrebuje hlboko zrýľovanú pôdu, aby sa mohli vyvíjať silné korene. Vňaťový petržlen nie je tak náročný na hĺbkové spracovanie pôdy. Najmä koreňovému petržlenu prospieva okopávanie a dostatočná závlaha počas horúcich letných dní.

 

Pre lepšiu úrodu je možné počas sezóny prihnojovať NPK hnojivom s nižším obsahom dusíka. Koreňový petržlen sa zberá na jeseň pred príchodom mrazov. Vňaťový petržlen sa zberá postupne podľa potreby. V druhom roku pestovania sa zberajú semená, ktoré sa zbierajú ešte pred dozretím, najčastejšie v auguste.

 

Otrháva sa spravidla celá kvetenstvo, z ktorých sa po vysušení semená jednoducho vymlátia. Vegetačná doba koreňového petržlenu je 190 - 210 dní, u vňaťového petržlenu z jarných výsevov môže byť až 90 dní. Vňaťový petržlen možno pestovať aj v byte. Veľmi dekoratívne vyzerajú kučeravé vňate petržlenu v špeciálnom petrželáku. Do tejto nádoby môžete semienka priamo vysiať alebo do nej premiestnite predpestované korene, ktoré počas zimy vyrastú.

 

 

 

 

 

Tip pre výsev

Petržlen klíči celkom dlho, niekedy aj niekoľko týždňov, je preto možné osivo zmiešať s reďkovkami a vysievať spoločne. Reďkovky klíčia oveľa rýchlejšie, a tak budete mať aj petržlen neustále na očiach. Najjednoduchším riešením je kúpiť si už pripravený výsevný pásik kombinujúci semienka vňaťového petržlenu a reďkovky.

 

 

 

Choroby a škodcovia

Najčastejšie vyskytujúcim so škodcom na petržlene je vrtula zelerová, ktorá patrí medzi blanokrídly hmyz. Larvy si v listoch vykusujú chodbičky, postihnuté listy následne usychajú a odumierajú. Ďalšími škodcami na listoch petržlenu sú vošky mrkvové a roztoče chmeľové. Tohto škodcu zničíte pomocou insekticídnych prípravkov napr. Decis.

 

 

 

 

 

 

 

Liečivé účinky a využitie petržlenu

Petržlen je významným zdrojom vitamínov, najmä C, B1, B2, B3, B6, B12, E a A. Z minerálov obsahuje fosfor, mangán, vápnik, draslík, horčík a chlór. Hlavnou účinnou látkou v petržlene sú silice, ktoré pôsobia akú diuretikum (látka podporujúca močenie).

 

Silice majú silný dezinfekčný účinok, preto sa používajú ako prísada do diuretických a urologických čajov určených na liečbu zápalov močového ústrojenstva.

 

Významný je aj vplyv na zažívanie a podporu chuti do jedla.

 

 

Jeho konzumácia sa odporúča pri poruchách spojených s nadúvaním, črevných kŕčoch, prieduškovému kašľu v starobe a pri poruchách menštruácie. Užívanie petržlenu spôsobuje prekrvenie pohlavných orgánov - je teda mierne afrodiziakum. Vysoké dávky petržlenu môžu vyvolať sťahy maternice, preto nie je konzumácia väčšieho množstve petržlenu vhodná pre tehotné ženy.

 

Petržlen nachádza svoje uplatnenie najčastejšie v kuchyni. Listy sa používajú na okorenenie polievok, omáčok a vaječných pokrmov. Často sa nimi zdobia šaláty, zeleninové jedlá alebo zemiaky. Koreňový petržlen sa varí v polievke aj v iných pokrmoch. Prírodná petržlenová šťava z čerstvej vňati je výborným prostriedkom na odpudzovanie hmyzu. Po uštipnutí hmyzom pomáha potretie postihnutého miesta čerstvou petržlenovou vňaťou. Odvar z petržlenovej vňati pôsobí ako vlasové tonikum, ktoré oživuje lesk vlasov.

 

Žuvanie petržlenu čistí dych a odstraňuje zápach z cesnaku. Z petržlenu si môžete pripraviť aj čistiacu pleťovú vodu. Stačí prevariť dve polievkové lyžice nadrobno nasekanej petržlenovej vňate so šálkou čaju z mäty piepornej a potom nechať zakryté a 30 minút lúhovať. Potom odvar sceďte a nanášajte na miesta, ktoré chcete očistiť. Nesporná je aj okrasná hodnota petržlenu - najmä pri pestovaní kučeravej odrody v terakotových kvetináčoch.

 

 

Rozoznáte petržlen od paštrnáku?

Petržlen aj paštrnák vyzerajú na prvý pohľad veľmi podobne, v obchode sú dokonca často zamieňané. Chutia však úplne odlišne. Ako teda petržlen od paštrnáku na prvý pohľad spoznať? Podľa vňati. Petržlen má vňať skoro cez celý vrch koreňa a po zrezaní má tenký fialový lem po obvode, kde vňať rástla. Naopak vňať paštrnáku vyrastá zo stredu vrchola koreňa a nezaberá tak veľkú časť. Po zrezaní vyzerá, ako by vňať vyrastala zvnútra. Vršok po zrezaní je svetlý a rovnakofarebný. Myslíte, že stále nespoznáte v obchode rozdiel?

 

Najjednoduchším riešením je vypestovať si petržlen zo semienok na vlastnom záhone. Tak budete mať 100% istotu v tom, že sa jedná o petržlen.