Cyprus vždyzelený / Cupressus sempervirensVždyzelený strom, až 35 m vysoký, väčšinou s kužeľovitou alebo stĺpovitý korunou, kmeň priamy, borka svetlo šedá alebo hnedosivá, rozpukaná, vláknitá, odlupuje sa v dlhých pruhoch. Listy sú šupinovité, tupé, 1 mm dlhé, prekrývajú sa strechovito, aromatické, juvenilná listy sú ihlicovité, pichľavé. Samčie kvety sú žlté, samičie zelenkasté. Kvitne od marca do mája. Šišky sú elipsoidné až guľovité, až 4 cm v priemere, zelené, neskôr hnedé až sivé, zložené z 8-14 štítkov, dozrievajú druhým rokom, semená sú podlhovasté, krídlatá. Dožíva sa veku cez 500 rokov.Pôvodným je tento druh vo východnom Stredomorí av severných oblastiach Blízkeho východu (Sýria, Irán). Už v staroveku bol vysádzaný po celom Stredomorí.Fragmenty pôvodných cyprusových lesov sa dochovali na ostrovoch v Egejskom mori, nachádzajú sa v nadmorskej výške od 800 do 1 500 m. Inde sa môžeme s cyprom stretnúť predovšetkým v okolí ľudských sídiel, cintorínov, v olivových hájoch, pozdĺž ciest atďDrevo cyprusu je tvrdé, trvanlivé, preto ho používali už národy staroveku pri stavbách iv rezbárstva. Šišky sa užívajú v tradičnej medicíne. V starovekej symbolike bol spájaný so smrťou, preto je často vysádzaný na stredomorských cintorínoch, objavuje sa však aj ako okrasná drevina u domov av záhradách, a to predovšetkým kultivar sa sloupovitým habitom 'Strict'. V klimatických podmienkach strednej Európy ho nemožno pestovať celoročne vonku.Návod na pestovanie rastliny