Je to nenáročná jednoročná - dvojročná listová zelenina, ktorú pestujeme kvôli oválnym listom, ktoré vytvárajú prízemnú ružicu menších podlhovastých listov. Listy využívame na prípravu šalátov.
Rastie voľne v nešľachtenej podobe takmer v celej Európe, okrem severských štátov, v Ázii a na Kaukaze. Ako zelenina v záhradách sa udomácnila až v 18. storočí.
Obľubuje ľahšie pôdy, ktoré obsahujú vápnik. Je mrazuvzdorná, má drobnejší vzrast, lyžicové listy, ktoré dorastajú do veľkosti 5 -7cm a byľ, ktorá dorastá do výšky 10-30cm. Pestujeme ju v slede po jarných zeleninách. Na záhon ju vysievame vo februári-marci pre potreby jarného a skorého letného zberu a v auguste-septembri pre neskorý jesenný až zimný zber. Ak valeriánku nasadíme v priebehu septembra do foliovníka, úrodu môžeme zbierať na Vianoce za podmienky, že rastliny sú pred prvými mrazmi dostatočne vyvinuté. Sadíme ju do hĺbky 2-3cm a do vzájomnej vzdialenosti 15 -20cm. Ak je porast hustejší v jej okolí vyrastie menej buriny. Záhon pred sadbou nehnojíme maštaľným hnojom Prvé rastlinky vzídu do 14dní. Počas vegetácie rastlinky záhon dostatočne zalievame, kypríme a zbavujeme buriny. Jej vegetačné obdobie je veľmi krátke, trvá len 60dní. Valeriánka, ktorú pestujeme v skleníkoch a fóliovníkoch je jemnejšia ako z vonkajšieho zberu. Pri zbere listov odrežeme celú listovú ružicu, podobne ako pri šaláte, prípadne z rastlinky odtrhávame postupne dorastajúce listy.
Konzumujeme jej listy ako súčasť rôznych miešaných šalátov. Jej listy sú sladké a obsahujú až 93% vody, bielkoviny, vitamíny A, B1, B2, C, rutin a minerálne látky- železo a vápnik.