Typ ľadového šalátu so žltozelenými listami, ktorého hlávky sú uzatvorené. Je odolný voči vybiehaniu do kvetu a má dlhšiu vegetačnú dobu.
Pochádza pôvodne z USA, kde ho z hlávkového šalátu vyšľachtil J.C.Jagger. Odtiaľ sa rozšíril aj do Európy. Názov ľadový je odvodený od spôsobu jeho chladenia – pri transporte ho chladili drveným ľadom. Druhou alternatívou, ktorá vedie k odvodeniu názvu je, že jeho listy vyzerajú akoby boli celé pokryté ľadom.
Na rozdiel od hlávkového šalátu, neznáša pokes teploty pod – 1 ̊C a studené zamokrené pôdy. Inak je nenáročný na prostredie, môžeme ho umiestniť aj do chládku; neovplyvňuje ho totiž dĺžka dňa. Na záhradu vysievame semená v priebehu apríla – júla. Výsev po 15. auguste nemá zmysel, lebo úroda nestačí narásť. Avšak vhodnejšou alternatívou je predpestovanie semien v parenisku. Keď malé rastlinky majú 4 – 5 pravých lístkov, môžeme ich umiestniť na záhon do sponu 35x30cm. Záhon je vhodné zakryť netkanou textíliou hneď po výsadbe na obdobie 4 – 5týždňov, čím urýchlime úrodu a hlavne ju chránime pred škodcami. Pôdu kypríme minimálne dvakrát, kým šalát nevytvorí hlávky. Optimálne teploty na jeho pestovanie sú 18 – 22 ̊C. Teploty nad 27 ̊C spôsobujú ľadovému šalátu spomalenie rastu a vybiehanie do kvetu. Vegetačné obdobie tohto druhu je 110 – 130dní od výsevu. Vytvára hlávky s hmotnosťou 0,5 – 1kg. Listy má veľmi krehké, chrumkavé a obsahujú menej horkých látok ako ostatné druhy šlátov. Po zbere odstránime jeho vonkajšie listy a zabalíme ho do fólie. Uskladníme ho do chladničky, kde vydrží čerstvý až 25dní.
V porovnaní s hlávkovým šalátom má vyšší obsah vitamínu A. Z vitamínov ešte obsahuje vitamín B1, B2, B6, C, E, ďalej kyselinu listovú a pantoténovú. Z minerálnych látok je to železo, vápnik, horčík, draslík, zinok, fosfor,chróm a selén. Pri príprave pokrmov nepoužívame na rezanie šalátu kovový nôž, aby sa z neho nevytratili vitamíny. Šalát porcujeme trhaním tesne pred jeho konzumáciou.