Jedľa (lat. Abies) je ihličnan patriaci do čeľade borovicovitých (lat. Pinaceae). Názov je odvodený z latinského abies prekladaného ako belosť či z praindoevropského abiétis znamenajúceho jedlovitý. Väčšina druhov jedlí je pôvodný v miernom pásme severnej pologule. Jedle sú mohutné stromy s rovnými kmeňmi a konármi v prasleni. Koruny týchto stromov sú v mladosti kužeľovitého tvaru, neskôr sa stávajú valcovitými. V mladosti rastú pomalšie ako v staršom veku. Ihlice sú väčšinou dvojradové, hrebeňovito usporiadané a na vrcholku vykrojené. Na rube každej ihlice sú dva belavé prúžky.

Šišky, na rozdiel od mnohých iných ihličnanov nevisia, ale sú vzpriamené. Rozpadajú sa ešte na strome, preto na zemi nenájdete jedľové šišky. Jedľové drevo patrí medzi mäkké drevo. Rod zahŕňa okolo 40 - 55 druhov jedlí, ktoré sú zoskupené do niekoľkých sekcií. Jedle patriace do sekcie balsamea sú zástupcovia severských lesov a vysokých hôr na juh od nich. Do tejto sekcie patrí napríklad jedľa kórejská (lat. Abies koreana). Sekcia Grandis v sebe zahŕňa zástupcu rastúci v Severnej Amerike, Mexiku a Guatemale. Tu väčšinou obývajú nížiny a stredné polohy. Zástupcom je napríklad jedľa srienistá (lat. Abies concolor). Zástupcovia sekcie Abies sú nám najbližší, rastú v strednej, južnej a východnej Európe a v Malej Ázii. Najznámejšia z nich je jedľa biela (lat. Abies alba). Jedle zaradené do sekcie Moni obývajú nížiny až stredné polohy v strednej a východnej Ázii a v Himalájach. Z južného Španielska a severozápadnej Afriky pochádzajú zástupcovia sekcie Piceaster. Na dostatok zrážok sú zvyknutí zástupcovia sekcie amabilis rastúci v horách na pobreží Pacifiku v Severnej Amerike a v Japonsku. Čínske Himaláje obývajú jedľa patriace do sekcie Pseoudopicea. Ďalšími sekciami sú ešte Oiamel, Nobilis a Bracteata.

 

---

---

 

Najčastejšie pestované druhy jedlí

• Jedľa biela (lat. Abies alba) je druhom jedle, ktorá je na našom území pôvodná. Narazíte na ňu v nižších horských oblastiach, jej zastúpenie v lesnom poraste však neustále klesá. Známou rezerváciou s hojným výskytom jedle bielokôrej je prales Mionší v Moravskoslezských Beskydách. Jedľa biela má značné nároky na vlahu, pre dobrý rast vyžaduje vysokú vzdušnú vlhkosť. Naopak nie je náročná na svetlo, na zatienenie je veľmi tolerantná. Rastie skôr v hlbších, stredne živných pôdach, znesie aj pôdy rašelinové až kamenisté, v niektorých oblastiach rastie aj na vápencoch. Jedľa biela dorastá do výšky 30 - 60 m a priemer kmeňa môže byť 1 - 2 m. Mohutné stromy majú kužeľovitú až valcovitú veľmi pravidelnú korunu. Vo vysokom veku prerastajú bočné vetvy terminálny výhon (vrchol). Drevo jedle bielokôrej je žltkastej farby, bez živicových kanálikov. Ihlice jedle bielokôrej sú dvojradové usporiadané, široké, ploché, na lícnej strane lesklo zelené na rube s dvoma svetlými pruhmi. Púčiky sú vajcovité, hnedej farby, neobsahujú živicu. Samčie šišky sú zelenožltej farby, vyskytujú sa najčastejšie na okrajoch strednej až dolnej časti koruny, bývajú cca 2 cm dlhé a 0,6 cm široké. Samičie šištice sú zelenožlté až červené, vyrastajú na koncoch minuloročných výhonkov na vrchole koruny. Ich veľkosť sa pohybuje od 2,5 - 4,5 cm. Šišky rastú vzpriamene a ešte na strome sa rozpadnú. Mladé šišky sú zelenkasté až modrasté, po dozretí sa ich farba zmení na hnedú. Jedľa biela sa v dobrých podmienkach môže dožiť 300 - 600 rokov. Nesmie však rásť v emisiami príliš zamorených, studených oblastiach, tam sa tak vysokého veku nedožije.

 

• Jedľa srienistá (lat. Abies concolor) rastie v horách západnej a juhozápadnej časti USA a severozápadného Mexika. Tieto oblasti sa vyznačujú dlhou zimou a zrážkami najmä vo vegetačnom období. Pri pestovaní sa jej bude dariť v stredne hlbokých, vlhkých, bohatých, ale aj dostatočne prevzdušnených piesočnatých až piesočnato-hlinitých pôdach. V extrémnych podmienkach však prežíva aj vo veľmi suchých pôdach či na holých skalách. Bez problémov sa môže dožiť aj viac ako 300 rokov. Jedľa srienistá vyrastá do výšky cca 25 - 60 m. Koruna je kužeľovitá, v dospelosti sa mení na kopulovitú. Zimné púčiky sú oválne až guľaté, nažltlej až svetlo hnedej farby, obsahujú veľké množstvo živice. Ihlice sú kosákovito zahnuté s modrozeleným nádychom. Pruhy naspodku ihlíc sú nevýrazné. Šišky sú valcovitého až eliptického tvaru, dlhé 7 - 12 cm. Ich farba je zelenkavá alebo fialová. Jedľa srienistá je najmenej náročným, veľmi otužilým a prispôsobivým druhom. Jej veľkou výhodou je to, že v prvých rokoch veľmi pomaly rastie, takže cca v 20 rokoch dosahuje výšku okolo 7m.

 

---

---

 

• Jedľa kórejská (lat. Abies koreana) pochádza z južnej časti kórejského polostrova. Tu rastie v horských oblastiach s chladným a vlhkým podnebím. V letnom období sú tam veľmi intenzívne zrážky, pre zimné obdobie je charakteristický veľmi silný vietor a nízke teploty. V domovine rastie jedľa kórejská v plytkých pôdach chudobných na humus. Tento druh jedle je vzrastom skôr menší, v domovine dorastá iba 10 - 18 m, pri pestovaní na našom území ešte menej. Kmeň máva v priemere 20 - 30 cm. Koruna jedle kórejskej je široko kužeľovitého tvaru, husto vetvený, starší jedinci majú tupý vrchol. Ihlice sú široké, smerom k vrcholu sa rozširujú, na koncoch sú väčšinou vykrojené. Lícová strana je lesklá, zelenej farby s výraznou ryhou. Na rubovej strane sa nachádzajú veľmi nenápadné kriedovo biele pruhy, ktoré občas splývajú s celistvú bielou plochou. Najvýraznejšou časťou tejto jedle sú jej šišky, ktoré po dozretí majú fialovú farbu. Šišky sú krátko stopkaté, valcovité, dlhé cca 4 - 7 cm. Jedľa kórejská je veľmi žiadaným druhom, najmä pre svoje dekoratívne šišky, ktoré sa často vytvárajú už na 1 m vysokých jedincoch. Výhodou je aj malý vzrast, pravidelné vetvenia a každoročné hojná úroda šišiek.

 

Pestovanie jedle zo semien

Semená jedle nepotrebujú pred výsevom zložitú stratifikáciu ako mnohé iné ihličnany. Výsev sa robí najlepšie v máji. Semená sa skladujú v suchom prostredí a pred výsevom je vhodné ich na 24 - 48 hodín máčať v čistej vode, rašelinovom výluhu alebo v stimulačnom roztoku. Semená možno nechať napučať a predklíčiť aj vo vrstve mokrého piesku. Pred výsevom nechajte semená povrchovo oschnúť (tak aby sa nezlepovali). Semienka saďte buď do špeciálnych misiek alebo do jednotlivých kvetináčov (podľa počtu semien), na dno vždy dajte dobrú drenáž. Nádobu naplňte substrátom získaným zmiešaním rašeliny alebo ihličnatej hrabanky, ostrého piesku a dobre vyzretého kompostu v pomere cca 2:1:1. Semenáčiky ihličnanov sú často napádané plesňami, preto je vhodné substrát pred výsevom sterilizovať (napr. preparením či upečením). Semená vysievajte riedko, rozprestrite ich na substrát a prekryte ich pieskovou vrstvou v hrúbke cca dvoj až trojnásobku veľkosti semien. Drobné semienka prekryte len veľmi tenkou vrstvičkou piesku. Výsev utlačte doskou a udržujte neustále mierne vlhký a tienistý. Výsev dobre vetrajte, aby sa zabránilo vzniku plesní. Pre úspešné klíčenie by sa teplota mala pohybovať v rozmedzí 10 - 30 °C. Vzídené výsevy sú náchylné na napadnutie plesňou, preto je potrebné udržiavať výsev neustále v čistote, odstraňovať prípadné buriny, vetrať a udržiavať optimálnu teplotu 20 - 30 °C. Mladé rastlinky vyžadujú nižšiu vlhkosť vzduchu aj substrátu, takže ich zbytočne neprelievajte. Nadmerné tienenie, môže spôsobiť vyťahovanie semenáčikov za svetlom. Cca po 14 dňoch od vzídení semenáčikov ich môžete začať prihnojovať slabými roztokmi dusíka. Koncom júna začnite rastlinky pomaly prispôsobovať na bežné podmienky (otužovanie) a cca v auguste ich môžete premiestniť do vonkajšieho prostredia. S prenesením do vonkajšieho prostredia sa zmení aj zloženie hnojiva - dusíkaté vymeňte za hnojivo s obsahom fosforu a draslíka, aby ste podporili drevnatenie a dozretie semenáčikov - pripravíte ich tak na prečkanie zimy. Prvú zimu je vhodné nechať semenáčiky ešte v pôvodných nádobách. Semenáčiky zimujte v parenisku alebo v skleníku, ktorý v prípade silných mrazov bez snehu radšej prikryte. Ihneď po odznení mrazov semenáčiky skontrolujte, či ich silný mráz nevytiahol zo zeme. Aj v zime nezabudnite na občasnú zálievku! Na jar vykonajte tzv. škôlku (príprava rastliny pred výsadbou na konečné stanovisko). Mladé rastlinky presaďte do väčšieho kvetináča, ak je ten pôvodný už malý, pravidelne ich zalievajte, prihnojujte a otužujte Rastliny v škôlke zostávajú rôzne dlhú dobu, vždy záleží na konkrétnom druhu ihličnanu a zdatnosti každého jedinca. Na stanovisko ich vysaďte až v čase, keď majú dostatočne vyvinutý koreňový systém a dosahujú primeraných rozmerov. Výsadbu je najlepšie vykonávať skôr, ako semenáčiky začnú pučať, lepšie sa tak prijmú a stihnú do zimy dobre zakoreniť.

 

---

---

 

Kam vysadiť pripravené podpníky?

Mladé jedle väčšinou dobre znášajú pritienenie, v dospelosti však vyžadujú slnečné stanovisko, počítajte s tým teda už pri výbere vhodného miesta. Pri sadení sa snažte čo najmenej poškodiť koreňový bal. Po výsadbe mladé rastliny dobre zalejte a chráňte ich pred prudkým slnečným žiarením. Jedle potrebujú väčšinou živnú pôdu, dostatočne priepustnú a primerane vlhkú. Neznesú vysokú hladinu spodnej vody a ani v príliš ľahkých a suchých pôdach sa im príliš nedarí. Nevyhnutným predpokladom pre úspešný rast je trvalo vyššia vzdušná vlhkosť. Jedle nasaďte na záveternú stranu, na veternom stanovisku sa jej nebude príliš páčiť. Jedle sú odolné voči mrazu. Pri nedostatočnej snehovej prikrývke ich aj v zime zalievajte, mladým rastlinám neuškodí ani ľahké zimné prikrytie (vždy musia mať dostatok vzduchu, aby sa netvorili plesne). Jedle sú citlivé na čistotu vzduchu, lepšie sa im darí v miestach bez zvýšeného množstva exhalátov (na vidieku, v blízkosti lesov či pri vodných tokov). Ihličnany môžete podporiť v raste prihnojovaním špeciálnym hnojivom určeným presne pre ne. Hnojenie vykonávajte tiež v závislosti na tom, aký rýchly rast vyžadujete. Nikdy sa nesnažte udržiavať jedlu malú rezom, viedlo by to k nenávratnému poškodeniu koruny. Jedľa by potom už nemala svoj ​​charakteristický kompaktný tvar, vďaka ktorému je ozdobou každej záhrady. Jedle nemajú rady presádzanie, preto si vždy dobre rozmyslite, kam ju zasadíte.

 

Načerpajte energiu z jedle

Jedle vyžarujú veľké množstvo energie, ktorú z nej môžete načerpať. Jedle sú považované za symbol sily, pomáhajú zvládať stres a rozčúlenie, v jej prítomnosti si oddýchnete od každodenného zhonu a môžete nájsť riešenie hocakého problému. Jedľa na záhrade vám tiež pomôže zahnať pesimizmus.