Aníz bol všeliekom

Aníz voňavý (lat. Pimpinella anisum) je koreninou a bylinkou, ktorá lahodne vonia a dobre chutí. Má výrazné liečivé účinky; podporuje trávenie a odhlieňuje dýchacie cesty. Má orientálnu vôňu, je charakteristickým prvkom čínskej a indickej kuchyne.

 

Už v staroveku aníz považovali za všestrannú rastlinku. V Egypte ho používali pri veštení, pridávali ho do kadidiel a stal sa rastlinou novomanželov, zrejme kvôli jeho afrodiziakálnym účinkom. Ľudia ho užívali na liečbu skoro všetkých chorôb ako i v zmesiach s ďalšími koreninami na dochucovanie jedál. Aníz spomína aj Plínius, ktorý o ňom hovorí že: „aníz a kôpor rastú pre kuchyňu a pre lekára.“ Bol súčasťou dryáku (t.j. liek so zázračnými vlastnosťami, no v skutočnosti neúčinný), ktorého objaviteľom bol lekár cisára Nera Andromachos Krétsky. Rastlinku anízu ľudia používali ako protijed pri uštipnutí jedovatým hmyzom a zvieratami. Po výdatnom obede v rímskom dome sa podávali anízové koláče na podporu trávenia. V stredoveku získal aníz prívlastok všeliek. Rapídne sa rozšíril do mnohých kuchynských záhrad, najobľúbenejší bol v Anglicku. Za obedom na pretrávenie počas stredoveku podávali kandizované anízové semená. Dodnes Indovia žujú aníz na osvieženie dychu. V ľudovom liečiteľstve ho považovali aj za rastlinku, ktorá udržiava mladistvý vzhľad a zvyšuje plodnosť.

---

---

Rastlinka anízu voňavého pochádza pôvodne z Egypta, bola rozšírená  a pestovala sa najmä v Stredomorí. V súčasnosti medzi najväčších pestovateľov patrí India, Turecko a Španielsko.

 

Ľudový názov anízu je bedrovník, bederník, bederníček, bedernica, aníz a anyž. Jeho botanický názov je bedrovník anízový. V Čechách je známy pod názvom bedrník obecný.

 

Ako pestujeme aníz

 

Aníz voňavý (lat. Pimpinella anisum) je jednoročná bylina, ktorá dorastá do výšky 30 -60 cm. Patrí do čeľade mrkvovité (lat. Daucaceae). Pestujeme ho zo semien, ktoré si predpestujeme v parenisku v marci – apríli. Rastlinka neznáša mrazy. Výsev semien na záhon robíme, keď pominú mrazy a teplota vzduchu dosiahne niekoľko dní za sebou 7-8°C; väčšinou je to už v priebehu apríla, prízemné mrazy však rastlinke neškodia. Semená klíčia 16 -20 dní. Na jeho pestovanie je vhodná ľahšia piesočnatohlinitá pôda s dostatkom vápnika. Ideálne stanovište pre neho je slnečné miesto dobre chránené pred vetrom. Rastlinka anízu najprv vytvorí ružicu prízemných listov, neskôr vyženie byľ. Má rozkonárenú stonku, ktorá je priama. Vyrastajú z nej dolné srdcovité listy, vyššie vytvára trojpočetné perovito strihané listy. Počas vegetačného obdobia je vhodné rastlinku anízu dobre polievať a čistiť záhon od buriny. Kvitne bielymi kvetmi, ktoré sú zoskupené v okolíkoch a kvitnú v čase od júna do augusta. Kvety anízu sú veľmi aromatické a odpudzujú hmyz. Tvorí hnedožltú alebo zelenohnedú alebo sivohnedú dvojnažku, ktorá má vajcovitý tvar. V čase dozrievania semien je pre rastlinku dôležité veľké množstvo svetla.

---

---

Zbierame plody anízu v priebehu augusta – septembra. Najvhodnejším časom na zber je augusta – september, keď je rastlinka žltohnedej farby a 2/3 plodov majú sivozelenú farbu. Zrežeme celú rastlinku, ktorú necháme v snopoch schnúť 2-3 týždne. Potom semená vytrasieme, prípadne pomelieme. Uskladňujeme ich v dobre uzavretých nádobách, ktoré chránia semená pred vlhkosťou.

 

Aníz pomáha prekonať kašeľ a pomáha tráviť



Aníz napomáha pri liečbe dýchacej sústavy, riedi prieduškový hlien, čím uľahčuje vykašliavanie; pomáha pri astme, podporuje trávenie, odstraňuje plynatosť a nechutenstvo. Z tráviaceho traktu odstraňuje hnilobné a kvasinkové procesy. Spolu s rascou, korinadrom, a feniklom je Aníz môžu ho užívať aj dojčiace mamičky, lebo podporuje tvorbu materského mlieka. Odporúča sa užívanie anízu hlavne pre fajčiarov, najmä pri odúčaní od fajčenia.

---

---

Z anízu voňavého pripravujeme zápar to nasledovným spôsobom: do 250 ml vriacej vody pridáme pol kávovej lyžičky anízových plodov. Zmes necháme lúhovať 10 minút a potom ju scedíme. Zápar podávame 2-3xdenne. Zápar má relaxačné účinky a napomáha aj pri nespavosti.

 

Rastlinka anízu obsahuje 0,3% silice, spondín, izobergaptén, pimpinelín, umbeliferón, saponín, pektín, živicu, triesloviny, cukru, soli draslíka, vápnika a ďalšie látky.

 

Aníz je v kuchyni známe chlebové semienko

 

Plody anízu príjemne voňajú, sú málinko sladké a pripomínajú svojou chuťou sladké drievko. Dochucujeme ním napr. polievky, omáčky, bravčové mäso, varené a pečené ryby, zemiaky, šaláty a ďalšie pokrmy. Je korením pre chlieb, sušienky a pečivo. Je charakteristickým pre čínsku a indickú kuchyňu. 

---

---

Tip

 

Aníz voňavý (lat. Pimpinella anisum) je jednoročná bylina dorastajúca do výšky 60cm. Pestujeme ho zo semien, najlepšie je predpestovať ich v parenisku. Kvitne aromatickými bielymi kvietkami v júni až auguste. Vytvára sivohnedé plody dvojnažky. Je účinnou bylinkou a koreninou. Pôsobí ako spazmolytickum, diuretikum, expektoranciá, laktagogum a stomachikum. V kuchyni je vhodný na prípravu syrových nátierok, prípadne kvetmi môžeme ozdobiť šaláty. Má nasladkastú chuť, preto aníz pridávame aj do medovníkov, biskupského chlebíka, či chleba. Vo Francúzku z neho pripravujú známy likér anízovka, ktorý podávajú ako prostriedok na „dobré trávenie.“