Bambus (lat. bambusu) patrí do čeľade lipnicovitých (lat. Poaceae) a jej podčeľade bambusovitých (lat. bambusovité Bambusoideae). Bambusy sú stálozelené, vytrvalé, drevnaté trávy. Najvyššie druhy môžu dorásť do výšky až 40 metrov. Bambusy rastú najmä v tropických pralesoch juhovýchodnej Ázie, ale aj v tropickom pásme Ameriky a v tropických horách Afriky. V týchto oblastiach vytvára často súvislé a ťažko preniknutelné porasty na brehoch riek a močiarov. Bambusom je pripisovaných veľa prvenstiev. Jedná sa o najrýchlejšie rastúcu rastlinu na svete, pretože niektoré druhy dokážu vyrásť aj niekoľko desiatok centimetrov za deň. Areál výskytu bambusu je veľmi široký, rastie od 45 stupňa severnej aj južnej šírky a v južnej Amerike rastie až do nadmorskej výšky 4 700 mnm.
Niektoré druhy bambusov dokážu prežiť aj extrémne prírodné podmienky. Rastú v tropickom, subtropickom aj miernom klimatickom pásme. Vďaka tomu je možné niektoré mrazuvzdorné odrody pestovať aj u nás. Do Európy sa bambus dostal na začiatku 19. storočia, pravdepodobne cez Portugalsko. V súčasnej dobe rastie najviac druhov bambusu v Indii, Číne, Thajsku a v Barme. Pomenovanie bambus použil prvýkrát v botanickom názvosloví Carl von Linné v roku 1753. Bambus pritom rastie na zemi už viac ako dvadsať miliónov rokov a je jedinou skupinou tráv, ktoré drevnatejú. Steblá zdrevnatejú celé alebo iba spodná časť. Bambusy sú základnou potravinou pre mnohé zvieratá, napríklad panda veľká vo svojej domovine spotrebuje za deň až 38 kg listov a vetvičiek bambusu.

Existuje takmer 1 500 botanických zástupcov podčeľade bambusovitých. Podľa spôsobu rastu sa delia na dve základné typové skupiny. Prvou skupinou sú bambusy vyrastajúce v trsoch a druhou sú výbežkaté bambusy. Trsnaté druhy bambusov obrastajú listy už od zeme a sú menšieho vzrastu, sú preto vhodné predovšetkým do menších záhrad. Výbežkaté bambusy sa dokážu veľmi rýchlo rozširovať do svojho okolia (je nutné ich ohradiť!) A vytvárať tak bambusové lesíky či húštiny. U nás sa najčastejšie pestuje bambus obrý (lat. Dendrocalamus giganteus), bambus nazývaný "Kráľ bambusov" (lat. Phyllostachys pubescens), ďalej bambus indický (lat. bambusu balcooa).

Bambusy majú široké využitie. Vďaka tvrdosti stebiel, niekedy prirovnávaný dokonca k oceli, sa bambusy využívajú ako stavebný a konštrukčný materiál, sú surovinou pre výrobu vecí dennej potreby (nástroje, nábytok), bambusové výhonky sú chutnou potravinou (nielen pre pandy). Z bambusu sa vyrába papier a buničina. Steblá bambusu môžu stabilizovať pôdu pred eróziou. Z bambusu sa dokonca vyrábajú aj liečivá. Nezanedbateľná je okrasná funkcia rastlín bambusu, kedy sa uplatní ako tradičný prvok orientálnych záhrad.
Bambusy môžete pestovať zo semien. Ideálnou dobou pre výsev semien je jar, pretože sa pomaly začínajú predlžovať dni a vzrastá aj teplota. Pred výsevom je vhodné semená máčať 1 - 2 dni v teplej vode a až potom pristúpiť k samotnému výsevu. Semená sa vysievajú podobne ako obilie. V našich podmienkach je vhodné vykonať výsev do kvetináča alebo kvetináča s mierne kyslou alebo neutrálnou pôdou. Vhodné sú najmä pôdy, ktoré dobre drží vodu, ale zároveň to nie sú íly. Na dno kvetináča dajte dobrú drenáž. Po výseve udržujte substrát neustále vlhký, k zdarnému rastu prispeje aj dostatočné teplo. Prvý rok je vhodné pestovať sadenice v kvetináči, aby zosilneli a boli pripravené pre vonkajšiu výsadbu (mrazuvzdorné druhy). Druhý rok na jar bambusy vysaďte. Rastliny budú mať dostatok času na zakorenenie, ďalšie zosilnenie a prípravu na zimu.
Bambusy saďte do vopred vykopaných jám, pridajte hnojivo a zasypte hlinou. Po výsadbe bambusy dôkladne zalejte a v pravidelnej zálievke pokračujte aj naďalej. Najmä mladé sadenice sú náchylné na preschnutie, na druhú stranu, z nich zase nerobte bahenné rastliny, trvalé premokrenie ich môže poškodiť. Bambusy prospievajú na slnečnom mieste alebo v polotieni. Menšie druhy znesú polotieň až tieň. Príliš vhodné nie je veterné stanovisko, pretože pôda pri vetre rýchlejšie vysychá a u väčších rastlín dochádza k mechanickému namáhaniu, vplyvom vetra tiež môže dôjsť k zlomeniu stebiel. Hlavne na jar potrebujú bambusy dostatočný prísun živín, pretože v túto dobu pomerne rýchlo rastú. Vhodné je vykonať prihnojenie napr. Celeritom skôr, ako rastlina začne pučať (v marci). V sezóne možno prihnojovať napr. Kristalonom. Na jeseň sa používa hnojivo s vyšším obsahom draslíka, ktoré pomáha k dobrému vyzretiu pletív a tým sa zvyšuje mrazuvzdornosť rastlín napr. Krislalon jeseň. Práve zimné obdobie je pre bambusy v našich klimatických podmienkach zaťažkávacou skúškou. Paradoxne bambusom viac škodí sucho ako samotný mráz, preto bambusy dostatočne zalievajte aj v zimnom období, ak to bude možné. Pred zimou sa odporúča vykonať mulčovanie. Pre dobré prezimovanie je nutné ochrániť najmä koreňový systém. Aj keby umrzla celá nadzemná časť, z dobre ochránených koreňov vám na jar vyraší nová rastlina. Ak je to možné, prikryte bambus čečinou či plachtovinou, pri dostatku snehu môžete menšie odrody bambusu zahádzať aj snehom. Kostrnky sa na jar vzpriamia a škody bývajú minimálne.
Aby ste udržali konštantnú teplotu okolo 30 °C pri máčaní semien po celú dobu (1 - 2 dni), skúste využiť ohrievač na dojčenské fľaše, vďaka ktorému to nebude problém. Nezabudnite pritom aspoň 2x denne vymeniť vodu za čistú.

Kvitnutie bambusov je veľmi zvláštne, pretože bambusy kvitnú vo veľkých cykloch. V túto dobu potom kvitnú na celom svete bez ohľadu na klímu a podmienky pestovania. Tieto cykly môžu byť dlhé aj viac ako sto rokov, takže je možné, že sa kvetov bambusu dočkáte veľmi skoro, alebo sa ho vôbec nemusíte dožiť. Je to ako stávka do lotérie ...
prvá návšteva ? ?
Registrovať