Šalát rímsky (Rastlina: Lactuca sativa longifolia ) - semena 0,8 g

Šalát rímky je u nás menej rozšírenou rastlinou. Jeho pestovanie je rozšírené hlavne v južnej Európe (na Balkáne). Už v minulosti ho pestovali v antickom Grécku a Ríme. Rimania pestovali rímsky šalát vďaka erudovaným záhradníkom vo veľkom množstve, preto je od nich odvodený aj jeho názov.
Šalát rímsky je jednoročná rastlina, ktorá patrí medzi listové zeleniny. Pestujme ho v pôdach s dostatočným obsahom humusu a veľa ho zalievame. Pestujeme ho z priamej sejby alebo z predpestovaných semien pri teplote 15 – 20 ̊C. Vysadené priesady neznášajú pokles teploty pod 0 ̊C, preto ich môžeme preventívne prikryť bielou tkanou fóliou, kým nerastú do hlávok, čím zvýšime rastlinkám vlhkosť a hlavne teplotu. Tento druh šalátu vytvára mohutnú pretiahnutú voľnejšiu hlávku. Listy má hrubšie, bublinaté pretiahnuté s výrazným rebrovaním. Jeho vonkajšie listy majú jemne nahorkastú chuť, vnútorné listy sú jemnejšie a sladšie. Jeho horkosť spôsobuje tekutina, ktorá z listov vyteká hneď po ich odlomení z rastliny. Odstránime ju tak, že pred každou konzumáciou rímsky šalát dôkladne umyjeme v tečúcej vode a zvyšnú vodu z listov utrieme. Na rozdiel od hlávkového šalátu ho 14 dní pred zberom zaväzujeme lykom, aby sa hlávky vybielili a chuťovo zjemnili. Bielime len také množstvo hlávok, ktoré budeme zbierať, inak rastliny vybehnú do kvetu. Na jar ho vysádzame v druhej polovici marca, jesennú výsadbu robíme v priebehu júla, najneskôr začiatkom augusta, aby stihli rastlinky dorásť. Iank ho môžeme pstovať aj priebežne.
Táto odroda šalátu obsahuje veľa vody a málo kalorií. Rímsky šalát obsahuje vitamíny A, B1, B2, K, C a minerály vápnik, horčík, železo. Vďaka obsahu vlákniny blahodárne vplýva na tráviace ústrojenstvo. Skladujeme ho v chladničke zabalený v utierke alebo v papierovom sáčku maximálne 7dní. Pri príprave pokrmov nepoužívame na rezanie šalátu kovový nôž, aby sa z neho nevytratili vitamíny. Šalát porcujeme trhaním tesne pred jeho konzumáciou.